Miroslav Peťo - extrémne lyžovanie, skiextrem, nákresy zjazdov, online sprievodca extrémnymi lyžiarskymi zjazdmi.

15. máj: Tour de Moldemarka

O šiestej ráno internát stíchne, zvuky nórskeho technorapu sa postupne strácajú v klepotajúcom daždi. Dokonca aj sused Glenn, ktorého pre jeho podivný nočno-denný režim prezývam Vampír, sa uložil k spánku, z ktorého sa ako zvyčajne zobudí niekedy podvečer. Zvláštny to chlapec. Avšak ešte zvláštnejšie je pre neznalých tzv. "Russ obdobie", kedy nórski stredoškoláci oslavujú blížiacu sa maturitu. V praxi to znamená, že sú naložení v alkohole takmer každý deň v období od prvého do sedemnásteho mája, pričom musia spĺňať rôzne russácke úlohy, ako napríklad plaziť sa po preplnenej ulici uprostred dňa, kúpať sa nahý vo fontáne, vypiť pivo nosnou dierkou, a pod. Túto tradíciu úspešne prevzali aj domáci vysokoškoláci ako oslavu prichádzajúceho skúškového obdobia a my zo zahraničia len nechápavo krútime hlavami, prečo si bláznivé dvojtýždňové žúrovanie nenechajú radšej až na obdobie po skúškach. Každopádne celkom sranda pozerať sa na ich russácke vilomeniny, len by pri tom v noci nemuseli byť takí hluční... Poobede dážď ustáva, a tak mierim na preglejku trochu rozhýbať stuhnuté telo. No umelina zavretá! Čo teraz? Počko sa zdá byť celkom dobré - žeby som šiel vyvenčiť svojho dvojkolesového tátoša niekam ku Atlantiku? Dobrý nápad, aspoň budem mať možnosť spoznať západné pobrežie, ktoré je pre mňa stále terra incognita. Balím teda zopár First Price sušienok, pol litra vody a začínam pedálovať z Kvamu smerom na západ ku prielivu Julsundet. Šesťdesiatkilometrové kolečko okolo Moldemarky ďalej pokračuje popri oceáne do Malmefjordu a potom popod Urdfjellet cez priesmyk Skaret naspäť do Molde. Oproti skialpu pekná zmena bez strachu z lavín či náhlej zmeny počasia. Užívam si každý kilometer cesty, a hoci mi starý bajk dáva v kopcoch riadne zabrať a občas mi pod nosom zasmradí nejaké to auto, radosť zo samotného pohybu v prírode spojeného s objavovaním nového mi to vôbec nekazí...

12. máj: Únava po Store Trolltind

Store Trolltind patrí k najznámejším symbolom Romsdalu. Tento mohutný masív sa nachádza asi sedem kilometrov od mestečka Andalsnes a vyrastá prakticky z úrovne mora do výšky 1788 m. Žiadny drobček to teda nie je a ja už vopred tuším, že sa bude jednať o ďalší výlet, z ktorého sa

budem spamätávať niekoľko dní... Nórske rosničky na stredu hlásia posledný chladnejší deň, potom dosť prudké oteplenie. Lavskarrenna (normálka zo severnej strany) je známa delová rúra, kade Veľký Trolltind obstreľuje svojich návštevníkov počas teplých dní, a preto neváham a chytám sa mojej možno poslednej šance zlyžovať tento pekný kopček. Keďže Stale momentálne lyžuje na severe v Lyngenských Alpách a ostatní cez týždeň pracujú, čaká ma po dlhšej dobe znova trochu horskej samoty... Po sedemkilometrovej asfaltovej rozcvičke a polhodinke strmého lesného chodníka nahadzujem lyže. Sviňa tým výrazne stráca na váhe a mne sa okamžite šlape lepšie. Dojem z príjemného výšlapu sa začína meniť až v samotnej Lavskarrenne, kde sa miestami borím po pás do hlbokého prašanu. Stará stopa nikde, radosti prešlapávania sú len na mne. Ešte väčšiu zábavu mi pripravuje prevej v štrbine Lavskar, ktorým sa priamo do sedla nedá prebiť. Chvíľu dokonca hrozí, že to budem musieť otočiť, no nakoniec ma hora milosrdne púšťa sprava na hrebeň Trollklornu a odtiaľ južnou stranou dolu do štrbiny. Potom už len nájsť

nejaký žliabok na JZ strane vrcholovej pyramídy a konečne sa môžem na vlastné oči pozrieť dolu do kotla steny Trollveggen. Na vrchole mi však opäť nie je súdené dopriať si dlhší oddych. Od mora prichádzajú temné mračná, a hoci difúzka je už teraz, ak by prišla ešte aj hmla, z lyžovania by som nemal vôbec nič. Vlastne si už ani nepamätám, kedy naposledy som si užil deň bez stresu z oblakov a hmly - počasie je tu fakt veľmi nestále. Po fotení a šálke čaju sa preto ihneď púšťam dole lyžujúc presne tou istou trasou, ako som šiel nahor. Najskôr teda žľab na JZ strane, potom výšlap na vrcholček nad štrbinou Lavskar, odtiaľ na sever do Lavskarrenny a ďalej cez ľadovec Adelsbreen do muldy otočenej smerom na Isfjorden. Pod muldou prehadzujem na maratónky a vydávam sa v ústrety vzdialenému Andalsnes. Čas mám dobrý, nemusím sa ponáhľať, no i tak som po príchode na stanicu hodne vyšťavený - záverečný asfaltový treking urobil svoje. V autobuse unavený konštatujem, že si budem musieť od takýchto vykapávkových akcií na chvíľu oddýchnuť, zregenerovať fyzické i psychické sily, kým sa sem za pár dní dovalí rodinné komando...

