Nórsko - Máj

05 | 2010

15. máj: Tour de Moldemarka

Na ceste neďaleko Jendemu počas bajkovačky okolo Moldemarky

Neďaleko Jendemu počas

bajkovačky okolo Moldemarky

O šiestej ráno internát stíchne, zvuky nórskeho technorapu sa postupne strácajú v klepotajúcom daždi. Dokonca aj sused Glenn, ktorého pre jeho podivný nočno-denný režim prezývam Vampír, sa uložil k spánku, z ktorého sa ako zvyčajne zobudí niekedy podvečer. Zvláštny to chlapec. Avšak ešte zvláštnejšie je pre neznalých tzv. "Russ obdobie", kedy nórski stredoškoláci oslavujú blížiacu sa maturitu. V praxi to znamená, že sú naložení v alkohole takmer každý deň v období od prvého do sedemnásteho mája, pričom musia spĺňať rôzne russácke úlohy, ako napríklad plaziť sa po preplnenej ulici uprostred dňa, kúpať sa nahý vo fontáne, vypiť pivo nosnou dierkou, a pod. Túto tradíciu úspešne prevzali aj domáci vysokoškoláci ako oslavu prichádzajúceho skúškového obdobia a my zo zahraničia len nechápavo krútime hlavami, prečo si bláznivé dvojtýždňové žúrovanie nenechajú radšej až na obdobie po skúškach. Každopádne celkom sranda pozerať sa na ich russácke vilomeniny, len by pri tom v noci nemuseli byť takí hluční... Poobede dážď ustáva, a tak mierim na preglejku trochu rozhýbať stuhnuté telo. No umelina zavretá! Čo teraz? Počko sa zdá byť celkom dobré - žeby som šiel vyvenčiť svojho dvojkolesového tátoša niekam ku Atlantiku? Dobrý nápad, aspoň budem mať možnosť spoznať západné pobrežie, ktoré je pre mňa stále terra incognita. Balím teda zopár First Price sušienok, pol litra vody a začínam pedálovať z Kvamu smerom na západ ku prielivu Julsundet. Šesťdesiatkilometrové kolečko okolo Moldemarky ďalej pokračuje popri oceáne do Malmefjordu a potom popod Urdfjellet cez priesmyk Skaret naspäť do Molde. Oproti skialpu pekná zmena bez strachu z lavín či náhlej zmeny počasia. Užívam si každý kilometer cesty, a hoci mi starý bajk dáva v kopcoch riadne zabrať a občas mi pod nosom zasmradí nejaké to auto, radosť zo samotného pohybu v prírode spojeného s objavovaním nového mi to vôbec nekazí...

Oceľový tátoš pózujúci pod skalami Julsundetu
V opare na druhej strane prielivu Julsundet sa z mora do výšky 700 m vynárajú hory ostrova Otroya
Tam niekde v diaľke za ostrovmi ešte stále soptí Island a dokazuje, akí bezmocní sme proti rozhnevanej prírode
Loďky vo Fraenfjorden a kopce oblasti Fraena
Na hlavnom ťahu z oblasti Fraena do Molde (v pozadí masív Tustenu zo severnej strany)
Odpočívadlo v Skaret
Zo Skaret popod Tusten (v pozadí) dolu do Molde
Aj ten, kto má rád golf, si v Molde príde na svoje (v pozadí hory Romsdalu, v strede fotky vidieť Store Trolltind)
Po nejakých dvoch-troch hodinách príjemnej bajkovačky som naspäť v Molde
V centre mesta mi jazdu spestruje partia russákov
Z centra pokračujem okolo hotela Rica Seilet domov na Kvam
Panoráma Malmefjordu (vľavo vidieť Talstadhesten a skupinu Sandnestindan, v strede severné zrázy Urdfjelletu a vpravo kopčeky Moldemarky)

 

 

 

 

 

 

 


 

12. máj: Únava po Store Trolltind

Store Trolltind patrí k najznámejším symbolom Romsdalu. Tento mohutný masív sa nachádza asi sedem kilometrov od mestečka Andalsnes a vyrastá prakticky z úrovne mora do výšky 1788 m. Žiadny drobček to teda nie je a ja už vopred tuším, že sa bude jednať o ďalší výlet, z ktorého sa

