Za skialpom do Perzie

27 | 05 | 2016

Iránske pohorie Alborz pri pohľade z vrcholu Damavand


05.05.2016: Balenie svíň. Rozlúčkový strečing. Výživné Emiráty. Sci-fi Dubaj.
06.05.2016: Salaam, Teherán! Slovenské uvítanie. Antibiotiká dobrané. Točenie hlavy.
07.05.2016: Tochal. Zážitková lanovka. Aklimatizačná skituristika. Zrýchlene na vrchol. BC.
08.05.2016: Teherán. Restday. Obedný Tajrish. Zrkadielková mešita. Dospávanie. Taktizovanie.
09.05.2016: Koloon Bastak. Nočný hluk. Príjemný kuloár. Asfaltrek do Shemshak. Divoké taxi.
10.05.2016: Teherán. Downtown bajking. Plyn dokúpený. Pľúca plné smogu. Spálené ruky.
11.05.2016: Sar Chal. Spánkový deficit. Scenerická jazda. So sviňami do kopca. Samota.
12.05.2016: Shaneh Kuh. Spoznávacia túrička. Slnko, vietor, oblaky. Prašan. Nočná sračka.
13.05.2016: Soleyman. Ranná sračka. Plech. Výkap. Osratý kopec. Epický zjazd. Cesnak a vodka.
14.05.2016: Sar Chal. Doliečovák. Záchranca Reasec. Prieskumník Robo. Taktická porada.
15.05.2016: Alam Kuh. Sacharidová diéta. Prekvapivé mixy. Orgastický kuloár. Plynová kríza.
16.05.2016: Roud Barak. Naspäť do zelene. Megabarák. Coca-Cola s fazuľou. Oáza pohodlia.
17.05.2016: Teherán. Taxikárska odysea. Naspäť v hluku. Žalúdočný štrajk. Liečba whiskey.
18.05.2016: Teherán. Nočná preháňačka. Total restday. Jogurtová diéta. Večerná bouldrovka.
19.05.2016: Darband. Rýchle a zbesile taxíkom. Reštauračný kaňon. Lezenie. Maglajzová kríza.
20.05.2016: Teherán. Spánok. Futbalová sešn. Shahove záhrady. Nákup. Optimalizácia svine.
21.05.2016: Damavand. Expedičná rodinka. Hmla. Gotická búrka. Zmoknutie. C1 4000.
22.05.2016: Damavand. Kontaminovaný sneh. Vrcholový výkap. Famózny frírajdík. Hladovka. Íri.
23.05.2016: Damavand->Teherán. Pastiersky taxík. Hlad a smäd. Lacno busom. Naspäť v smogu.
24.05.2016: Teherán. Insomnický báger. Futbalista Richardo. Golestanský palác. Grand bazár.
25.05.2016: Darband. Ranný futbal. Poobedné lezenie. Pyroman Richardo. Suveníry. Balenie.
26.05.2016: Vďaka, Križanovci! Vďaka, Irán! Rozlúčka po slovensky. Výživné Emirates. BA.
27.05.2016: Kompletizácia dát. Smer Liptov. Búrka. Uvítací strečing.

 

 Lyžiarske resumé:  

- Koloon Bastak (4156 m) JV kuloárom

- Shaneh Kuh (4450 m) na ľadovec Takhte chal

- Takht-e-Soleyman (4723 m) V stenou

- Mian Seh Chal (cca 4400 m) SV rebrom na Sarchal

- Kuloár Espilet v S stene Alam Kuh (4850 m)

- Damavand (5670 m) S stenou

 

JV kuloár (S3, E2, hore 40-45° na 100 m, nižšie 30-40°, prevýšenie 1500 m - zlyžované 1200 m, 2x 10m prenášané lyže napešo - vytopené, červený ľahký)

Koloon Bastak

Shaneh Kuh na ľadovec Takhte chal

Shaneh Kuh

Takht-e-Soleyman - V stena

Takht-e-Soleyman

Mian Seh Chal - SV rebro

Mian Seh Chal

Alam Kuh - kuloár Espilet (S)