9. máj: Norddalská Torvloysa

Skúškové klope na dvere a času nazvyš popri študijných povinnostiach veľa nezostáva. Aj tak však neodolám lákavej ponuke spoznať novú oblasť Norddalen, ktorá sa nachádza neďaleko známeho Geirangeru. V sobotu večer teda spolu s Berry a Robertom vyrážam v neistom počasí do dedinky Norddal vzdialenej z Molde asi 2-3 hodiny jazdy...

V nedeľu ráno s radosťou zisťujeme, že predpoveď počasia sa nemýlila a mraky sa naozaj rozplývajú. No veľa času nemáme - okolo obeda má opäť doraziť nejaký humus. Po krátkych raňajkách preto rýchlo balíme stan a autom pokračujeme na parkovisko pri farme Hatlestad, odkiaľ začína samotná túra na mohutným dojmom pôsobiacu Torvloysu (1850 m.n.m.)... Výšlap severným ramenom je zážitok sám o sebe a ponúka krásne výhľady na okolie norddalského fjordu. Škoda len, že zo severu sa rýchlo valí hradba oblakov, čo neveští nič dobré. Poháňaný nie veľmi pozitívnymi spomienkami na marcový "whiteout" na Sore Klauve šlapem posledný úsek naplno. Dnes však máme nezvyčajné šťastie - mraky ako by zastali na druhej strane fjordu a čakali, kým si na Torvloyse dosýta užijeme lyžovačku. Výlet južnejšie vo vnútrozemí bola na dnes fakt výborná voľba, Berry!... Po prvej jazde SZ muldou sa počasie stále drží. Dávam si preto ďalší rýchly výšlap do sedla na ramene, z ktorého následne lyžujem západným svahom dolu do doliny Dyrdalen. Dolina je to skutočne nádherná, s množstvom možností na vážne zimné lezenie i skiextrémy. Pri chatke pod Storvasshornom chvíľu len tak kvasím na vyhriatom kameni a zamýšľam sa nad tým, že čím dlhšie spoznávam Nórsko, tým viac si uvedomujem, aké som mal šťastie, že som sa sem dostal, spoznal zopár skvelých ľudí a že z blížiaceho sa návratu späť na Slovensko začínam byť akýsi smutný...

5. máj: Venjetindan - krátky strmý kvak a ľadovcový freerajd

Kto by si bol pomyslel, že najlepšiu prašanovú lyžbu tejto sezóny zažijem piateho mája. O to viac teší polmetrová nádielka z poslednej periódy sneženia, ktorou si pomaly razíme cestu hore ľadovcom pod východné svahy Venjetindanu.  Raz pretláčam ja, potom Stale, opäť ja, znovu Stale, atď. Výšlap nemá konca, pražiace slnko z nás nenásytne vycuciava energiu. Keď sa k tomu pridá sniežik lepiaci na pásy, počiatočný entuziazmus začína akosi vyprchávať. Situáciu však zachraňuje Stale s geniálnym nápadom - pásy treba namazať slnečným krémom! Aké jednoduché a efektívne - že ma to niekedy skôr nenapadlo samého (pozn. autora: krému treba veľa, naozaj veľa, v nutnom prípade sa dá použiť aj maslo z chleba - otestované). Blahodarný vplyv nakrémovaných lyží ihneď oceňujeme - bez dvojkilových papúč sa šlape o poznanie lepšie... 

Po necelých štyroch hodinách sme konečne na vrchole. Čas na oddych nie je, keďže zo západu sa už tradične blíži nejaký poobedňajší atlantický fekál. Ja sa po rýchlom teste snehu rozhodujem lyžovať peknou, hoci trochu krátkou lajnou vo východnom svahu. Stale dáva prednosť menej strmej normálke a zdola ma cvaká svojou obrovskou zrkadlovkou. Konečne sa môžem naplno venovať lyžovaniu bez toho, aby som každú chvíľu zastavoval kvôli nejakej obligátnej sebafotke... Na spodnom okraji ľadovca sa so Stalem zhodujem - ďalšia jazda je v takomto prachu povinnosťou. Takže opäť pásy a po nejakej tej polhodinke i horný okraj ľadovca. Ďalej je to nejaké podozrivo strmé, aj nového snehu je nejako podozrivo veľa a navyše sa začína podozrivo zaťahovať. Rýchlo teda prehadzujeme na lyžovanie, kým je svetlo a potom už len epická jazda s kilometrovým prevýšením dolu ľadovcom do Kvanndalen... Naozaj powderful day!

 Výber májových fotiek nájdete vo fotogalérii Nórsko 2010

<<<  články MÁJ/JÚN    |    články APRÍL  >>>