Koruna Nefcerky

06 | 07 | 2014

Podvečer na Korune Nefcerky

 

Horský vodca. Už druhý rok sa sám seba pýtam, či som spravil dobre, keď som sa prihlásil do kurzu horských vodcov.  O tom, že kurz nie je žiadna sranda, písať nebudem - len vyjadrím rešpekt všetkým, ktorí si tento kurz poctivo odmakali a dotiahli to až na UIAGM. Možno sa k nim o dva roky zaradím aj ja, uvidíme... Už dlhšie však uvažujem nad tým, či horský vodca vôbec chcem byť. Nestratia potom hory pre mňa všetko to čaro, ktoré v nich dokážem nachádzať? Nezhnusím sa sám sebe, keď svojou trochou začnem prispievať k ich komercializácii? Nezačnem hory vnímať hlavne ako zdroj obživy a ľudí, ktorých budem sprevádzať, ako klientov, ktorí platia za  poskytované služby? Dúfam, že nie. Dúfam, že prácu horského vodcu budem brať skôr ako poslanie. Ako možnosť pomáhať ľuďom vytvárať si zážitky v horách, ktoré dokážu poľahky odhaľovať vnútornú radosť a šťastie ukryté v každom z nás. Dúfam, že takzvaných klientov budem vnímať viac ako hostí, ktorých mám česť sprevádzať po chráme Prírody a zdieľať s nimi zákutia, kde by sa sami bezpečne asi nedostali. Že im dokážem aspoň čiastočne sprostredkovať mystické čaro a pozitívnu energiu hôr. A možno budem následne dostávať viac podobných správ ako naposledy od Tomáša: "Tak Koruna Nefcerky je pre mňa vďaka tebe jeden zo  splnených tatranských snov..."