Alam Kuh

Damavand - S stena

Damavand

 

 

Enter

Okrem fotiek nižšie je možné nájsť zúžený výber aj v galérii Irán 2016

 

Článok pre časopis Horolezec nájdeš medzi publikáciami

 

O našich skialpových dobrodružstvách v Iráne sa môžeš viac dozvedieť vo filme Perzia

 

Krátka reportáž bola spracovaná aj v rámci magazínu Extrémne v horách (v relácii od 9:25)

Ako už tradične, aj tentokrát začíname náš skialpový výlet váhovo optimalizovaní na viedeňskom letisku (fotil Robo Vrlák)
Úsvit iránskeho dobrodružstva počas letu Viedeň-Dubaj-Teherán
Na letisko v Teheráne nás prichádza vyzdvihnúť Rasťo Križan, ktorý mal podľa pôvodného plánu posilniť náš dvojčlenný tím s Robom, no zranené členky ho nakoniec odsúvajú do pozície logistickej podpory
Pohľad na budovy severného Teheránu zo strechy slovenskej ambasády, ktorá sa nasledujúce tri týždne stane našim základným táborom (fotil Robo)
Ďalší deň nasadáme do lanovky, ktorá nás priamo z Teheránu vyváža o 2000 metrov vyššie do lyžiarskeho mikrostrediska Tochal
Smer sneh!
Na Tochale si najskôr dávame krátku túru na kopec juho-západne nad strediskom (presný názov kopca neviem...)
Ťapkanica na lyžiach s výhľadmi na 10-miliónovú metropolu, za ktorou sa v opare rozpriestara púšť, je zážitkom, aký sa inde len tak ľahko nedá zažiť (fotil Robo)
Z vrcholových prevejov sa s chuťou púšťame do lyžovania (fotil Robo)
Naše prvé lyžiarske podpisy v Iráne
Lanovka nadol zváža len do 15tej, a tak si v zrýchlenom móde v rámci aklimatizačného skitúringu servíruje aj neďaleký hlavný vrchol Tochal
Vrcholovka z Tochal (3964 m) - fotil Robo
Útrobám vrcholovej búdy na Tochale dominuje mysteriózny operačný stôl
Po párhodinovej lyžiarskej turistike sa vraciame lanovkou naspäť dole do Teheránu
Večer na ambasáde spolu s Rasťom dávame spoločný tréning na jeho domácej bouldrovke
Ďalší deň si v duchu nášho hesla \'Niet sa kam ponáhľať\' servírujeme v neistom počasí oddych, ktorý využívame na obhliadku neďalekej mešity Emamzadeh Saleh v štvrti Tajrish (fotil Robo)
Podobne ako chrámy iných náboženských kultúr, aj moslimské mešity sú gýčovo vyčačkané zvonku i zvnútra
Zrkadielkami zdobený interiér
Zelené svetlo dotvára sakrálnu atmosféru
Hneď vedľa mešity sa nachádza jeden z tradičných lokálnych bazárov
Výroky z koránu na stenách bazáru pripomínajú, že správni veriaci ani popri kšeftoch nezabúdajú na svojho boha
Večer s Rasťovou pomocou optimalizujeme v rúre Robove papuče do jeho novučkých Scarpa Maestrale RS
Na ďalší deň nám Rasťo odporúča chuťovku v podobe JV kuloára kopca Koloon Bastak (4156 m), ktorý zlyžoval pred pár rokmi (foto pre zákres poskytol Rasťo Križan)
Do kuloára nastupujeme z cesty medzi dedinami Shemshak a strediskom Dizin z výšky asi 2650 m
Túru začíname, ako správni milovníci jarného skialpu, napešo a máme z toho radosť
Po asi 300 výškových metroch sa objavuje sniežik, takže prepíname do skialpového módu a frčíme smerom na vrchol, ktorý sa belie ďaleko v pozadí
Výhľady na kopce nad dedinou Shemshak
