Ski-Alpy 2012

05 | 2012

 ...OČAMI RASŤA...

 

Sobota (28.4.)

Cesta do dedinky Hinterbichl nám trvá z LM cca 9 hodín. Nad dedinou sa prebaľujeme a doplňujeme enerdžy pred dlhým vyšlapom. Nad nami počuť prvý vrtuľník... niečo sa deje pod Venedigerom... asi lavína alebo trhlina. Nakladáme ťažké svine na chrbty a ideme po prašnej ceste v horúčave dolinou nahor. Po štvrťhodine šlapania sa dostávame k parkovisku pri lome, na ktorom sme mali parkovať. Nadávame. Pokračujeme ďalej po ceste stretávajúc "Venediger Taxi". Intenzita vrtuľníkov sa nad dolinou zvyšuje... asi majú dáke cvičenie. Pri Johanishutte dávame krátku pauzu a konečne aj pásy. Nasledujú dlhé muldy a pláne až k Defregerhausu. Konečne dorážame o 18tej k chate. Od auta nám to trvalo štyri hodiny. Varíme. Jeme. Spíme.

Podvečerná panoráma z hrebeňa Mullwitzkopfov (pohľad smerom na V, J a Z)

Podvečerná panoráma z hrebeňa Mullwitzkopfov (pohľad smerom na V, J a Z)

Nedeľa (29.4.)

Grossvenediger (3666 m) s vyznačenou trasou nášho výstupu (bodkovane) a zjazdu cez Rainer Kees

Grossvenediger - normálka

cez Rainer Kees

Vstávame skoro ráno. Jeme a pijeme. Pekný východ slnka. Ľadovec Rainer Kees je takmer plochý a bez trhlín. Zbytočne sme brali lano a matroš. Nadávame. Smerujeme k "stanu" na ľadovci. Nie je to stan. Je to trojnožka nad nenápadnou asi meter širokou trhlinou. Dookola je veľa záchranárskeho materiálu a lyží. Určite tu včera chlapi nacvičovali záchranu z trhliny. V sedle začínajú silné nárazy vetra. Vietor silnie. Prichádza oblačnosť. Mlieko. Vietor nás metá aj s lyžami o zem. Ďalej ideme bez lyží, ktoré uväzujeme, aby ich neodfúklo. Vrchol. Trochu závetria za krížom. Mlieko. Nadávame. Zostupujeme k lyžiam. Pohodová lyžba po ľadovci a muldami až na dno doliny. Korčuľujeme k Johanishutte, ďalej pešobusom k autu. Hľadáme kemp a dozvedáme sa o tragédiách.

 

Pondelok (30.4.)

Restday. Doobedu si obzeráme Matrei a poobede lezieme na skalkách Falkenstein, ktoré sú nad dedinou.

 

Utorok (1.5.)

Internet na PC v kaviarni je veľmi pomalý. Po predpovedi počasia obedujeme na parkovisku Lucknerhaus. Ďalekohľadujeme a vidíme snehovú mizériu v okolí Glokneru. Meníme plán. Ideme späť pod Venediger. Máme ale dosť času, a tak nás čaká divoká cesta pod skalky, počas ktorej Kia končí na bruchu. Úspešne ju vyprosťujeme. Miro ešte lezie 6 ciest na Falkensteine a podvečer opäť klopýtame na Johannishutte (bez winterraumu). Máme šťastie - chata je otvorená poslednú noc. Sme tu len my a 4 Slovinci. Varíme. Spíme.

 

Streda (2.5.)

Pred nami známy výšľap na Defreggerhaus. Chata je zatvorená, no parádny winterraum otvorený!

