Gloknerská spiatočka

04 | 2011

Elektrik ist kaputt!

Budíček 5:45, rýchle raňajky a jazda dole. Vetrík si veselo píska aj dnes, no väčšiu zábavu pripravila zmrznutá hrochoť v muldičkách pod chatou Studlhutte. Šlechťák ako sa patrí!

Roztláčanie silne podšťaveného auta

Roztláčanie silne podšťaveného auta

Napriek všemožným nástrahám prírody sa celá grupa v zdraví dokotúľa až na parkovisko pri Lucknerhause a o pol deviatej s napätím (resp. auto skoro bez napätia) vyráža na cestu domov. Vehikel sa hýbe, nálada je dobrá. Zabáva sa točí hlavne okolo robotického hlasu tety z GPSka a jej neustálych hláškach typu "Ak je to možné, otočte sa o 180 stupňov". No úsmev začína mrznúť už po 100 km pred Villachom, kedy autobaterka definitívne hasne. Nastáva chvíľka kolektívneho pesimizmu zapíjaného výdatnými dúškami chlastu. Strapatý so Zdenom zatiaľ trekujú k najbližšiemu diaľničnému SOS telefónu, ktorý im po polhodinke zosiela anjela žltého. Spása v podobe novej batérie vyšla na 317 Éčiek, no potiahla to až do Martina, takže žiadna ďalšia panika na obzore. Posledný úsek cesty rieši Kepeňov kamoš, ktorý ochotne prichádza pomôcť priateľom v núdzi, a tak môžu účastníci zájazdu o 21:15 v Liptovskom Mikuláši spokojne konštatovať, že hoci nič slávne nepoliezli ani nepolyžovali, množstvo nových zážitkov a skúseností určite stálo za to.

 

Veterný pešobus na Grossglockner

Kepeňova ringopíla v noci výnimočne nerachotila, avšak žezlo chrápania prebral jeden z Rakúšanov spiacich hneď vedľa Strapatého, ktorému tento raz nepomohli ani štople v ušiach. Nevadí - veď telo si oddýchlo aj tak a jeho bystrá myseľ tie dve-tri noci bez poriadneho spánku snáď nejako vydrží. Pohľad z okna veští vetrík a veľké stáda ceprov, preto sa Strapatý s Okuliarnatým neponáhľajú a vyrážajú až o deviatej. S potešením zisťujú, že vietor je znesiteľný, hoci to kvôli nemu všetci otáčajú na Adlersruhe. Pozorné oko Strapatého však vidí, že zrovna okolo chaty pofukuje najintenzívnejšie, preto sa rozhoduje zaútočiť viac zľava úzkym žliabkom, aby boli veternému hrebeňu vystavení minimálne. No ani tento prezieravý manéver ich úplne neušetrí pred dobiedzavým gloknerským víchrom, ktorý s nimi párkrát nepekne metá o zem.

 Okuliarnatý na Kleinglockneri (3770 m) - Rakúsko

Okuliarnatý na Kleinglockneri

"Nevadí - vyššie bude určite závetrie!", optimisticky hlási Strapatý s očami plnými kryštálikov ľadu. A veru že je! Super výhľady, príjemne teplo a bezvetrie až na vrchol Kleinglockneru. Navyše, okrem Strapatého a Okuliarnatého tu nikto nie je, čo je na gloknerské sadomaso pomery naozaj nezvyčajné. Škoda len, že na hrebeni je málo snehu, aby to šlo celé zlyžovať. Čo už, pôjde sa aspoň napešo. V Glocknerscharte sa znova ozýva vetrík, ktorého silné nárazy hrozia Strapatému nedobrovoľným basejumpom do Pallaviciniho kuloáru. Keďže v rámci redukcie gramáže navrhol Strapatý nebrať žiadny lezecký vercajk, Okuliarnatý sa múdro rozhoduje nepokúšať a zostáva čakať na Kleinglockneri. V štrbine teda žiadne frajeriny - pomaličky pekne na rozkrok. Po niekoľkých minútach koncentrovaného lezenia Strapatý po tretíkrát vo svojom ešte stále mladom živote objíma vrcholový kríž a fotí všetko možné ale hlavne Okuliarnatého, ktorý ochotne pózuje pár metrov nižšie na vrchole Kleinglockneru. O jednej poobede velí Strapatý na zostup, o druhej s Okuliarnatým brázdia pláne ľadovčeka Kodnitzkees a o pol hodinu neskôr už prezliekajú v Studlhutte prepotené smrady za nejaké menšie smrady. S vidinou ďalšieho večerného obžerstva sa potom celá partia stretáva v jedálni, pričom sa snažia nemyslieť na zajtrajšiu cestu domov v silne podšťavenom aute...