Po mäkkom jarnom sniežiku sa nám na lyžiach nakoniec darí bezpečne vyťapkať celým kuloárom až na vrcholový hrebeň
Záverečný snehový hrebeň na vrchol Koloon Bastak (4156 m) - fotil Robo
Z vrcholu sa nám na druhej strane ukazujú kopce západnej časti pohoria Alborz, ktoré zo severnej strany olizuje Kaspické more
Po krátkej prestávke sa celí nažhavení tešíme na lyžovačku nadol 1000-metrovým kuloárom
Pri prvých oblúkoch v parádnom jarnom sniežiku výskame od radosti ako malé deti (fotil Robo)
Sklon hornej časti kuloáru je príjemných 40-45°, čo umožňuje plynulú dynamickú jazdu s nádychom frírajdu
Zúženie hornej časti kuloára nás trochu pribrzďuje
Nižšie nám lyžovanie občas spestrý nejaká tá trhlinka v snehu alebo krátke úseky, ktoré musíme lyžovať šusom
Keďže totálnemu dryskiingu zatiaľ neholdujeme, v dvoch krátkych vytopených miestach prenášame lyže napešo
V spodnej rozbombardovanej časti kuloáru si pre zmenu vychutnávame opatrný slalom pomedzi šutre popadané do snehu
Spokojnosť po dolyžovaní
Posledných 300 výškových metrov opäť napešo...
...a následne pár kilometrov asfaltrekingu dole do dediny Shemshak, kde chytáme stopa do Teheránu
Večer sledujeme zo strechy ambasády západ slnka nad severným Teheránom a počúvame tajomné modlitebné chorály z protiľahlej mešity
Nasledujúci deň frčíme na bajkoch dole do južného Teheránu po plynové bomby, ktoré inde v meste ťažko zohnať
Dole kopcom to šlo fajn, až nás ruky boleli od toľkého brzdenia, naspäť je to však 15 km a 700 výškových metrov v nechutnom teple a smogu - pľúcny masaker!
Podvečer utrácame ďalšie ťažké milióny riálov za nákup jedla na nasledujúcich šesť dní, ktoré chceme stráviť v prístrešku pod Alam Kuh
Ráno mierime popri nádrži Amir Kabir naprieč pohorím Alborz na sever smerom ku Kaspickému moru
Na strane Kaspického mora je flóra oproti púštnemu Teheránu o poznanie zelenšia
Rasťo nás na svojom terénnom Pajere vyváža dolinou až nad osadu Roud Barak do výšky cca 2350 m (fotil Robo)
Odtiaľ nás čaká ťažkotonážny výšlap dolinou smerom na Sar Chal (fotil Robo)
Sniežik začína na chodníku od výšky asi 3400 m, takže poslednú hodinku výšlapu ťapkáme na lyžiach
Po necelých šiestich hodinách sa nám ukazuje náš dočasný domov na najbližších pár dní, chata/prístrešok Sar Chal (Sar Chal shelter, 3800 m) - fotil Robo
Interiér chaty je skromný až punkový, no funguje tu solárny generátor na takmer všetky typy konektorov a z terasy chaty je možné chytiť mobilný signál
Ďalší deň si na zoznámenie s oblasťou vyberáme relatívne ľahký kopec Shaneh Kuh, ktorý sa vypína nad ľadovčekom Tahkte chal (fotené 12.5.2016 zo Sarchal)
Čaro samoty na Sar Chal (okrem nás dvoch s Robom nasledujúcich šesť dní v tejto oblasti nestretneme žiadneho človeka)
Prvý deň je počko v oblasti Alam Kuh striedovo oblačné a veterné, najvyššie vrcholčeky sú väčšinu dňa zahalené v mrakoch
Z ľadovčeka Takhte chal pokračujeme snehovým žľabom do sedla Shaneh Kuh pass (fotil Robo)
Robo v sedle (vpravo vidieť osvetlený náš dnešný cieľový kopček)
