Nórsko - Máj / Jún

06 | 2010

3. - 4. jún: Ha det bra, Norge!

S príjemným pocitom z dobre vykonanej práce vychádzam zo skúškovej miestnosti. Posledný mesiac bol dosť hektický a zladiť dokopy školu spolu s ostatnými záujmami nebolo až také jednoduché, ako som si pôvodne myslel. Najmä posledná skúška mi dala vcelku zabrať, takže som rád, že si môžem od študijných povinností na pár dní oddýchnuť, zresetovať mozog a psychicky sa pripraviť na diplomovku, na ktorej budem musieť makať celé leto...

Rozlúčka s Hogskolen i Molde

Rozlúčka s Hogskolen i Molde

Pred budovou školy ma do reality preberá studený vietor. Počasie je dnes naozaj pod psa - obloha pokrytá temnými mračnami, hory zahalané v dažďových clonách. Aj more je dnes akési rozbúrené. Ako by sa príroda snažila vytvoriť obraz mojej ponurej nálady prameniacej z toho, že opúšťam miesto, kde mi bolo posledné mesiace tak dobre. Z nádhernej krajiny plnej pohodových ľudí, akou je Nórsko, sa veru ťažko vracia, ale diplomovku treba dorobiť na domácej pôde a potom sa uvidí, čo ďalej. V jemnom dáždiku teda pomaly kráčam do centra mesta, kde na mňa čaká zvyšok posádky. O 13:40 nasadám do auta - smer Liptovský Mikuláš... Po 29 hodinách jazdy stará známa ošarpaná bytovka s preplneným parkoviskom. Doma žiadne milé prekvapenie, všetko po starom. Vybalovanie odkladám na zajtra a pred spaním si radšej prelistujem dnešné noviny, nech som trochu v obraze, čo nové v krajine pod Tatrami. Na východe stále zúria mohutné záplavy, inak sa všetko točí hlavne okolo prichádzajúcich volieb. Žeby sa na obzore predsa len črtala aj nejaká pozitívna zmena?

Zelenajúci sa Bjorset sa zmenil na nepoznanie oproti tomu, keď som tadiaľto v záľahe snehu prechádzal v prvý deň po mojom príchode do Molde
Cestou do centra sa zastavujem doma u Staleho, aby som sa rozlúčil s ďalším výborným človekom, ktorého som tu mal možnosť stretnúť
Isfjorden ma na dlhú cestu vyprevádza temnými dažďovými mrakmi
Hoci nie som vyznávačom žiadneho božstva či inej formy nadprirodzena, architektúra nórskych kostolíkov mi učarovala (na fotke kostol v Solsnes)
Jazda dolinou Romsdalen je zážitok aj v škaredom počasí
Do romsdalskej rieky Rauma spadajú z okolitých stien obrovské vodopády
Vo vnútrozemí sa počasie zlepšuje (na fotke vidieť okolie olympijskej dediny Lillehammer)
Rasťo na Titaniku smerujúcom do Nemecka
Veterné raňajky niekde pri meste Lubeck
Rozbitá poľská diaľnica dáva autám zabrať
Podvečer neďaleko Jablonky
Na Slovensku ma vítajú vyretušované tváre sčervenalých politikov...
... pár metrov ďalej sa na mňa z bilboardu škeria aj ľuptákovci - volebná kampaň je evidentne v plnom prúde

 

 

 

 

 

 

 


 

31. máj: Rozlúčkový Trollryggen a Breitinden

Po nočnom upratovaní mi na spánok zvýšilo necelých šesť hodín, no i tak sa ráno cítim svieži. Možno to bude tým svetlom  - do jedenástej večer svieti slnko, potom je pár hodín šero a nadránom znova slnko. Vyvoláva to vo mne pocit, že je stále deň a oklamanej psychike postačuje v posledných týždňoch päť-šesť hodín spánku denne. Zvyšok dňa tým pádom môžem využiť na užitočnejšie veci než vylihovanie v posteli. Lenže dnes ráno to vonku ani zďaleka nepripomína

JZ úbočie hrebeňa Trolltindene s vyznačenou líniou zjazdu z Trollryggenu (cca 1710 m.n.m., náročnosť: S3, E3, 25-35°, červený stredne ťažký, prevýšenie ku plesu pod Sore Trolltindom: cca 400 m)

JZ úbočie hrebeňa Trolltindene

slniečka z predpovede počasia, hoci sa zdá, že ide len o nízku oblačnosť do výšky asi 800 metrov. Vyššie bude zrejme pekne. Trochu ma to však zneisťuje, keďže do poslednej skúšky mi zostávajú tri dni, z čoho dva si rezervujem na štúdium a jeden na hory. Hneď potom trielime domov, aby Rasťo stíhal do roboty. Chcem, aby posledná skialpovačka tohto môjho pobytu v Nórsku stála naozaj za to, a tak zvažujem, či to risknúť dnes alebo počkať do zajtra. Po podrobnej analýze všetkého možného sa rozhodujem pre dnešok s optimistickou vidinou lyžby nad morom oblakov, akú som v krajine trollov doposiaľ nemal šancu zažiť... Hore na Trollstigen si stále nie som istý, či som sa rozhodol správne. Sme síce nad oblakmi, ale tie sa z doliny rýchlo plížia nahor a už o polhodinu nás zahaľujú do svojho bieleho závoja. V istých momentoch premáha pesimizmus i zvyčajne optimisticky naladeného Rasťa, no vyššie sa opäť vyjasnieva, čo ihneď zlepšuje náladu. Hmly teda nechávame pod sebou a rýchlo stúpame v ústrety Trollryggenu, z ktorého na druhú stranu spadá najvyššia vertikálna stena v Európe - Trollveggen (celková výška steny je takmer 1700 m, pričom vertikálna časť má výšku 1100 m s previsom 50 m

Breitinden (1797 m.n.m.) s vyznačeným zjazdom cez JZ kotol ku Stigbotnvatnet a ďalej smerom na Trollstigen (náročnosť: S3+, E2, kotol nad Stigbotnvatnet 35-45°, ostatok do 30°, červený ľahký, prevýšenie ku Stigbotnvatnet: cca 800 m)