 

Kľudový režim a veľká žranica

Prvá noc v tajuplnom lágri číslo 7 sa niesla v znamení Kepeňovho brutálneho chrápania a dunenia viac či menej sympatických prdov, ktoré pravidelne vypúšťal Okuliarnatý. Strapatý sa snažil redukovať nadmerné množstvo nočných decibelov štoplami v ušiach. Vcelku úspešne - v hlave mu ráno nehučí, takže štople asi zabrali. Raňajky na chate podávajú od 5:30 do 7:30, hladným liptákom tam o siedmej už toho veľa nezostalo. Dobre vedieť - nabudúce treba nastaviť budíček trochu skôr...

Kľud na lôžku v podaní Strapatého

Kľud na lôžku v podaní Strapatého

Vonku je zamračené s vetríkom, vďaka čomu si môže grupa s pokojným svedomím naordinovať kľud na lôžku. Kľudový režim je narušený až o 13:30, kedy hyperaktívna dvojica Strapatý-Okuliarnatý nevydrží a vybehne pozrieť hore na Teischnitzkees, či by sa tam na lyžiach predsa len nedalo poriešiť niečo vážnejšie. Nedalo. Ale aspoň to skúsili a ľadovček ich za to odmenil nečakane dobrou lyžbou. Na chate teda môžu spokojne pokračovať v kľudovom režime tešiac sa na večeru, ktorá je súčasťou polpenzie (áno, raz za čas si treba dopriať aj luxus). Večera nesklamala, skôr naopak. Začalo to megadávkou polievky s chrumkavým chlebom, pokračovalo lososom v omáčke z medvedieho cesnaku, rôznymi druhmi zeleninovo-cestovinových šalátov a na dorazenie koláče, syry, ovocie. Potom pár minút predýchať, prudko sa nehýbať a až po dlhšej pauze opatrne začať s výšlapom hore na druhé poschodie do lágru č.7. Trávenie prebieha napodiv u všetkých úspešne, u niektorých šťastných jedincov prichádza na rad dokonca i spánok. Tí ostatní môžu v hlave popri driemaní rozoberať rôzne veci, napríklad zajtrajší pokus o Grossglockner či teoretické možnosti zlyžovania Kleinglockneru v momentálnej snehovej mizérii...

 

Prvý deň hneď zhurta

Nočná jazda Liptovský Mikuláš - Lucknerhaus prebieha skoro bez problémov, len alternátor sa rozhodol ku koncu trochu zaštrajkovať. Pokus o bleskovú opravu v miestom servise je neúspešný, starešinovia výpravy sa preto rozhodujú odložiť problém na deň odchodu. Veď sa to v nedeľu určite nejako vyrieši. Možno... Strapatý, Okuliarnatý a Anča Makarovie vyrážajú z parkoviska napred, zvyšok posádky až po povinnej cigaretke a poháriku. Studlhutte dosahujú mlaďasi pred obedom, starešinovia prekvapivo pár minút po nich. Bodaj by aj nie, keď si ťažké bágle nechali vyviesť lanovkou! Rozumný ťah. Škoda, že to nenapadlo aj Strapatého...

Strapatý zapúšťa dlhé oblúky

Strapatý zapúšťa dlhé oblúky

Okolo Glockneru počko gýčové, Strapatý a Okuliarnatý preto po krátkom dobití bateriek bez váhania vyrážajú ďalej smerom na Teischnitzkees. Už z diaľky však vidia, že snehové podmienky sú toho roku veľmi biedne aj v tejto oblasti. No čo s tým šuhajkovia narobia - dávajú si teda aspoň rampu pod Teufelshornom a kuloárik z Untere Glocknerscharte. Sniežik je miestami riedky až sračkovito prehnitý, no hlavne Strapatý si lyžbu pochvaľuje. Darmo - na širokých Hardsidoch riedina žiadny problém! Okolo piatej prichádzajú za silnejúceho vetra späť na Studlhutte. Trochu vycucaní, ale inak spokojní, že si tento pekný deň maximálne užili. Na zajtra hlásia mierny až silný fekál, veľké plány sú zbytočné. Ale to teraz nemá zmysel riešiť, uvidí sa ráno...

Výhľady z Untere Glocknerscharte smerom na sever (v pozadí dominuje pekný kopček Wiesbachhorn)

Výhľady z Untere Glocknerscharte smerom

na sever (v pozadí dominuje Wiesbachhorn)

Výhľady z Untere Glocknerscharte smerom na juh (v spodnej časti vidieť časť ľadovčeka Teischnitzkees)

Výhľady z Untere Glocknerscharte smerom

na juh (v spodnej časti vidieť Teischnitzkees)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Video - Alnestinden  videjko s Okuliarnatým a Strapatým v hlavných úlohách nájdete medzi videami

Videjko zo zlyžovania Untere Glocknerscharte v hlavných úlohách s Okuliarnatým a Strapatým