Zo sedla sa nám v plnej kráse ukazuje severný múr Alam Kuh a my už teraz vidíme, že lajna naprieč stenou, ktorú tu má už roky vyhliadnutú Rasťo Križan, je kontinuálne nelyžovateľná kvôli skalnému rebru, ktoré ju pretína v strednej časti (fotil Robo)
Na druhej strane sa nám zo sedla ukazuje v plnej kráse V stena Soleyman, kde sa črtá ďalšia parádna linka a tá na naše potešenie vyzerá celá lyžovateľne, takže cieľ na zajtra je jasný...
Zo sedla sa krátkym výšlapom dostávame na skalnatý vrcholček Shaneh Kuh (cca 4450 m)
Nasleduje príjemná prašanová lyžovačka naspäť do sedla a ďalej doľava nadol na ľadovček, z ktorého fičíme dolinou s vetrom opreteky až na chatu Sar Chal
V noci ma chytila hnačka, zimnica a horúčka v jednom, bezospánok, no ďalší deň plech, takže sračka-nesračka, ide sa na Soleyman! (fotil Robo)
Popod kapucínov severnej steny prechádzame doprava do SZ kuloáru (fotil Robo)
Hnačka a haprujúci žalúdok ma poriadne vyčerpávajú, nastáva vykapávka levelu 3 (zo štyroch...), takže dnes je väčšina prešlapávania na Robovi, ktorý je voči ázijským sračkám po skúsenostiach z mladosti rezistentnejší než ja
Vrcholové plató, kde sa od rána tretíkrát posieram, no tie výhľady na Alam Kuh stoja za všetky tie útrapy, ktoré mi spôsobuje haprujúci tráviaci trakt (fotil Robo)
Robo na vrchole Soleymana (oficiálne 4659 m, neoficiálne podľa nášho výškomera 4723 m - výškové údaje v kreslených mapách tu často nesedia, presnejšie horské mapy z Iránu k dispozícii pre turistov nie sú...)
Z vrcholu lyžujeme vyhliadnutou líniou vo východnej stene nadol na ľadovček Takhte chal (fotil Robo 14.5.2016 z Mian Seh Chal)
Vďaka obhliadkovej túre na Shaneh Kuh z predchádzajúceho dňa presne triafame kľúčový prechod z vrcholového plato cez skalnú bariéru do hlavného kuloáru V steny
Nižšie v kuloári nás čakajú orgastické oblúky v parádnom iránskom prašane (fotil Robo)
Radosť z lyžovačky dáva na chvíľu zabudnúť na strasti sračky
Narozdiel od preplnených komerčných Álp tu máme celý panenský kuloár iba pre seba
Oddych v kuloári a plachtiace vtáky, ktoré z výšky sledujú naše prašanové orgie
Zúžením v spodnej časti kuloára sa dostávame na ľadovček Takhte chal
Naspäť v Sar Chal som po dnešku rozsračkovaný, doslova... (fotil Robo)
Ďalší deň síce znova plech, no dnes dávam rest pred zajtrajším záhulovým Alamom, zatiaľ čo Robo sa ide prebehnúť na neďaleký Mian Seh Chal (cca 4400 m), aby overil možnosti nášho zajtrajšieho výstupu
Mian Seh Chal je pekný výhľadový kopček, ktorý tvorí rozhranie medzi dolinami ľadovcov Alam chal a Takhte chal (fotené 14.5.2016 zo Sar Chal)
Z vrcholu je pekný výhľad aj na náš včerajší Soleyman (fotil Robo)
Po večernej taktickej porade sa v momentálnych podmienkach javí kuloár Espilet ako najschodnejšia, aj keď najdlhšia, výstupová trasa na Alam Kuh zo severnej strany (fotené 13.5.2016 zo Soleyman)
S prvými lúčmi slnka mierime pod severnú stenu Alam Kuh (fotil Robo)
Popod divoký severný múr pokračujeme doprava do sedla, z ktorého začína cesta German flank (fotil Robo)
