Naspäť v Tempi Modernissimi

09 | 2013

19.9.2013: Ranná škola. Heroes of Rock? Dnes radšej aj Napalm výber. Mesačná Fedaia.
20.9.2013: Marmoška IV. Tempi Modernissimi III. 2x2m=2xPP(3)?! 3xRP=šanca? Nočný dolez.
21.9.2013: Restday. Spomalený hajk. Výhľadové Passo Padon. Rally Fedaia-Duran. Hlboký spánok.
22.9.2013: Croda Spiza. Per Claudio za odmenu. Miestami legoland. Besposilovačová jazda IT-A.
23.9.2013: Bezposilovačová jazda A-SK. Spánkový deficit. Ranná škola.

 

Nočné výhľady z vrcholu Sasso delle Undici na mesiacom osvetlené kopce okolo Monte Pelmo

Nočné výhľady z vrcholu Sasso delle Undici na mesiacom osvetlené kopce okolo Monte Pelmo

 

 Lezecké resumé:  

- Marmolada (veža Sasso delle Undici), Tempi modernissimi (9+ team PP, 300 m, 8 dĺžok)

- Croda Spiza, Per Claudio (8- team OS, 250 m, 6 dĺžok)

 

Článok pre časopis Horolezec nájdeš medzi publikáciami

 