Masív Store Trolltindu zo SV strany spadajúcej do Romsdalen (fotené 30.03.2010 z Blanebby)

Store Trolltind zo SV strany

budem spamätávať niekoľko dní... Nórske rosničky na stredu hlásia posledný chladnejší deň, potom dosť prudké oteplenie. Lavskarrenna (normálka zo severnej strany) je známa delová rúra, kade Veľký Trolltind obstreľuje svojich návštevníkov počas teplých dní, a preto neváham a chytám sa mojej možno poslednej šance zlyžovať tento pekný kopček. Keďže Stale momentálne lyžuje na severe v Lyngenských Alpách a ostatní cez týždeň pracujú, čaká ma po dlhšej dobe znova trochu horskej samoty... Po sedemkilometrovej asfaltovej rozcvičke a polhodinke strmého lesného chodníka nahadzujem lyže. Sviňa tým výrazne stráca na váhe a mne sa okamžite šlape lepšie. Dojem z príjemného výšlapu sa začína meniť až v samotnej Lavskarrenne, kde sa miestami borím po pás do hlbokého prašanu. Stará stopa nikde, radosti prešlapávania sú len na mne. Ešte väčšiu zábavu mi pripravuje prevej v štrbine Lavskar, ktorým sa priamo do sedla nedá prebiť. Chvíľu dokonca hrozí, že to budem musieť otočiť, no nakoniec ma hora milosrdne púšťa sprava na hrebeň Trollklornu a odtiaľ južnou stranou dolu do štrbiny. Potom už len nájsť

Store Trolltind - JZ stena s vyznačeným žľabom, ktorým som lyžoval vrcholovú pyramídu, bodkovane je naznačený následný výšlap naspäť na hrebeň Trollklorn nad štrbinu Lavskar (fotené 30.05.2010 z Alnestindu)

Store Trolltind - JZ stena

nejaký žliabok na JZ strane vrcholovej pyramídy a konečne sa môžem na vlastné oči pozrieť dolu do kotla steny Trollveggen. Na vrchole mi však opäť nie je súdené dopriať si dlhší oddych. Od mora prichádzajú temné mračná, a hoci difúzka je už teraz, ak by prišla ešte aj hmla, z lyžovania by som nemal vôbec nič. Vlastne si už ani nepamätám, kedy naposledy som si užil deň bez stresu z oblakov a hmly - počasie je tu fakt veľmi nestále. Po fotení a šálke čaju sa preto ihneď púšťam dole lyžujúc presne tou istou trasou, ako som šiel nahor. Najskôr teda žľab na JZ strane, potom výšlap na vrcholček nad štrbinou Lavskar, odtiaľ na sever do Lavskarrenny a ďalej cez ľadovec Adelsbreen do muldy otočenej smerom na Isfjorden. Pod muldou prehadzujem na maratónky a vydávam sa v ústrety vzdialenému Andalsnes. Čas mám dobrý, nemusím sa ponáhľať, no i tak som po príchode na stanicu hodne vyšťavený - záverečný asfaltový treking urobil svoje. V autobuse unavený konštatujem, že si budem musieť od takýchto vykapávkových akcií na chvíľu oddýchnuť, zregenerovať fyzické i psychické sily, kým sa sem za pár dní dovalí rodinné komando...

Store Trolltind pri pohľade z mojej študentskej izbičky na internáte v Kvame (fotené večer pred tripom)
Aj do Romsdalu pomaly prichádza jar, Rodvenfjorden sa začína konečne zelenať (fotené z autobusu do Andalsnes)
Isfjorden, Andalsnes a mohutný masív Store Trolltindu (vľavo vidieť Romsdalshornet)
Chodníkom do muldy pod Norafjelletom
Ešte v lese pod muldou (cca 400 m.n.m.) sa dali nahodiť lyže, čo ušetrilo trochu síl pre ďalší výšlap
Pod Norafjelletom na začiatku muldy vedúcej do ľadovcového kotla pod Adelsbreen (v pozadí vidieť Andalsnes, kde môj dnešný trip začal)
Zo spodného prahu kotliny pod ľadovcom Adelsbreen konečne vidieť môj dnešný cieľ
Z Adelsbreen pokračujem ďalej do lievika Lavskarrenny
Preveje priamo do Lavskaru nepustili, musel som ich obísť sprava po hrebeni Trollklornu
Na hrebeni Trollklornu nad štrbinou Lavksar, na Store Trolltind som pokračoval sprava JZ stranou vrcholovej pyramídy
Na vrchole Store Trolltindu nie som z blížiacich sa temných mrakov veľmi nadšený