Z nemeckého sedla sa nám na druhej strane v celej svojej kráse ukazuje kuloár Espilet
Krátkym betónovým zjazdom pokračujeme do susednej doliny na ľadovček Espilet
Z ľadovca nás čaká strmý výšlap do sedielka pod vežičkou Souzani Espilet (fotil Robo)
Skalný výšvih nad kuloárom nás prekvapuje nepríjemným mixovým terénom, kde by sme nepohrdli ani krátkym lanom, keby sme ho so sebou mali... (fotil Robo)
Nakoniec sa nám mixovým legolandom darí nájsť schodnú cestu (cca za III), ktorú si v lyžiarkach a skialpových mačkach s jedným ľahkým čakanom trúfame vyliezť (a následne aj zliezť) sólo bez lana
Za mixovým výšvihom náš čaká ľahký sutinový hrebeň až na vrchol Alam Kuh
Radosť z vrcholovej návštevy Alam Kuh (4850 m), ktorý je druhým najvyšším vrcholom Iránu
V diaľke sa z mrakov vynára aj sám najvyšší Damavand
Cestou dole nás na chvíľku znova zabaví mixový výšvih, kde miestami žasneme nad tým, ako to všetko drží pokope (fotil Robo)
V sedielku Souzani Espilet zapíname lyže a s chuťou sa vrháme do prašanového náručia kuloára (fotil Robo)
Testovací záťažový traverzík podľa intuitívneho predpokladu vydržal, a tak môžu začať prašanové orgie (fotil Robo)
Vďaka parádnému sniežiku režeme dynamické oblúky aj v sklone medzi 45-50° (fotil Robo)
Po zjazde na ľadovček Espilet nás čaká krátky výšlap naspäť do sedla pod German flank
Ešte pohľad na kuloár s našimi lyžiarskymi podpismi...
...a potom jazda zo sedla dole dolinou ľadovčeka Alam Chal až na chatu Sar Chal
Ďalší deň ráno nám definitívne došiel plyn, a tak nastáva čas rozlúčiť sa s kopcami okolo Sar Chal (fotil Robo)
Spokojní s peknými zjazdíkmi a obohatení novými zážitkami a skúsenosťami mierime dole do údolia (fotil Robo)
Nižšie sa prezúvame zo Scarpy do Scarpy a pokračujeme v zostupe
Sniežik strieda zelená trávička s kvetmi
Radosť plynúť týmto pestrofarebným svetom
Nižšie v doline sa na slnku ležérne vyhrieva obrovská polmetrová jašterica
Po pohodlnom chodníčku zostupujeme na dno doliny smerom ku osade Vandarbon
V doline pod kameňom nachádzame slovenský poklad, ktorým obohacujeme pitný režim
Po krátkom občerstvení schádzame do Vandarbon, kde sa ubytovávame v obrovskej budove Roud Barak patriacej iránskej horolezeckej asociácii
Dokonca tu majú aj bouldrovku, čo s radosťou využívame na rozhýbanie stuhnutých údov hornej časti tela (fotil Robo)
Ráno sa lúčime so skupinou kopcov okolo Alam Kuh a cez mestečká Kalerdasht a Marzanabad frčíme taxíkom naspäť do hlučného Teheránu
Naspäť v našom teheránskom base campe
Ďalší deň si u Križanovcov na ambasáde ordinujeme zaslúžený oddych, počas ktorého sa snažím jogurtovo-acidofilnou diétou vyliečiť štrajkujúci žalúdok a rozbúrené črevá (fotil Robo)
Jeden deň válania šuniek stačí, a tak nasledujúci deň pre zmenu vyrážame za skalným lezením do oblasti nad teheránskou štvrťou Darband
Pod skaly nastupujeme kaňonom obstavaným štýlovými reštauráciami, kde je možné v tieni stromov posedieť pri vodnej fajke priamo nad potokom - oproti zasmogovanému hlučnému Teheránu nám pripadá táto časť mesta ako kúsok raja!