Rainer Horn (3560 m) - J stena (45-50°, E2, prevýšenie zjazdu z vrcholu na Rainer Kees cca 250 m, červený stredne ťažký)

Rainer Horn - J stena

Rúbeme drevo. Kúrime. Dymíme. Jeme a pijeme. Miro je prechladnutý... hundre. Počasie sa poobede vylepšuje. Šlapeme pod slnkom zaliaty Rainerhorn. Prichádza hmla. Sme na vrchole. V hmle čakáme na "okno". Neúspešne. Začíname lyžovať. Celkom je to strmé, sneh perfektný ... až na to mlieko. Na ľadovci pauzujeme. Slnko! Prišlo neskoro. Nadávame. Na ľadovci je fajný firn, nižšie nepríjemná riedina. Nad dolinou hľadáme sneh v skalno-žľabo-muldovom labyrinte. Po chvíli úspešne dosahujeme dno doliny. Už len otravný zostup k autu. Večer prichádzame do kempu. Varíme. Sprcha. Spacák.

 

Štvrtok (3.5.)

Spíme. Vstávame. Internetujeme. Zvažujeme. Rozhodujeme a vyrážame... smer Eiger. Autujeme. V Zurichu chytáme hodinový štauch. Hodinu nadávame. Podvečer sme v Grindelwalde. Hľadáme kemp. Všade je draho. Varíme a jeme pri rieke, stan staviame potajme na lúke.

 

Piatok (4.5.)

O 6,00 balíme stan. Z Gridelwaldu vláčikujeme draho na stanicu Eigergletscher. Odtiaľto vidíme Wandu Západnú v celej paráde. Vyzerá, že túto zimu držala snehovú diétu! Sklon má zozačiatku plytký, zato sneh tvrdý. Dávame mačky a šlapeme napešo. Pod serakmi sa dostávame do zóny kôry. Občas sa boríme až nad kolená. Šlapeme ďalej. Frfleme. Pri serakoch máme konečne tvrdší sneh. Nad serakmi jeme a pijeme, potom znova šlapeme. Dáke je to dlhé!

Eiger (3970 m) - Z stena (35-45°, E2/E3, prevýšenie z vrcholu na Eigergletscher 1650 m, červený stredne ťažký) - zdroj pre zákres: snowbroader.eu

Eiger - Z stena

Konečne narážame na starú pešostopu. Počas výstupu neustále pozorujeme s rešpektom Mnícha a hneď vedľa balíme pohľadom Pannu. Vrcholový hrebeň je blízko. Už nám zostáva len exponovaná vrcholová časť ponad Nordwandicu. Fúúúhaa!!! Riadna šluchta... priamo do jarného Grindelwaldu! Konečne dosahujeme vrchol. Prichádza ale oblačnosť. Rýchlo fotíme. Nejeme, ani nepijeme. Hneď sa pripravujeme na zjazd. Lyžujeme. Paráda! Hore máme prašan po kolená. Nižšie sú miestami tvrdé platne. Super ostré hrany držia precízne. Prichádza striedavý sneh. Lyžovačka je prekvapivo dobrá. Trochu pauzujeme. Ďalej už len lyžujeme a fotíme. Na Eigergletscheri sa rozhodujeme mezi vlakom a lyžami... lyže vyhrávajú, a tak firnujeme ďalej popri železničke. Na "medzistaničke" neúspešne stopujeme vláčik. Ešte nás teda čaká neplánovaná romantická lyžba po strechách železnice a sneh je fuč. Pešujeme ďalej k stanici Alpiglen, kde nastupujeme do Japoncami preplneného vlaku. Grindelwald sme späť! Smäd hasíme vodou. Následne vifonujeme. Nakoniec nakupujeme v meste suveníry a odchádzame. Večer kempujeme pri rušnej ceste. Varíme. Spíme.

Panoráma z vrcholu Eigeru (v ľavej časti dominuje masív Mnícha a Jungfrau)

Panoráma z vrcholu Eigeru (v ľavej časti dominuje masív Mnícha a Jungfrau)

Sobota (5.5.)

Zas budíček o 6,00. Tento krát ho máme s výdatnou dávkou dažďa. Balíme stan. Mokneme. Sadáme do auta. Zapínam kúrenie. Lejak nás sprevádza celým Švajcom až do Insbruku. Pri Salzburgu máme na obed Tuniaka. Úspešne obchádzame silnú prietrž mračien pri Viedni a doma sme o 20,30. Vybaľujeme. Jeme a spíme.