 

Oblúčiky na plytkom vrcholovom svahu
Nad žľabom v JZ stene vrcholovej časti, ktorým som lyžoval do miesta, kde sa napája na žľab spadajúci zo štrbiny Lavskar (sklon 35-45°, 2x 48°, prevýšenie cca 200 m)
Kľúčový flek žľabu, ktorým som lyžoval vrcholovú pyramídu Store Trolltindu (sneh v žľabe bol kadejaký len nie dobrý)
Po zlyžovaní vrcholovej časti som vyšlapal naspäť na hrebeň Trollklorn (na vrcholček nad štrbinou Lavskar, v pozadí vrchol Store Trolltindu)
Trochu nasrdený na počasie začínam lyžovať z hrebeňa Trollklorn najskôr pár metrov po východnom hrebeni a potom na sever smerom do Lavskarrenny
Pohľad z hrebeňa na sever na strmý svah spadajúci do Lavskarrenny, ktorá ústí dole na Adelsbreen
V strednej časti Lavskarrenny náladu vylepšuje výborný hutný prašaník
V zúžení Lavskarrenny to bolo široké 180 cm, takže bolo treba asi 10 m zošúchať a bočne zoskočiť malý šutrík (chvíľu som sa pohrával s myšlienkou šusnúť to, ale pod zúžením by sa v difúzke ťažko brzdilo...)
Pod šutrom to šlo už znova pekne oblúčikovať v kvalitnom prašane
Detail zjazdu z vrcholčeka v hrebeni Trollklorn do Lavskarrenny (náročnosť zjazdu: S4+, E2+, červený ťažký, pod hrebeňom 50°-55°, v strede okolo 45°, v zúžení 50°, prevýšenie z vrcholčeka nad štrbinou Lavskar na Adelsbreen: cca 300 m)
Oddych na morénach ľadovca Adelsbreen, mraky sa ako na just zrovna teraz začínajú rozpadávať...
Firník v mulde pod Norafjelletom
Aj v lesíku sa dalo ešte nejakých sto-dvesto metrov zalyžovať
Chodník ku kempu v Soggemoen bol miestami celkom divoký
Nosatý kolega v kempe pri ceste
Na záver ma doráža 7 kilákov asfaltu a ťažká sviňa na chrbte
Cestou do Andalsnes sa obloha definitívne čistí, v podvečernom svetle sa ukazujú Venjetindy a Romsdalshornet...
... a ešte detail na pekne osvetlený Store Trolltind, ktorý mi dal dnes riadne zabrať
Krátko pred ôsmou večer prichádzam vyšťavený na stanicu v Andalsnes (v pozadí zľava Kirketaket, Kjovskartind, dolina Nyheia a vpravo Gjuratind)
Počas záverečnej bajkovačky na sfučanom oceľovom tátošovi si neodpustím ešte jeden záber na vzdialený Store Trolltind
Panoráma zo Store Trolltind z východu doprava cez juh až po sever (vpravo dole na pobreží Isfjordu vidieť môj dnešný štartovací bod - mestečko Andalsnes)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


 

9. máj: Norddalská Torvloysa

Skúškové klope na dvere a času nazvyš popri študijných povinnostiach veľa nezostáva. Aj tak však neodolám lákavej ponuke spoznať novú oblasť Norddalen, ktorá sa nachádza neďaleko známeho Geirangeru. V sobotu večer teda spolu s Berry a Robertom vyrážam v neistom počasí do dedinky Norddal vzdialenej z Molde asi 2-3 hodiny jazdy...