JZ kotol Breitindu

od základne). Vrchol nás odmeňuje krásnym počasím a perfektným zjazdíkom netradičnej lajny JV hrebeňa. Poobede si narýchlo servírujeme aj Breitinden, ktorý z juhu ukončuje slávny Trollí múr. Lyžovačka cez JZ kotol už nie je taká super ako prvá jazda, pretože silné slniečko stihlo urobiť zo snehu prehnitý guláš. Napriek tomu ma veľmi teší, že som sa ráno rozhodol pre dnešok a že symbolicky končím svoje tohoročné pôsobenie v nórskych horách práve tu - v srdci Romsdalu. Na druhej strane ma však chytá depka, keď si uvedomím, že sa s magickou nórskou prírodou budem musieť čoskoro rozlúčiť. Hoci pevne verím, že nie nadlho... V Moldefjorde si večer ešte plním úlohu "kúpanie vo fjorde po lyžovačke v horách". Kvôli oblačnosti a centimetrovej vode ide síce len o rýchlovku zakončenú bleskovým útekom do teplej sprchy, no aj tak celkom zábava (hlavne pre divákov na brehu). Pekný deň končí skvelou večerou v spoločnosti najpohodovejších ľudí, ktorých som tu v Nórsku stretol - u Berry a Roberta. Rozlúčka so skialpovou sezónou sa nakoniec skutočne vydarila!

Nástup z Trollstigen, slnečno
Po desiatich minútach nahadzujeme lyže a pokračujeme v traverze do kotliny plesa Stigbotnvatnet, zdola prichádzajú mraky
Mraky stúpajú rýchlejšie než my, náš počiatočný optimizmus sa rýchlo vytráca
Našťastie sa pri Stigbotnvatnet oblaky na pár hodín zakempujú, konečne máme nejaké výhľady (na fotke vidieť masív Stigbotthornu)
SMraky nechávame pod sebou a slnečne naladení šlapeme do širokého sedla smerom pod Sore Trolltind (v pozadí vpravo Finnan, v strede Alnestinden)
Zo sedla sa nám ukazuje vežičkovitý hrebeň Trolltindene, v ktorého strede tróni náš dnešný cieľ - Trollryggen
Výšlap po JV hrebeni je vcelku pohodlný (v strede fotky veža Stabben, v pozadí nás čaká Breitinden)
Troll Miro na vrchole Trollryggenu (doprava nadol spadá slávna stena Trollveggen)
Rasťova vrcholovka z Trollryggenu

 

Lyžovať začíname z plošiny vežičky v JV časti vrchola
Prvé oblúčiky ponad Trollveggen sú exponované a vďaka prehnitému firnu technicky veľmi nepríjemné
Nižšie je sneh lepší, no expozícia stále veľká (v prípade zarezania lyže pri ľavotočivých oblúkoch by nastal nedobrovoľný basejump... bez padáka)
Horná časť hrebeňa je technicky náročná paradoxne aj kvôli nízkemu sklonu (oblúčiky sa nedajú preskakovať ale len
V strednej časti sa hrebeň začína pomaly rozširovať
Nižšie sa hrebeň sklápa smerom na JZ a expozícia sa znižuje, takže na rad prichádzajú aj tiahlejšie oblúky
Pod vežou Stabben - rozmery spodnej časti hrebeňa sú väčšie, než sa zdá na prvý pohľad
V spodnej polovici zjazdu si už môžeme dovoliť zapúšťať oblúky aj takým štýlom, aký tu predvádza Rasťo
Dobrého nikdy nie je dosť, a tak sa po Trollryggene (v pozadí vľavo) rozhodujeme ešte aj pre výšlap na susedný Breitinden
To, ako sa má v akcii správne pózovať, nám ukazuje tento postarší pán - pekne s úsmevom nasmerovaným rovno do objektívu nášho foťáka
Rasťo a jeho nostalgický pohľad na Trollryggen
Neďaleko vrcholu Breitindu sa nám ukazuje JZ kotol, trafiť zhora náš vyhliadnutý žľab nebude z plata pod vrcholom až také jednoduché
Na vrchole Breitindu - vychutnávka pohľadu do takmer 1800-metrovej šluchty dolu do doliny Romsdalen
Rasťo obdivuje hĺbku z vrcholu radšej len poležiačky
Pohľad na romsdalskú rieku Rauma z vrcholu Breitindu
Ešte jedna efektná pózovačka nad Trollím múrom...
... a potom takmer šusom jazda z vrcholu pomedzi šutre na plató nad JZ kotlom
Rasťo na plate pod vrcholom Breitindu
Inštinkt nesklamal, žľab sme trafili. A teraz doprava či doľava? Skúsme doľava...
Inštinkt opäť nesklamal na rozdiel od snehu, ktorý už miestami stihol poriadne prehniť
V strednej časti žľabu (dole na nás číhajú hmly, ktoré od rána stúpli až do výšky cca 1400 m.n.m.)
Tam, kde slnko nepečie priamo, sa dá stále nájsť fajný sniežik
Na spodných pláňach JZ kotla Breitindu sa pre dnešok lúčime so slnkom a vstupujeme do mrakov
Pleso Stigbotnvatnet je už pod oblačnosťou, takže traverz na Trollstigen triafame bez problémov
Ešte zopár posledných oblúčikov a potom dlhý traverz ku ceste Trollstigen
Záverečné metre ku autu
Pri ceste sa lúčim s kolegom
Osvieženie na záver - vonku je síce len 12°C (namiesto avizovaných dvadsiatich), ale hádam odtiaľto neodídem bez kúpeľu vo fjorde!
V studenej nórskej vodičke sa dnes dlho člapkať nedá, takže rýchlo pádlujeme na breh... Mission accomplished!
Z nášho bleskového úteku do teplej sprchy majú ostatní kempujúci bohovskú zábavu

 

Panoráma z Trollryggen (pohľad na JV od Breitindu doprava na SZ po Store Trolltind)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


 

30. máj: Trollstigen, Finnan a Alnestinden

Trollstigen zvykne bývať otvorená od konca mája do októbra. Toho roku chceli "Cestu Trollov" otvoriť už 17. mája pri oslavách Národného dňa Nórska, ale vtedy ju ešte stále ohrozoval obrovský kus ľadu visiaci v stene nad cestou. Domáci sa ho snažili zhodiť guľou v podvese vrtuľníka, no nevydalo (možno by pomohlo pár kíl trhaviny, avšak Nóri takéto zásahy do svojej prírody striktne