Po asi polhodinke šlapania kaňonom sa nad nami objavuje bouldrovisko obrovských sopečných šutrov
Neváhame a s chuťou sa púšťame do lezenia odistených ciest
Už po prvej ceste zisťujeme, že náš mádžovník je akýsi vyprahnutý, našťastie stretávame sympatických miestnych lezcov, ktorí nám ochotne prispievajú trochu svojho bieleho pokladu
S mádžom sa môžeme pustiť do náročnejších ciest, ktorou je aj táto previslá špára za 5.11d (zaujímavé, že v Iráne používajú americkú klasu...)
Po dvoch pekných cestách na prvom šutri s nadšením nachádzame druhý parádny šuter s ďalšími peknými cestami (fotil Robo)
Robo v skvostnej previslej hrane
Iránsky Dreamtime zostáva bez bouldermatiek iba snom (fotil Robo)
Cestou dole do tretice parádny šuter s nádhernou líniou cez stropovú špáru, na ktorú však už dnes nezvyšuje ani mádžo, ani voda, takže snáď niekedy nabudúce...
Skratka spod skál dole do kaňonu Darband
Niektoré časti darbandského kaňonu skutočne pripomínajú rajskú záhradu (fotil Robo)
Počas nasledujúceho oddychového dňa mierime do Shahových záhrad (fotil Robo)
V Shahových záhradách sa okrem záhrad v príjemnom tieni stromov nachádza aj viacero typov múzeí, napríklad múzeum vody a vodných nádrží
Militaristických nadšencov poteší vojenské múzeum
Nás hladných viac teší, keď si večer už po nieviem koľký krát dávame naše obľúbené kubide - tradičné iránske jedlo pozostávajúce z mletého jahňacieho mäsa podávaného s ryžou alebo plackovým chlebom, grilovanou paradajkou, rozpusteným maslom, papričkou a cibuľou
Večer taktizujeme ako na severnú stenu Damavandu - bez poriadnych máp a znalosti miestneho jazyka sú pre nás rady a logistická podpora od Rasťa neoceniteľné počas celého nášho pobytu v Iráne... Rasťo ešte raz veľká vďaka!
Nasledujúce ráno nás Rasťo spolu so svojou expedičnou rodinkou vyváža až k pastierskym usadlostiam pod severnou stenou Damavandu do výšky asi 3000 m
Počko na piknik nič moc, takže sa dlho nezdržujeme a vyrážame niekde tam do hmly, kde by mala byť v 4000 metroch bivakovacia búda (fotil Rasťo)
Planina je rozsiahla, v hmle a oblakoch nie je sranda trafiť správne rebro, na ktorom sa búda nachádza (našťastie máme k dispozícii jej GPS súradnice)
Po dvoch hodinách šlapania nás na oblom chrbte zastihuje krátka ale intenzívna búročka - krásne gotická, našťastie nie až doomová...
Po hodinke búrka prechádza a my môžeme živí a zdraví pokračovať čerstvým sniežikom ďalej nahor k bivakovacej búde, ktorú pracovne nazývame C1
Večer sa definitívne vyčasuje a my konečne na vlastného oči vidíme hornú časť severnej steny v aktuálnych podmienkach, vďaka čomu môžeme naplánovať trasu zajtrajšieho výstupu a zjazdu (fotil Robo)
Výhľady z C1 počas západu slnka dávajú zabudnúť na strasti hromov a bleskov, ktoré sa tadiaľto prehnali pred pár hodinami
Z čerstvého búrkového sniežiku varíme litre vody, ktorá má však nejakú divnú pachuť - akoby bola prihorená (až o deň neskôr, keď z nej pod vrcholom Damavandu hádžem tyčku, zisťujeme, že nový sneh je asi niečím kontaminovaný, možno sírnymi výparmi alebo teheránskym smogom...)