SZ svahy Torvloysy pri pohľade z Linge (bodkovane je naznačená trasa výstupu, plnou čiarou následný zjazd SZ muldou)

SZ svahy Torlvoysy

V nedeľu ráno s radosťou zisťujeme, že predpoveď počasia sa nemýlila a mraky sa naozaj rozplývajú. No veľa času nemáme - okolo obeda má opäť doraziť nejaký humus. Po krátkych raňajkách preto rýchlo balíme stan a autom pokračujeme na parkovisko pri farme Hatlestad, odkiaľ začína samotná túra na mohutným dojmom pôsobiacu Torvloysu (1850 m.n.m.)... Výšlap severným ramenom je zážitok sám o sebe a ponúka krásne výhľady na okolie norddalského fjordu. Škoda len, že zo severu sa rýchlo valí hradba oblakov, čo neveští nič dobré. Poháňaný nie veľmi pozitívnymi spomienkami na marcový "whiteout" na Sore Klauve šlapem posledný úsek naplno. Dnes však máme nezvyčajné šťastie - mraky ako by zastali na druhej strane fjordu a čakali, kým si na Torvloyse dosýta užijeme lyžovačku. Výlet južnejšie vo vnútrozemí bola na dnes fakt výborná voľba, Berry!... Po prvej jazde SZ muldou sa počasie stále drží. Dávam si preto ďalší rýchly výšlap do sedla na ramene, z ktorého následne lyžujem západným svahom dolu do doliny Dyrdalen. Dolina je to skutočne nádherná, s množstvom možností na vážne zimné lezenie i skiextrémy. Pri chatke pod Storvasshornom chvíľu len tak kvasím na vyhriatom kameni a zamýšľam sa nad tým, že čím dlhšie spoznávam Nórsko, tým viac si uvedomujem, aké som mal šťastie, že som sa sem dostal, spoznal zopár skvelých ľudí a že z blížiaceho sa návratu späť na Slovensko začínam byť akýsi smutný...

Podvečerný Storfjorden počas jazdy z Molde do Norddalu
Cestou do Norddalu sme si zašli pozrieť aj neďaleký Geirangerfjorden
Ranné balenie stanu pri Norddalsfjorde
Z parkoviska pri Hatlestad (cca 450 m.n.m.) pokračujeme po zvážnici do Dyrdalen ku Rellingsetre
Výhľady na Norddalsfjorden
Rellingsetra v ústí Dyrdalen
V Dyrdalen neďaleko mostíka cez potok
Rázcestník pri mostíku ku Innsetsetre
Berry a hory tvoriace západnú časť Dyrdalen
S Robertom na Daurmalsfjellete, kde začína severné rameno Torvloysy - fotila Berry
Pred nami severné rameno s kilometrovým prevýšením na vrchol Torvloysy - fotila Berry
Troll Miro pri výšlape severným ramenom - fotila Berry
V strednej časti ramena, plnou čiarou je vyznačená línia zjazdu SZ muldou, prevýšenie z vrcholu do kotliny pod muldou: 650 m, (bodkovane som naznačil trasu môjho druhého výšlapu do sedla a následný zjazd na druhú stranu do Dyrdalen
Troll Miro klepe kosu na vrchole Torvloysy
Plytký vrcholový svah pocukrený luxusným prašaníkom
Po zlyžovaní do kotliny pod SZ muldou sa chystám na výšlap naspäť na severné rameno

 

Oddych pri Storvatnet a prichádzajúce temné mračná (vľavo vidieť JV stenu masívu Skorene)
Norddalsfjorden z cesty ku parkovisku pri Hatlestad
Na lyžiach už tradične až ku autu
Dedinka Eisdalen a Norddalsfjorden z vyhliadky neďaleko Hatlestad
Panoráma južnej a západnej časti Dyrdalen zo sedla v severnom ramene Torvloysy (v strede dominuje Storvasshornet)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


 