Východná strana masívu Finnan (1786 m.n.m.) s vyznačenou trasou výstupu na vrchol (prerušovaná čiara), zjazdom cez ľadovec do hlavnej muldy a naznačenou trasou následného výstupu na Alnestinden (fotené 31.05.2010 z Breitindu)

Východná strana masívu Finnan

odmietajú). Chvíľu som už dokonca začínal byť skeptický, či Trollstigen otvoria, kým nadíde čas môjho odchodu z Molde, ale oteplenie v druhej polke mája urobilo svoje a cesta je konečne sprístupnená... Ráno na kompe stretávam snáď všetkých známych z Molde - samozrejme, všetci sú vyzbrojení lyžami mierac do kopcov okolo Trollstigen. Pre ľudí z kraja Romsdal holdujúcich lyžovaniu v horách je totižto prvý víkend po otvorení Trollstigen akousi kultovou udalosťou, ktorú si nenechajú ujsť ani sviatoční lyžiari. Až teraz mi dochádza, že dnes bude hore poriadne husto. O hodinu neskôr sa moje obavy potvrdzujú, keď len s problémami nachádzame pri ceste voľný flek na parkovanie. Potom stačí len prebehnúť na druhú stranu cesty, preliezť snehový mantinel a hurá na lyže... Na Finnan už šlape menšia masa, no vďaka prešlapanej autostráde ich s Rasťom rýchlo predbiehame a vertikálny kilometer od auta na vrchol dávame za hodinku a pol. Dobrý čas, vďaka ktorému sa hore stíhame v kľude najesť a čo-to pofotiť.

SV úbočia Alnestindu (1665 m.n.m.) s vyznačenou trasou výstupu cez severný hrebeň a následným zjazdom ku Trollstigen (náročnosť zjazdu: S3/S3+, E1+, svah 40-45°, zúženie 45-50° na 20 m, ďalej muldami 20-30°, červený ľahký, prevýšenie: z vrcholu ku ceste 900 m)

SV úbočia Alnestindu

Práve vo chvíli, keď sa zdola privalí dav asi dvadsiatich postarších fjellskierov, začíname lyžovať nadol panenským východným svahom a ďalej ľadovcom do hlavnej muldy. Pekné, hoci trochu krátke. Času však dosť, takže opäť nahadzujeme pásy a dávame si aj susedný Alnestinden. Ten je poobede už síce dosť rozlyžovaný, no v ľavej časti badať strmý svah porušený len jednou stopou. Trasa nadol je teda jasná... Večer ma na intráku čaká drhnutie útulnej študentskej izbičky, ktorá sa na päť mesiacov stala mojím domov a s ktorou sa zajtra budem musieť rozlúčiť. S čistením si dávam radšej záležať, pretože by som nerád prišiel o časť 2000-korunového cash depozitu, ktorý som musel zaplatiť pri nástupe na intrák. Ak by sa totiž tete upratovačke pri kontrole niečo nezdalo, doupratovala by to sama s tým, že za každú hodinu roboty by mi z depozitu strhla 400 kr. Pre študentov so scvrknutým kontom celkom dobrá motivácia, aby upratovanie neodflákli. Radšej teda umyjem aj okno...

 

Video - Alnestinden  Video - Alnestinden

Časť serpentín Trollstigen pri pohľade z doliny Isterdalen
Most ponad vodopád Stigfossen
Trollstigen z vyhliadkovej plošiny nad cestou - fotil J.Peťo
Preliezanie snehového mantinelu
Rasťo frčí hore prešlapanou autostrádou smerom pod Finnan...
... Troll Miro sa drží v tesnom závese (dole vidieť Trollstigen s autami odstavenými po okrajoch cesty)
Výšlap do sedla medzi Finnanom a Alnestindom
Zo sedla pokračuje výšlap na Finnan po peknom JV hrebeni
Záverečné metre pod hlavným (južným) vrcholom Finnanu, vľavo v pozadí sa na pobreží Moldefjordu črtá mestečko Molde
Bratské duo na vrchole Finnanu

 

Rasťo na svahu vo vrcholovej časti východného ramena Finnanu
Z ramena krátkym žliabkom dolu na ľadovec ústiaci do hlavnej muldy
Rasťo pri lyžovaní na ľadovec
Hlavnou muldou sa od Trollstigen valia ďalšie polonahé masy
Z muldy opäť šlapeme do širokého sedla, z ktorého tentokrát pokračujeme na druhú stranu - smerom na Alnestinden
Na pláňach sedla medzi Alnestindom a Finnanom (v pozadí)
Severný hrebeň na Alnestinden je ešte tvrdý, šlapeme preto radšej napešo
Na východ visia z hrebeňa pekné preveje
Na vrcholovej časti hrebeňa (v pozadí je vyznačená výstupová trasa na Finnan, línia nášho zjazdu a následná trasa výstupu na Alnestinden)
Rasťova pózovačka na vrchole Alnestindu
Mierne scvrknutý Troll Miro vo svojej obligátnej červenej flíske na vrchole Alnestindu
Lyžovačka po rebre nad rozlyžovanou východnou muldou
Svah, ktorým sme ďalej pokračovali, nebol kvôli SV expozícii v hornej časti odmäknutý (lyžuje Rasťo)
Zúženie v spodnej časti svahu už stihlo zájsť do tieňa, vďaka čomu sa tam vytvorila nechutná kôra (lyžuje Troll Miro)
Pod zúžením je sneh znova lepší
Aj v spodných muldách sa nám ešte darí nájsť fleky s nerozlyžovaným firníkom
Širokými pláňami lyžujeme až dole ku autu odparkovanému pri Trollstigen
Lyžovačka končí pár metrov od auta - krása!
Panoráma z južného vrcholu Finnanu (pohľad na severný vrchol Finnanu a ďalej doprava na kopce okolo Trollstigen smerom na východ a juh)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


 

29. máj: Galdhopiggen - na streche Nórska vo výške 2469 metrov

Masív Galdhopiggenu z južnej strany (pri výstupe od Spiterstulen sa pokračuje po východnom ramene cez Svellnose, Keilhaus topp až na samotný vrchol Galdhopiggenu)