Ráno z C1 zostupujeme asi 100 výškových metrov do hlavného kuloára severnej steny, ktorým máme vyhliadnutú potenciálne lyžovateľnú líniu až zo samotného vrchola (fotené 23.5.2016)
Čaro mesačného štartu, pri ktorom sa cítime ako rozmazané nevyspaté mátohy
Kým spoza mora oblakov vylezie slniečko, máme za sebou prvých 500 výškových metrov
Sniežik je mäkký a sklon zatiaľ neprekračuje 40°, takže nahor frčíme na lyžiach, kam to až pustí
Rozmery kuloára sú obrovské, všetko trvá dvakrát tak dlho, ako sa zdá na prvý pohľad (fotil Robo)
Zelené údolia kontrastujú s posneženými rebrami (na rebre v pozadí vidieť C2 v 4800 m, kadiaľ vedie klasická výstupová trasa severnou stenou)
Na lyžiach nás kuloár púšťa až do cca 5300 m po kľúčové miesto výstupu (a následne aj zjazdu), ktorým je vyfúkané rebro prepájajúce vrcholovú časť steny s centrálnym kuloárom
Konečne vrchol! (fotil Robo)
Panoráma pohoria Alborz z jeho najvyššieho bodu (5670 m)
Z vrcholu lyžujeme nadol líniou našej výstupovej trasy
V orientačne náročných skalno-snehových úsekoch som kontinuálnu lyžiarsku líniu cestou nahor vyznačil mužíkmi pre prípad, že by nám zafúkalo stopu
Na vyfúkanom rebre v kľúčovom fleku asi 10 metrov zostupujem na lyžiach bokom, zvyšok išlo prelyžovať oblúkmi
V centrálnom kuloári od výšky asi 5300 metrov je to ďalej už len jeden obrovský prašanový orgazmus vo frírajdovom štýle (fotil Robo)
Robo v strednej časti kuloára
Pri zastavovaní sa predbiehame, komu to viac zapráši (fotil Robo)
Aj nižšie to vďaka včerajšej búročke a čerstvému sniežiku spod lyží stále strieka
Zo spodnej časti kuloára sa vraciame naspäť do C1
Večer z C1 po takmer 12 hodinách na nohách unavení a hladní, ale spokojní až šťastní sledujeme západ slnka
Ráno sa zbalení vraciame naspäť do kuloára a pokračujeme v lyžbe tam, kde sme včera poobede prestali (fotil Robo)
Spodnou časťou kuloára lyžujeme nadol do najdlhšieho lávového žliabku vyplneného snehom, ktorý nás vypľúva až dole na zelenajúce sa pastviny
Na lyžiach nás Damavand nakoniec púšťa s jedným kratučkým prerušením v spodných muldách takmer až do miesta, kde nás pred dvomi dňami doviezol Rasťo (z vrcholu prevýšenie zlyžovanej línie cca 2600 m) - fotil Robo
Detail hornej časti severnej steny Damavandu s naznačenou líniou nášho zjazdu
Rozkvitnutými lúkami pokračujeme napešo do dediny Gardaneh Sar
Dedina na dohľad
Posledných pár kilometrov nás zváža pastier na korbe svojho nesmrteľného modrého autíčka značky Zamyad
Po jemne emotívnom vyjednávaní sa s pastierom nakoniec dohadujeme, že nás za 900 000 riálov (najskôr pýtal dva milióny) zvezie z dediny ďalších 25 km až dole do údolia na hlavnú cestu
Cestou dole našu divokú jazdu pribrzďujú stáda oviec, ktoré tu pastieri preháňajú po trsoch trávy pod zlepencovými svahmi a vežami
Kolmá hlina - ultimatná výzva pre tzv. alpinistov!
Na hlavnom ťahu v horúčave smädní a hladní stopujeme samochody
Po asi pol hodine nám zastavuje bus, ktorým sa za 70 000 riálov na osobu (cca 2 Eurá) ďalšie tri hodiny vezieme do Teheránu