Článok od Joža Krištoffyho a ďalšie fotky nájdeš na webstránke kristoffy.sk

Po dvoch mesiacoch opäť Passo Fedaia, veže Sasso delle Undici a smer Tempi Modernissimi! (fotil Jožo Krištoffy)
Chladný ranný výšlap po zjazdovke na severnej strane Marmolady dáva tušiť, že dnes bude trenie zrejme lepšie než v sparnom júli
Lago di Fedaia a pocukrovaný vrcholček masívu Selly
Pod strmou východnou stenou Sasso delle Undici nás vítajú flegmatické dolomitské kamzíky, ktoré v suti hľadajú zvyšky zoschnutej jesennej trávy
Jožo pri rozcvičke v nástupovom madle, z ktorého cesta začína hneď zhurta, možno až príliš zhurta...
Po krátkej rozcvičke stuhnutých údov nastáva časť pustiť sa do starej známej línie legendárnej cesty Tempi modernissimi od ešte legendárnejšej dvojice Heinz Mariacher & Luisa Iovane
Neúprosné topo cesty a spomienky na júlový pokus veštia na dnes tvrdý boj (možnosť prezretia topa vo väčšom rozlíšení po otvorení fotky v novom okne)
V prvej dĺžke (tvrdých 9+, možno aj viac) dávame najskôr pripomínací pokus, potom padám dva metre pod štandom, no tretím pokusom ju na hranici svojich možností predsa len preliezam. Presne to isté sa opakuje aj v druhej dĺžke (vraj za 8+), takže po dvoch dĺžkach mám v sebe prakticky už 6 dĺžok a sily výrazne pomenej, než by som si prial... (fotil Jožo)
Kým sme sa prebojovali spodnými dvomi dĺžkami, sú zrazu štyri hodiny poobede a výhľady zo steny smerom na Passo Fedaia začínajú oznamovať prichádzajúci podvečer spolu s krutou myšlienkou, že cestu dnes napriek prelezeniu kľúčovej spodnej časti nestihneme doliezť
V ďalších troch dĺžkach (8+/9-, 8+/9-, 8) zaberá na max Jožo, ktorý ich prelieza z fleku na RP a nádej na dolezenie cesty opäť ožíva (foto z traverzovej piatej dĺžky, fotil Jožo)
Do morálovej šiestej dĺžky (8) nastupujem za silnejúceho šera, no našťastie bez prerušenia pokračujem v RP šnúre a stíham ju hneď prvým pokusom doliezť ešte pred zotmením (fotil Jožo)
Na šiestom štande nám definitívne zhasol deň a nastala noc, ktorej temnotu však intenzívne presvetľuje mesiac v splne dotvárajúci nádhernú nočnú kulisu
Posledné dve dĺžky (za 7+) lezieme za obmedzených svetelných podmienok a veru sme radi, že sme si v júli stihli cestu doliezť až hore, vďaka čomu dnes vieme, kade máme liezť ďalej
Stará známa zakladačková špára v poslednej dĺžke je za svetla čelovky, s mesiacom za chrbtom a s pocitom, že sme už takmer hore, nezabudnuteľným zážitkom (fotil Jožo)
22:26 - úspešne dobojované!
Výhľady z vrcholu Sasso delle Undici na mesiacom osvetlené dolomitské štíty a údolia plniacie sa inverznými oblakmi sú pre nás krásnou odmenou za celodennú makačku
Po krátkej prestávke na vrchole začíname expresný nočný zlaňák (cca hodinka dole na nástup)
Počas polnočného zostupu do Passo Fedaia ešte raz zvečňujem stenu Sasso delle Undici, ktorá nás dnes riadne potrápila, no nakoniec nás predsa len milosrdne pustila až na vrchol
Ráno sme podľa očakávania mierne až silne pokrčení, takže si doobedu ordinujeme oddych, ktorý je z času na čas prerušený príjmom potravy
Poobede nás sedenie na zadku prestáva baviť, a tak v znamení aktívneho oddychu naľahko mierime do neďalekého sedla Passo Padon (fotil Jožo)
Po ceste do sedla sa zastavujeme na obrovských šutroch, kde by si zanietení bouldristi určite prišli na svoje
Počas krátkeho výšlapu sa celý čas môžeme kochať výhľadom na veže Sasso delle Undici (cesta Tempi Modernissimi vedie na pravú vežu a v hornej časti dolieza na vrchol výrazným zárezom)
Zo sedla Passo Padon máme celú severnú stranu masívu Marmolady ako na dlani (fotil Jožo)
Na druhej strane sedla sa nám v diaľke ukazujú posnežené Hohe Tauern (fotil Jožo)
Južnému horizontu kraľuje majestátna Civetta (fotil Jožo)
Ani na Passo Padon sme si neodpustili obligátnu vrcholovku, ktorou zachytávame jeden z nekonečného počtu okamihov Prítomnosti, aké sa už nikdy nebudú opakovať (teda za predpokladu, že časopriestor nie je zacyklený)
Po príjemnej poobedňajšej prechádzke sa vraciame naspäť do Passo Fedaia, kde štartujeme Vektričku a vyrážame za novými dobrodružstvami do južnej časti Dolomitov (fotil Jožo)
Cestou do oblasti Moiazza prechádzame aj cez Agordo, ktoré narozdiel od iných dolomitských mestečiek napodiv nie je až také vyčačkané
Podvečer sa nám v plnej kráse ukazuje masív Moiazza, v ktorom sme si na zajtra za odmenu vyhliadli relatívne ľahkú cestu Per Claudio na vežu Croda Spiza (vyznačená šípkou) - fotil Jožo
Vektrabivak realizujeme v Passo Duran na parkovisku pri chate Refugio San Sebastian, odkiaľ máme ráno pekný výhľad na brieždiacu sa oblohu
Po kvalitnom spánku sa ešte stále trochu pokrčení púšťame do polhodinového nástupu pod vežu Croda Spiza, na ktorú vedie naša štvorhviezdičková cesta Per Claudio
Per Claudio = cca 250 metrov lezenia rozdeleného do šiestich dĺžok s obťažnosťou: 7-, 7, 7, 8-, 5, 5
Nástupová dĺžka nie je až taká za odmenu, ako sme pôvodne dúfali - skala má miestami nečakane alpinisticko-botanický nádych s hroziacimi zemovkami (fotil Jožo)
Ďalšie tri dĺžky sú však skvosty a radosť z lezeckého pohybu sa rýchlo vracia najmä vo vzdušnej štvrtej dĺžke
Na niektorých miestach sa proste nedá nezapózovať... (začiatok piatej dĺžky, fotil Jožo)
Poslednou dĺžkou sa vraciame do detských čias, ktorým vládla stavebnica LEGO
Svoju prítomnosť na vrchole veže Croda Spiza zvečňujeme do elektronickej podoby - najskôr fešák JK..
... a potom v podobnej kompozícii aj fešák MP
Ešte zopár výhľadov smerom na južný horizont... (možnosť prezretia panorámy vo väčšom rozlíšení po otvorení fotky v novom okne)
... a na záver zlaňáčik z vrcholu, ktorý je typický dolomitský s poriadnym luftom pod zadkom (fotil Jožo)
Napriek miernej zamotávke v spodnej časti steny sme prežili zlanovanie bez ujmy na zdraví, a tak môžeme spokojní pokračovať v zostupe do Passo Duran
V Passo Duran si dávame rýchlu večeru, po ktorej sa pre tento rok lúčime s Dolomitmi a vyrážame na cestu domov. Arrivederci e grazie, Dolomiti!