Masív Galdhopiggenu z južnej strany

Najvyšší vrchol Škandinávie dosahujeme pár minút pred desiatou doobedu, pričom niekoľko metrov pod vrcholom nás prekvapuje nepekná budova akéhosi bufetu. Ešte viac ma však prekvapuje to, že nás do nej miestny ujo nechce pustiť, aby sme sa tam v teple prezliekli do suchého. Namiesto toho pred nás s bráchom vyzývavo postaví dve lopaty. Až neskôr z neho vylezie, že je trochu nervózny, lebo mu tu dnes má prísť 80 ľudí a on včera akosi nestihol odhrnúť spred vchodu sneh. Veru - zákazníci z Osla budú veľmi nahnevaní, keď sa z neďalekej Juvasshytty po 600 výškových metroch konečne doplazia na vrchol a nebudú môcť v teplúčku doplniť spálené kalórie či pokecať pri poháriku o tom, aký náročný výstup práve absolvovali. Trochu znechutení touto komerciou sa hore dlho nezdržiavame a pálime dole predtým, než sa sem zdola nahrnú masy ceprov. Počas zjazdu ešte stretávame starú známu skupinu trondheimských školáčikov, ktorí si neúnavne razia cestu smerom nahor. Zo Spiterstulen je to na vrchol prevýšenie nejakých 1450 metrov, no vzhľadom na náročnosť podobnú výstupu na Chopok už pomaly začíname veriť, že to deťúrence nakoniec zrejme zvládnu... Poobede sa autom presúvame do oblasti Hurrungane, kde hory opäť nadobúdajú divokejší ráz. Najmä Store Ringstind vyzerá skutočne lákavo, no túra je to veľmi dlhá a ja zajtra večer musím byť v Molde kvôli sťahovaniu sa z intráku. Po dlhom váhaní sa teda zhodujeme, že do Molde pôjdeme ešte dnes, pretože zajtra by sme boli v príliš veľkom časovom strese, ak by sme to mali všetko postíhať. Lepšou možnosťou, ako sa zajtra vyšantiť na lyžiach a spoznať niečo nové, bude bližšia Trollstigen, ktorá má byť po zimnej sezóne slávnostne otvorená práve 30. mája.


Video - Alnestinden  Video - Galdhopiggen

 

Túru začíname o šiestej ráno zo Spiterstulen (1104 m.n.m.)
Výšlap do múld pod východným ramenom Galdhopiggenu (tabuľka vľavo označuje vstup do národného parku)
Na začiatku rozsiahlych múld pod Svellnose
Rasťo pri výšlape popod Svellnose (2272 m.n.m.)
Hrebeň medzi Svellnose a Keilhaus topp
Troll Miro na Keilhaus topp (2355 m.n.m.)
Na vrcholovom svahu pod budovou bufetu
Rasťo na najvyššom vrchole Nórska - Galdhopiggen (2469 m.n.m.)
Troll Miro na vrchole Galdhopiggen (pozn.: za povšimnutie stojí veľmi dobre zvládnutá vrcholová fotopóza s mierne pokrčenou ľavou nohou :)

 

Lyžovanie z Galdhopiggenu po východnom ramene naspäť ku Spiterstulen
Rasťo na svahu z Keilhaus topp
Lyžovačka v muldách pod Svellnose
Húsenica trondheimských trollíčat pri výstupe na Galdhopiggen
Posledné oblúky nad Spiterstulen (súvislý sneh končil asi 300 výškových metrov nad dolinou)
Záverečný úsek zostupujeme napešo (v strede vidieť celý komplex Spiterstulen, vľavo je osamotená jedáleň pre prípravu vlastnej stravy)
Ešte krátka rozlúčka s krvilačným strážcom chát...
... a potom jazda cez Sognefjellet do oblasti Hurrungane

 

Meditujúci Rasťo sa snaží vyriešiť dilemu, čo zajtra (z pozadia nás k sebe silne vábi Store Ringstind, no tlak povinností v Molde nakoniec víťazí)
Naspäť znovu po sognefjellskej ceste (v najvyšších miestach sa tiahne výškou cez 1400 m.n.m.)
Pamätník pri ceste do Lomu
Záver dlhého dňa nám ešte spestruje 40-kilometrová
Panoráma z najvyššieho nórskeho kopca (pohľad od SV doprava po SZ)
Panoráma oblasti Hurrungane

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


 

28. máj: Velkommen til Jotunheimen

Po Lodalskape sa podľa očakávania dostavuje menšia únava, preto nám restday prichádza celkom vhod. Od známych v Molde sa dozvedám, že v Romsdali je stále nejaký humus a že vraj lepšie počasie má byť vo vnútrozemí. Navrhujem teda presun do Jotunheimu s tým, že by sme si zajtra

Bomvei cez Visdalen (50 NOK na auto) končí po 17 km pri chatách Spiterstulen

Bomvei dolinou Visdalen

vybehli na Galdhopiggen - najvyšší kopec nielen Nórska, ale zároveň aj celej Severnej Európy. Nejde o ktovieaký spektakulárny skvost, ale predsa len, je najvyšší, takže by sa patrilo zoznámiť sa s ním osobne. Po obede teda opúšťame útulnú chatku pri Lovatnet a vyrážame do vnútrozemia smerom na Grotli, Lom a Visdalen. Zážitok je už len samotná jazda autom, kedy každú chvíľu stojíme, fotíme a ja Nórom v duchu čím ďalej, tým viac závidím, akou rozmanitou krásou ich príroda obdarila... Podvečer prichádzame do chatovej osady Spiterstulen, kde nás prekvapuje skupina štyridsiatich trondheimských školáčikov, ktorí sa zajtra v sprievode dvoch učiteliek chystajú v rámci školského výletu na Galdhopiggen. Wtf?! Žeby ten kopec bol fakt len taký kvak? Alebo ide o nejakú zmutovanú generáciu malých supertrollov? Hmm... uvidíme zajtra.