5. máj: Venjetindan - krátky strmý kvak a ľadovcový freerajd

Horná časť doliny Kvanndalen s vyznačenými zjazdmi

Horná časť doliny Kvanndalen

Kto by si bol pomyslel, že najlepšiu prašanovú lyžbu tejto sezóny zažijem piateho mája. O to viac teší polmetrová nádielka z poslednej periódy sneženia, ktorou si pomaly razíme cestu hore ľadovcom pod východné svahy Venjetindanu.  Raz pretláčam ja, potom Stale, opäť ja, znovu Stale, atď. Výšlap nemá konca, pražiace slnko z nás nenásytne vycuciava energiu. Keď sa k tomu pridá sniežik lepiaci na pásy, počiatočný entuziazmus začína akosi vyprchávať. Situáciu však zachraňuje Stale s geniálnym nápadom - pásy treba namazať slnečným krémom! Aké jednoduché a efektívne - že ma to niekedy skôr nenapadlo samého (pozn. autora: krému treba veľa, naozaj veľa, v nutnom prípade sa dá použiť aj maslo z chleba - otestované). Blahodarný vplyv nakrémovaných lyží ihneď oceňujeme - bez dvojkilových papúč sa šlape o poznanie lepšie... 

KSK vo východnej stene Venjetindanu (cca 1710 m.n.m., obtiažnosť zjazdu: 45-50° na 200 m, červený stredne ťažký)

Východné svahy Venjetindanu

Po necelých štyroch hodinách sme konečne na vrchole. Čas na oddych nie je, keďže zo západu sa už tradične blíži nejaký poobedňajší atlantický fekál. Ja sa po rýchlom teste snehu rozhodujem lyžovať peknou, hoci trochu krátkou lajnou vo východnom svahu. Stale dáva prednosť menej strmej normálke a zdola ma cvaká svojou obrovskou zrkadlovkou. Konečne sa môžem naplno venovať lyžovaniu bez toho, aby som každú chvíľu zastavoval kvôli nejakej obligátnej sebafotke... Na spodnom okraji ľadovca sa so Stalem zhodujem - ďalšia jazda je v takomto prachu povinnosťou. Takže opäť pásy a po nejakej tej polhodinke i horný okraj ľadovca. Ďalej je to nejaké podozrivo strmé, aj nového snehu je nejako podozrivo veľa a navyše sa začína podozrivo zaťahovať. Rýchlo teda prehadzujeme na lyžovanie, kým je svetlo a potom už len epická jazda s kilometrovým prevýšením dolu ľadovcom do Kvanndalen... Naozaj powderful day!

Detail lajny nášho druhého zjazdu ľadovcom dole do Kvanndalen
Stale štartuje svoje lopaty
V ústí Kvanndalen to má miestami nádych jarného skialpu
Stredná časť Kvanndalen je takmer úplne plytká - jeden z dôvodov, prečo nie je medzi domácimi až taká populárna
Stale sa prebíja hore ľadovcom pod Venjetindan (v pozadí)
Venjetindan sa zdá byť už blízko... ale zdanie klame...
Stale počas výšlapu záverečným svahom (v pozadí Kvanndalstindan)
Neďaleko hrebeňa, pod vežami Sorlige (južného) Venjetinden
Troll Miro na vrchole Venjetindanu - fotil Stale Aklestad
Hrebeň medzi Venjetindanom a Kvanndalstindanom
Stale lyžuje v hornej časti ľadovca pod Venjetindanom
Maskovaný Troll Miro na začiatku svojho krátkeho strmého zjazdu (malá čierna bodka dole na ľadovci je Stale)
Počas lyžovania preventívne spúšťam malú prachovú lavínku
Pohľad do hornej časti zjazdu (úplne hore vidieť skalku, z ktorej som skákal úvodný džampík)
V takom prachu by bol hriech neskočiť si aj spodnú skalku
Prašanové orgie nižšie na ľadovci
Vrchol Kvanndalstindan a populárna lezecká vežička Torshammeren (fotené počas druhého výšlapu)
Stale si užíva druhú jazdu
Kade ďalej? húta Stale...
... Tadiaľto, priamo dole do Kvanndalen
Troll Miro na pláňach pod spodným prahom - fotil Stale Aklestad
Zazoomovaný Troll Miro na pláňach pod spodným prahom - fotil Stale Aklestad
Oddych po lyžbe pri potoku v Kvanndalen
Aj zvážnica dolu spodnou časťou doliny bola pekne lyžovateľná
Na lyžiach to pustilo (s niekoľkými krátkymi úsekmi napešo) až ku potoku neďaleko auta v Dalsbygde (200 m.n.m.)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 Výber májových fotiek nájdete vo fotogalérii Nórsko 2010

 

<<<  články MÁJ/JÚN    |    články APRÍL  >>>