Odlyžované máme, čo sme chceli, a tak predposledný deň v Teheráne trávime hraním hier s Križanovcami juniormi a spoznávaním miestnej kultúry
Teheránske metro výrazne urýchľuje prepravu naprieč týmto obrovským mestom s rozlohou cca 50 x 80 km
V metre sú oddelené vozne pre mužov a ženy, čo je pre nás západniarov zvyknutných na liberálnejšiu kultúru prinajmenšom nezvyčajné
V mužskej časti metra sa uličkou neustále preháňajú predavači predvádzajúci svoje výrobky (napríklad deky, perá, sandále, zubné kefky, a pod.)
Teherán nie je v porovnaní s inými iránskymi mestami historicky až taký zaujímavý, asi najzaujímavejšou pamiatkou je tu Golestanský palác v južnej časti mesta
Interiér paláca je, ako inak, poriadne vyčačkaný
Exteriéry majú typické prvky perzskej architektúry
Detailné kresby na svätyni Karimkhan
Pri pohľade na túto vežičku a vtáka plachtiaceho okolo nej by sa Ezio určite potešil
Kúsok od Golestanského paláca sa nachádza aj slávny Grand Bazaar s rozlohou niekoľko desiatok kilometrov štvorcových - nákupné maniačky a maniaci by tu možno aj umreli od šťastia (alebo od vyčerpania...)
Záverečný deň pobytu sa opäť vraciam do detských čias, keď spolu s Emou vyčarujeme tento mystický obraz na tému Králi hôr
Poobede s Robom mierime do Darbandu a ďalej cez kaňon s reštikami až pod skaly
Optimalizovanou cestičkou sa pomerne rýchlo dostávame pod starý známy šuter, na ktorý už minule nezvýšilo mádžo
Vyzbrojení plným mádžovníkom si na rozlez dávame dve ľahšie cesty za cca 7
Potom sa inštalujem do vysnívanej previslej špáry (obťažnosťou asi za 9), kde však po dvoch týždňoch sračiek a mínus piatich kilách bez sily a vytrvalosti vysedávam ako hnilá hruška (fotil Robo)
Podvečer schádzame nadol rozžiareným darbandským kaňonom, kde práve prebieha zásobovanie miestnych reštaurácií a obchodíkov
V bazáre pri Tajrish square ako správni turisti nakupujeme suveníry a tradičné perzské koberčeky (tieto dva menšie sme dokonca vyfasovali grátis, vďaka Mahdi!)
Néonovou ulicou Valiasr sa vraciame naspäť do base campu, kde balíme bágle pred zajtrajším odchodom domov do ficolandu
Ráno nás Rasťo vezie krížom celým Teheránom až na letisko - Rasťo, ešte raz vďaka za všetku pomoc!
Aj na letisku, tak ako na mnohých ďalších miestach v Iráne, sa na nás z obrazov prísnym pohľadom pozerajú dvaja najdôležitejší ajatoláhovia
Počas letu do Dubaja máme šťastie na krásnu viditeľnosť, dokonca ešte sponad Esfahanu vidíme v diaľke belavý vrcholček Damavandu
Hlbšie vo vnútrozemí sa rozprestierajú púšte a soľné jazerá, vrátane tohto unikátneho ružového jazera Maharloo
Po krátkom lete pristávame v púštnom Dubaji (fotil Robo)
Obrovské moderné dubajské letisko nám pripadá ako z iného sveta (fotil Robo)
Po pár hodinách vzlietame z Dubaja smer Viedeň (fotil Robo)
Opäť sa na chvíľu vraciame nad hornatý Irán a lúčime sa s jeho divokými horami - Khoda hafez!
Zvyšok večera opreteky s nocou letíme naspäť do strednej Európy, kde naše tohoročné perzské dobrodružstvo končí.