Na začiatku jazdy do Jotunheimu zastavujeme neďaleko Strynu pri peknom jazere Oppstrynsvatnet
Výhľad z cesty cez Breiddalen
Za Grotli sa kraj mení - hlboké fjordy striedajú rozsiahle náhorné plošiny
Pri rieke Otta je charakter krajiny opäť iný - náhorné plošiny prechádzajú v ihličnaté lesy
Ponad dravú rieku Otta si neodpustím trochu boulderingu s nádychom DWS (death water soloing)
Začiatok doliny Visdalen - Začiatok doliny Visdalen - vitajte v Domove obrov
Rázcestník v centre chatového komplexu Spiterstulen

 


 

27. máj: Lodalskapa - naša prvá nórska dvetisícovka nám dáva zabrať

Ráno prehánkuje, takže sa nemáme kam plašiť a môžeme si kľudne vychutnať komfort chatky v malom kempe pri jazere Lovatnet. 430 kr na noc pre tri osoby je na nórske pomery super cena vzhľadom na komplet vybavenie (kuchynka, obývačka, spálňa, záchod, sprcha, radiátory na sušenie vecí a dokonca aj funkčný televízor). Hore vyrážame až po deviatej, keďže podľa

SZ svahy Lodalskapy (2083 m.n.m.) s vyznačeným zjazdom ku plesu Kapevatnet (náročnosť: S3+, E2, 35-40°, 1x 5m 50°, rampa 42-47°, červený ľahký, prevýšenie z vrcholu ku Kapevatnet: 850 m)

SZ svahy Lodalskapy

spadajúce k plesu Kapevatnet

predpovede má byť lepšie počko poobede. Nasleduje krátka jazda popri krásnom Lovatnet, zaplatenie bomvegu v ústí Bodalen a potom strmo hore dolinou opreteky s ovcami, ktoré sa voľne pasú okolo cesty. Otagované high-tech ovečky tu majú veru pekný život - od mája do septembra sa samé pasú v nádhernom horskom prostredí, bez pastiera, bez psa a keď ich majitelia na niečo potrebujú, poľahky ich nájdu pomocou GPSka, urobia, čo treba a ovečky môžu v pokoji pokračovať vo svojej paši... Vo výške cca 500 metrov nad morom nám cestu hatí stará lavína, a tak prestupujeme na pešobus v ústrety Lodalskapy, ktorú tušíme niekde v diaľke v dolinke napravo. Tušíme však zle - náš dnešný cieľ sa nachádza skrytý o dolinu vľavo, takže si robíme neplánovanú polhodinovú vychádzku ku ľadovcu Bodalsbreen. Nevadí, aj majster tesár sa občas utne - hlavne keď kľúčový rázcestník jednoducho neexistuje. Značenie niektorých trás je tu naozaj hrozné, ale aspoň to má trochu dobrodružnejší nádych... Po šiestich hodinách šlapania konečne vrcholový mužík! Hovoril som, že máme ísť evidentne kratším direktom od plesa Kapevatnet a neobchádzať to cez Brattebakken, no bol som demokraticky prehlasovaný a aj mapa akosi divne naznačovala variantu cez rameno Brattebakken. Na druhej strane, vďaka okľuke sme mali možnosť zašlapať si po okraji najväčšieho ľadovca kontinentálnej Európy (Jostedalsbreen s rozlohou 487 km²), čo tiež nie je zrovna každodenná záležitosť. Teraz už len v zdraví zlyžovať dole ku Kapevatnet, dopaličkovať na rameno Brattebakken a odtiaľ to nejako prebiť do Bodalen naspäť ku autu... Dole sa s Rasťom zhodujem, že zajtra budeme musieť dať rest - včerajšie Sunnmore a dnešná Lodalskapa nám dali vcelku zabrať.

Rozospatý Troll Miro na verande chatky pri Lovatnet - oblasť Stryn
Pod Bodalssetrou je padnutá stará lavína, autom to ďalej nepustí
Hore je ešte stále oblačno, no od Bodalssetry nie je Lodalskapu vidieť, ani keď je jasno
Neplánovaná vychádzka do dolinky pod ľadovcom Bodalsbreen
Prah do doliny pod ramenom Brattebakken je vcelku divoký, miestami treba dokonca používať aj ruky
Nad prahom (vo výške cca 900 m) už začína sneh, vľavo vidieť časť ramena Brattebakken (Lodalskapa stále v nedohľadne)
Výšlap na rameno Brattebakken (v pravej časti vidieť esovito zahnutú dolinu Bodalen)
Z Brattebakken už konečne vidíme Lodalskapu i zamrznuté Kapevatnet (vľavo dole), rozhodujeme sa pre výšlap okľukou sprava
Na ľadovci Bohrsbreen, ktorý je súčasťou rozsiahleho ľadovca Jostedalsbreen (vľavo je vidieť vrchol Lodalskapy)
Lodalskapa - najvyšší nunatak Jostedalsbreenu (nunatak je označenie pre vrcholy, ktoré vytŕčajú z rozsiahlych ľadovcov)
Tým zúžením by to mohlo dole pustiť aj na lyžiach... no najskôr sa musíme dostať hore na vrchol, ktorý je ešte stále ďaleko
Na vrcholovom svahu (vpravo dole vidieť dolinu Bodalen, kde sme pred pár hodinami začínali a ďalej pokračovali naznačenou trasou pod Lodalskapu)
16:15 - konečne vrchol!
Na vrchole má už aj Rasťo dnešného šlapania dosť (v pozadí vidieť rozsiahle plošiny ľadovca Jostedalsbreen)
Trhliny ľadovca Lodalsbreen pod južnou stenou Lodalskapy
Troll Miro si užíva oblúky na vrcholovom svahu (dole vidieť pleso Kapevatnet)
Vrcholový svah prechádza po asi 150 metroch v krátke strmé zúženie
Rasťo v zúžení vrcholovej časti Lodalskapy
Na snehových pláňach v hornej časti zjazdu
Rampa v strednej časti bola strmšia, než sa zdala na prvý pohľad zdola (lyžuje Rasťo)
Po zjazde Lodalskapy sme museli po Kapevatnet dopaličkovať naspäť na spodnú časť ramena Brattebakken
Ešte detail našich oblúčikov na hornej časti Lodalskapy...
... a potom lyžovačka z Brattebakken na západ smerom nad Bodalen
Na lyžiach to púšťa až na prah nad hornou časťou Bodalen
Na chodníku dole ku Bodalssetre sa zastavujeme pri peknom vodopáde
Na moste pri Bodalssetre, ku autu nám zostáva už len nejakých 15 minút klopýtania s čoraz ťažším báglom na chrbte
Otagované ovečky pri ceste v Bodalen na nás chvíľu len nechápavo čumia a potom sa kľudne pasú ďalej
Po ceste späť ku Lovatnet sme sa stavili pozrieť aj Kjenndalsbreen spadajúci z náhornej plošiny Jostedalsbreenu dolu do údolia
Dolina Kjenndalen a strmé rokliny Bodalsfjelletov

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


 

26. máj: Konečne Sunnmore

Po troch hodinách jazdy z Molde zastavujeme v malebnej dedinke Skylstad priamo pod majestátnym Slogenom. Odliepam nos prilepený na skle auta a vystupujem von. Vľavo vodopád, vpravo divoký horský potok, vzadu tušiť fjord a všade naokolo zasnežené vrcholčeky spadajúce do úzkych hlbokých dolín. Konečne mám tu česť s oblasťou Sunnmore označovanou viacerými za najkrajšiu časť Nórska! Trikrát som sa sem chystal s partiou pred pár týždňami, no počasie bolo

Východné svahy Slogenu (1564 m.n.m.) s naznačenou líniou zjazdu (náročnosť: S2/S3, E2, vrcholová časť 100 m 35-40°, ďalej do 30°, modrý ťažký, prevýšenie do Habostaddalen: cca 750 m)

Východné svahy Slogenu

vždy proti. Až dnes nastal deň D. Deň, kedy som vo svojich očiach predefinoval pojem krásy a definitívne sa utvrdil v tom, že slovenské hory sú pekné, ale skutočnú nádheru prírody človek spozná až v krajine trollov... Okolo dvanástej naobed po vyše 1500 výškových metroch dosahujem spolu s Rasťom vrchol Slogenu. Máme šťastie - nie sme v mraku, takže si môžeme vychutnať výhľady na Norangsfjorden a celé Sunnmorské Alpy. Teplota príjemná, takmer bezvetrie. Ako by sa mi nórske hory snažili revanšovať za všetky tie mrazivé, veterné a oblačné dni, ktorých som si od januára užil naozaj hojne. Snažím sa foťákom zvečniť tieto vzácne okamihy a naplno vstrebávať okolitú krásu, ktorá dáva zabudnúť na stresy posledných dní...

Store Smorskredtind (1631 m.n.m.) s vyznačenou líniou zjazdu SZ stenou (S4, E2+, 40-45°, 3x 5m 48°, červený ťažký, prevýšenie z vrcholu do Habostaddalen: cca 800 m)

SZ stena Store Smorskredtindu

Po zjazde do Habostaddalen chvíľu oddychujeme a potom mierime do SZ steny Store Smorskredtindu. Ráno som vôbec netušil, že sa tu nachádza aj táto krásavica, no o to príjemnejšie som bol prekvapený, keď som ju zbadal prvýkrát. Nie som si istý, či to tade pôjde zlyžovať, ale taký nádherný vrchol za pokus rozhodne stojí. A ak nepustí na lyžiach, zošlapeme si to pekne napešo... Pustilo! Zadarmo to nebolo, no nakoniec nás stena púšťa zo svojho náručia bez ujmy na fyzickom zdraví. Dole v doline sa stretávame s otcom, ktorý nás čakal na chate Patchellhytta. Tá patrí medzi tzv. „selvbetjente hytter“ (niečo ako samoobslužné chaty), pričom údržbu má na starosti nórsky turistický spolok DNT. Chaty tohto typu sú poväčšine otvorené a kompletne vybavené aj v zime (vrátane zásob jedla a dreva na kúrenie). V chatách je tiež cenník, koľko čo stojí spolu s pokladničkou, do ktorej pri odchode vložíte príslušnú sumu peňazí za nocľah a spotrebovaný materiál. Niektoré nižšie položené chaty chodia správcovia občas kontrolovať, inak je všetko založené len a len na dôvere. O tom, prečo by u nás na Slovensku takýto systém nefungoval, ma rýchlo presviedča otec. Nad jeho správaním sa však radšej nebudem hlbšie zamýšľať - načo si kaziť pekný deň...


Video - Alnestinden  Video - Sunnmore

 

Výletná loď v Sunnylvsfjorde
Vrchol Slogenu pri pohľade z Norangsdalen
Malebné okolie Skylstadu
Na južných svahoch hranica snehu výrazne stúpla, takže hang do Habostaddalen ideme napešo
Chodník do Habostaddalen je miestami dosť divoký
V ústí dolinky Habostaddalen (vo výške necelých 700 m.n.m.) už môžeme nahodiť lyže
Výšlap muldami pod východné svahy Slogenu
Rasťo na východných svahoch Slogenu (v pozadí masív Brekketindane)
Pod vrcholovou časťou Slogenu (v pozadí vľavo masív Smorskredtindane, vpravo dolina Norangsdalen)
1500-metrová šluchta z vrcholu smerom na JZ ku Norangsfjorden
Rasťo na vrchole Slogenu
Štart zjazdu zo Slogenu - luxusne priamo z vrcholu
Lyžovačka vo vrcholovej časti
Na širokých svahoch strednej časti
Oddych v Habostaddalen po zjazde Slogenu (samotný vrcholček vidieť na fotke vľavo hore)
Detail SZ steny Store Smorskredtindu s vyznačenou líniou nášho výstupu a následného zjazdu
Rasťo počas výstupu v kľúčovom mixovom fleku SZ steny (sklon okolo 48°)
Pár metrov pod vrcholom Veľkého Smorskredtindu
Troll Miro na vrchole Store Smorskredtind (vpravo dole Norangsdalen a Norangsfjorden)
Rasťova vrcholovka zo Store Smorskredtindu

 

Letecký pohľad z vrcholu na osadu Skylstad (kvíz: nájdite našu červenú kiu, hint: samota)
Detail vrcholovej časti Slogenu, ktorý sme zlyžovali pred pár hodinami
Troll Miro a jeho prvé oblúčiky (resp. preskoky) zo Store Smorskredtindu
Rasťo v technicky nepríjemnej časti pod vrcholom
Svah nad SZ stenou bol poprášený čerstvým púdrikom
Troll Miro lyžujúci v hornej časti SZ steny Store Smorskredtindu
V strednej časti steny začali lyžovačku komplikovať hlboké rigole
V kľúčovom mieste zjazdu bolo treba zošuchnúť oglazúrovaný šuter, pod ktorým    bola trojmetrová ľadová platňa pokrytá novým snehom ... veľmi nepríjemný flek
Pri traverze ponad spodný skalný prah bol najväčší problém prekonať na lyžiach hlboké snehové tobogány
Rasťo na začiatku rampy v spodnej časti SZ steny
Ani spodné pláne tesne pod stenou neboli bohvieaký lyžiarsky pôžitok kvôli starým lavínam pokrytým novým snehom
Rasťo na svahoch pod SZ stenou Store Smorskredtindu
Samoobslužná chata Patchellhytta so Slogenom v pozadí - fotil J.Peťo
Interiér Patchellhytty je na horskú chatu naozaj komfortný (za noc by mal nečlen DNT zaplatiť 275 NOK, mladý do 26 rokov 140 NOK)
Paličkovanie cez Habostaddalen smerom nad Norangsdalen
Najdivokejšia časť stromčekového hangu z Habostaddalen dole ku autu v Skylstade
Na lúkach pri Skylstade (hore vidieť vrchol Store Smorskredtindu, z ktorého sme pred chvíľou lyžovali)
Ešte v ten večer prichádzame ku chatkám pri jazere Lovatnet, odkiaľ chceme nasledujúci deň vyraziť na Lodalskapu
Panoráma zo Store Smorskredtindu (takmer 360tka začínajúca pohľadom smerom na SV)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


 

25. máj: Atlantic Road a mestečko Kristiansund

12:30 - druhá skúška za mnou. Ešte jedna 4. júna a so školou bude pokoj. Keď už som pri tej škole a skúškach, tak len pre zaujímavosť spomeniem, ako to tu prebieha. Predmety sú väčšinou buď za 7,5 alebo 15 kreditov, na uzavretie semestra treba aspoň 30 kreditov. To v praxi znamená 3-4 predmety za semester, pričom v každom z nich sa ide dosť do hĺbky. Skúšky sú prevažne písomné a bežne trvajú od štyroch do šiestich hodín, čo študenta zvyknutého na slovenský systém dosť vyšťaví. Ale jedlo a pitie je povolené kedykoľvek, takže sa to dá prežiť, hoci na záchod či cigaretu sa smie ísť len v sprievode jedného zo skúškových asistentov. Kvôli zachovaniu objektivity sa píše na kopirák - jedna kópia ide vyučujúcemu, jedna na externé hodnotenie a jedna zostáva študentovi, keby mal neskôr nejaké výhrady. Celkovo mi to prišlo určite objektívnejšie než slovenský systém, kde výsledok skúšky občas ovplyvní nálada skúšajúceho alebo to, ako pekne ste oblečený. Tu je to viac o praktickom využití vedomostí a keď ste tupý ako tágo, nepomôže vám ani minisuknička

Východná časť mesta Kristiansund a výletná loďka Hurtigruten

Východná časť Kristiansundu

či drahý oblek. Ale dosť už o škole... Poobede konečne prestáva pršať, a tak navrhujem ísť pozrieť neďalekú Atlantickú cestu a zároveň sa trochu kultúrne obohatiť návštevou mestečka Kristiansund. "Atlanterhavsveien" vedie osem kilometrov popri pobreží prepájajúc niekoľko ostrovčekov peknými mostami. Nóri sú v cestnej infraštruktúre majstri, o tom niet pochýb. Pár kilákov ďalej nás čaká Kristiansund - malebné mestečko postavené na niekoľkých malých ostrovoch. Až teraz som pochopil, prečo mi všetci vraveli, že Molde je len taký nepodarený zlepenec rôznych architektonických štýlov a že ak chcem vidieť pekné mesto, mám ísť radšej mrknúť Alesund alebo Kristiansund. Dnešná kultúrno-spoznávacia vložka teda nesklamala, no i tak sa už neviem dočkať kopcov v Sunnmore, kam chceme vyraziť zajtra ráno.

Atlantická cesta spája niekoľko malých ostrovčekov roztrúsených neďaleko pevniny
Výhľad z cesty smerom na Atlantik
Panoráma centrálnej časti mesta Kristiansund
Ako správni mestskí turisti nevynecháme obligátne fotenie pri starej námornej míne
Jeden z domov v centre mesta
Cyklistika je v Nórsku veľmi populárna, čo dokazuje aj táto socha v Kristiansunde

 

 

 

 


 

23. máj: Fekálny pokus o Nyheitinden

Bomveg (platená cesta) ku chatovej osade Rabben

Bomveg k chatovej oblasti Rabben

"Syndróm netrpezlivého občana ČR na dovolenke v Tatrách" neminul ani slovenský rodinný klan v Nórsku - keď už cestovali tak ďaleko, treba niečo skúsiť aj za mizerného počasia. Mňa to von v tomto nečase veľmi neláka, navyše ma pozajtra čaká v škole dosť ťažká skúška. No ľúto mi je nechávať brácha s otcom samých napospas tunajším horám, ktoré vôbec nepoznajú, takže sa zhosťujem úlohy sprievodcu, aby sme následne mohli vyraziť do dažďových clon nad Isfjordom... V doline Nyheia je to od výšky 700 metrov zadekované. Zdá sa však, že oblačnosť pomaly stúpa a občas ako by pomedzi temné mraky preblysli slnečné lúče. Žeby sa nad nami Thor predsa len zľutoval a doprial nám i trochu slnka? Samozrejme, že... nie. Kým si to však uvedomíme, stojíme niekde pri plese pod Nyheitindom v totálnom lejaku a trojmetrovom mlieku. Definitívnu ranu nášmu skialpovému nadšeniu dáva obrovský nános lavíny, ktorý sa pár metrov pred nami znenazdajky vynára z bielej tmy. Je rozhodnuté - čo najrýchlejšie dole, do sucha, preč z tejto hnusnej fekality. Nyheitinden bude musieť počkať niekedy do budúcna...

Pri chatách Rabben začína náš pokus o Nyheitinden
Výšlap lesíkom do ústia doliny Nyheia
Lyže nahadzujeme už vo výške cca 500 m.n.m.
Severne orientovaná dolina medzi Nyheitindom a Gjuratindom je stále plná snehu
Hore dolinou šlapeme kvôli dažďu v goráčových kompletoch
Obrovský nános pri plese pod Nyheitindom (vo výške cca 1100 m.n.m.) nás definitívne presviedča, že to ďalej nemá zmysel trápiť
Zmoknutému Rasťovi už neostáva nič iné, len sa nad tým všetkým zúfalo zasmiať...
... a potom čo najrýchlejšie zdrhnúť z tohto fekálu dole do sucha

 

 

 

 


 

21. máj: Urdfjelletské repete a alkoholické vytriezvenie

Rodinný klan v zložení brácha Rasťa a otca Jana dorazil okolo 16tej poobede. Ihneď navrhujem, či nemajú chuť ísť si zalyžovať ešte dnes na neďaleký Urdfjellet, keďže na ďalšie dni hlásia totálny fekál. Pravdupovediac, takú deprimujúcu predpoveď počasia som nevidel od začiatku marca,

Rasťo si balí vercajk na Urdfjellet (v pozadí)

Rasťo si balí vercajk

na Urdfjellet

kedy následne zúril monzún dva týždne v kuse. Rasťo sa bez váhania pridáva, otec uprednostňuje "oddych"... Sniežik na Urdfjellete príjemne prekvapil - žiadna riedina, ako sme očakávali, ale výborný mäkký firník. Škoda len, že pomer lyžovanie/šlapanie na sucho sa znížil pod kritickú hranicu rovnú jednej, pri ktorej už zvyknem konvertovať k iným činnostiam, než je skialp. Každopádne ma teší, že Rasťo využil prvý (a možno posledný) pekný deň svojej dovolenky. Už menej ma teší to, čo po návrate z Urdfjelletu nachádzame doma na intráku - otca v alkoholickom opojení rozvaleného naprieč izbou. To, že problém s pijanstvom je v našej domácnosti naozaj problém, nie je verejným tajomstvom. Ani to, že môj otec patrí k tým, ktorým alkohol nezlepšuje náladu, ale naopak - robí ich agresívnymi (o to neuváženejšie pôsobí moja poznámka, ktorou sa ho snažím napomenúť, aby sa v pití krotil a nerobil mi tu hanbu). No že sa situácia počas môjho pobytu v Molde až takto zhoršila, to by ma ani v najhoršom sne nenapadlo. Keby som bol tušil, že ďalšie dva týždne sa budú u najstaršieho člena posádky niesť v znamení šiestich až siedmich pív denne, nikdy by som nebol súhlasil s tým, aby sa sem dovalil aj on a pokazil mi zvyšok pobytu v Nórsku, ktorý pre mňa doposiaľ predstavoval snáď najlepšie obdobie života. Človek sa však, bohužiaľ, učí z vlastných chýb a teraz je už neskoro plakať nad rozliatym mliekom...


Video - Alnestinden  Video - Urdfjellet

 

Na rozmočených lúkach pri Melsetre (od auta bolo treba ku snehu šlapať cca hodinu)
Na horných pláňach Urdfjelletu bol večer sniežik výborný (napriek 20stupňovým horúčavám okolo obeda)
Z vrcholového hrebeňa Urdfjelletu Rasťo obdivuje pekne osvetlený Fraenfjorden
Troll Miro poštvrtýkrát na vrchole Urdfjelletu
Rasťove prvé oblúčiky v krajine trollov
V spodnej polovici Urdfjelletu cez pásmo kríčkov už napešo
Nižšie v lesíku sa to začína zelenať
Okolo deviatej večer mierime zo Skaretu autom naspäť do Molde na Kvam ešte v dobrej nálade...

 

 

 

 

 

 

 


 

20. máj: Tour de Midsund

Štyria mŕtvi v lavíne na severe Nórska, zosuvy pôdy a lokálne záplavy - následky prudkého oteplenia posledných dní. V správach na internete ukazujú vodou strhávané mosty a podmyté železnice s koľajnicami visiacimi vo vzduchu. Z nórskej hatlaniny síce nerozumiem veľa, ale stačí vidieť, aby bolo človeku jasné, že v tomto teple nemá zmysel pokúšať lyže.

Tabuľa s mapou oblasti Midsund

Tabuľa s mapou oblasti Midsund

Na skaly som narýchlo nezohnal nikoho, takže prednosť opäť dostáva bajk - dnes s cieľom preskúmať ostrovy oblasti Midsund, v ideálnom prípade dobajkovať až na najzápadnejší cíp a obzrieť si jaskyňu Franskhelleren... Po vylodení z kompy pedálujem najskôr južnou stranou ostrova Otroya do dediny Midsund, za ktorou nasleduje ostrov Midoya a potom do tretice ostrov Dryna. No, zatiaľ to až taká drina nebola, ale to bude zrejme tým, že mi vetrík pofukoval do chrbta. Bajk parkujem do neďalekej priekopy a zvedavý idem mrknúť grotto Franskhelleren. Sklamanie. Nečakal som veľa, ale určite viac než len nejakú desaťmetrovú dieru v skale so zelenou mláčkou uprostred. Avšak výhľad na Atlantik je odtiaľ naozaj pekný... Naspäť do Solholmen si vyberám severnú trasu - ďalších vyše 40 kilákov na oceľovom hebede, teraz pre zmenu v silnom protivetre. Už nie som taký vysmiaty ako cestou tam, no aj tak sa jedná o pekný bajking s morom po ľavej a horami po pravej ruke. Len tá kompa mi nemusela vo finiši zdrhnúť rovno spred nosa...

Mordalsvagen - nástupište na trajekt do Solholmen (v pozadí kopce ostrova Otroya)
Výhľad na prieliv Julsundet z cesty zo Solholmen do dediny Heggdal
Cesta cez Sor-Heggdal
Domček v dedine Heggdal (v pozadí zľava trojica Remmemstinden, Ystetinden a Trolltinden)
Severný svah Ystetindu (vľavo) a žľaby v severnej stene Trolltindu
Cesta z Heggdalu do Midsundu
Most v Midsunde spájajúci ostrovy Otroya a Midoya

 

Cesta do Dryny
Grotto Franskhelleren
Stará rybárska búda v prielive medzi ostrovmi Midoya a Dryna
Túto kompu zo Solholmen naspäť na pevninu do Mordalsvagen som tesne zmeškal, na ďalšiu si musím pol hodinu počkať
Po nejakých piatich hodinách opäť na Kvame neďaleko intráku
Pohľad z mostu v Midsunde smerom na juh

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Výber májových a júnových fotiek nájdete vo fotogalérii Nórsko 2010

 

články MÁJ  >>>