Zakázané hory

10 | 06 | 2019

V doline Adyl Su s výhľadom na zakázané kopce hlavného kaukazského hrebeňa


17.05.2019: LM. Zrýchlené balenie. Optimalizačná Blava. Viedenská stretávka. Polnočný let.
18.05.2019: Moskva. Minerálne vody. Nevyspatosť L2. Jaro. Smer Elbrus. Zrubová Rozprávka.
19.05.2019: Aklimatizácia. Stará lanovka. Nové bočky. Pryut 11. Blatistá lyžovačka. Hody.
20.05.2019: Aklimatizácia. Búrka motýľov. V chumelici. Zjazdovkou na Mir. Lyana. Balenie.
21.05.2019: Aklimatizácia. Plech. Ratraková výpomoc. Vo výške Mont Blancu. Luxusný Leaprus.
22.05.2019: Aklimatizácia. Prekvapivo vyspatý. Hmlistá túrička. Boršč. Boľavé hrdlo.
23.05.2019: Aklimatizácia. Suvenírové ráno. Poobedný výšlap. Home sweet Leaprus. Porada.
24.05.2019: Elbrus I. Vietor. Ruská kosa. Bezlýžny pochod. Štiepanie v hlave. Vrchol. Bočky.
25.05.2019: Bočky->Skazka. Preplnený ratrak. Nová lanovka. Búrkový lejak. Rozlúčková večera.
26.05.2019: Skazka. Dážď. Oddych. Bolesť hrdla. Antibiotická liečba. Robo a Rasťo. Kaviár.
27.05.2019: Skazka. Oddych. Lanovkou na Čeget. Štúdium literatúry. Taktická porada.
28.05.2019: Skazka->Bočky. Elbruské repete. Skitúrička k Dieslu. Staré búdy. Travellunch.
29.05.2019: Elbrus II. Nekonečná zjazdovka. Vrcholová pohoda. Lyžovačka. Rozprávkové jedlo.
30.05.2019: Skazka. Oddych. Terskoľ. Socialistické kontrasty. Nákup. Friends kafe. Balenie.
31.05.2019: Adyl Su. Konečne divočina. Naťažko. Pohraničná buzerácia. Zakázaný Džantugan.
01.06.2019: Chot-chat. Big brother sa pozerá. Plechové podmienky. Slabá útecha. Vojaci.
02.06.2019: Skazka->Bezengi. Nalchik. Nekonečná hrkotačka. Pioniersky Bezengi tábor.
03.06.2019: Bezengi BC. Návrat do socíku. Lezecký restday. Zakázaný múr. Búrkový večer.
04.06.2019: BC->Džangi koš. Veľký morénový traverz. Prekliaty dedo. Jangi Inn ***. Únava L2.
05.06.2019: Džangi koš. 3:15 myši. Dopĺňanie glykogénu. Rádio hlásenia. Návrat k faraónovi.
06.06.2019: Pik Selli. Pokrčené ráno. Konečne strmšie. Slalom medzi búrkami. Báza na príjme.
07.06.2019: Džangi koš->BC. Posnežené ráno. Optimalizovaný zostup. Naspäť v chladničke.
08.06.2019: Bezengi BC. Boľavá noc. Oddychový trek. Malebná Mishirgi. Poobedný relax.
09.06.2019: Bezengi->Nalchik. Balenie. Dokrútky. Dasvidania, Bezengi! Kebabové obžerstvo.
10.06.2019: Nalchik. Spasiba, Lyana! Minerálne vody. Moskva. Uviaznutý Robo. Nočný Liptov.

 

 Lyžiarske resumé:  

- Elbrus (5642 m) Z vrchol normálkou z J strany

- Chot-chat (3737 m) Z svahom

- Pik Selli (4370 m) SZ stenou

 

Elbrus - normálka z juhu

Elbrus

Chot-chat - Z svah

Chot-chat

Pik Selli - SZ stena

Pik Selli

 

Okrem fotiek nižšie je možné nájsť zúžený výber aj v galériách Kaukaz 2019 a Skialp 2019

 

Článok pre časopis Horolezec nájdeš medzi publikáciami

 

O našich skialpových dobrodružstvách na Kaukaze sa môžeš viac dozvedieť vo filme Zakázané hory

 

Zopár fotiek a informácií nájdeš aj na stránke nášho skialpinistického projektu Ski the World

Ruské dobrodružstvo začíname v staro-novej kamarátskej partii nočným letom z Viedne cez Moskvu do Minerálnych vôd (fotil Vlado Gembeš)
Farebná atmosféra na moskovskom letisku
V Minerálnych vodách nás okrem kamaráta a kolegu Jara Michalka víta aj nezvyčajne teplé májové počasie (fotil Rudo Čierny)
Cestou do Baksanskej doliny z diaľky vidieť siluetu Elbrusu, ktorá odtiaľto pri trochu fantázie naozaj pripomína ženské prsia
S nádychom sovietskej atmosféry v starom hutníckom meste Tyrnyauz
Po štyroch hodinách jazdy zakotvujeme v turistickej dedinke Čeget v hornej časti Baksanskej doliny, kde sa na pár dní stáva našim domovom drevený hotel Skazka
Východný vrchol Elbrusu pri pohľade zo Skazky
Druhý deň vyrážame na aklimatizáciu z dediny Azau systémom lanoviek, ktoré sú postavené na južnom úbočí Elbrusu
Stará lanovka na medzistanicu Krugozor
Navigačka do kaviarne (fotil Maťo Mišík)
Ruské kontrasty - vľavo stanica modernej kabínkovej lanovky, vpravo stará sovietska jednosedačka
Popri vojenskom pamätníku začíname na lyžiach ukrajovať prvé aklimatizačné metre
Výzdoba pri zjazdovke
Po úvodnom výšlape dosahujeme staré bočky Garabashi
Jedáleň v starých bočkách
Po krátkej prestávke sa náš slovenský vláčik na čele s Jarom pohýňa ďalej
Ďalšia stanica - nové bočky LeapRus
Jedáleň v nových bočkách je o poznanie luxusnejšia než tá nižšie v starých bareloch
Po obednom doplnení paliva pokračujeme vyššie k chate Diesel (Pryut 11)
Chata Diesel vo výške 4100 m
Z chaty lyžujeme najskôr po ľadovci a nižšie po zjazdovkách až na Krugozor, odkiaľ pokračujeme lanovkou dole do Azau
Horské terénkozy na lúkach nad Azau
Naspäť v Rozprávke
Druhý deň opäť aklimatizácia - pre nás s pomocou lanovky narozdiel od vojakov, ktorí v plnej poľnej poctivo šlapú zdola
Dnes pre zmenu testujeme staručkú jednosedačku
Mierne vychýlené kolieska by u nás technickou kontrolou asi neprešli (fotil Vlado Gembeš)
Z Garabashi ťapkáme okolo chaty Diesel vyššie až do cca 4330 m
Silná termika okolo Elbrusu vynáša z údolia hore na ľadovec stovky motýľov
V prichádzajúcom poobednom fekáliku lyžujeme na stanicu Mir a odtiaľ lanovkou dole do údolia
Grilmaster Jaro v akcii
Ďalší deň v krásnom počasí smerujeme opäť hore vyprovokovať k zvýšenej činnosti ďalšie červené krvinky
Tentokrát využívame na pomoc aj ratrak
Ratrak nás vyváža pod spodné Pastuchové skaly, odkiaľ ťapkáme v osvedčenej vláčikovej formácii pár sto výškových metrov až do úrovne Mont Blancu
Po krátkom výkvase na hrejúcom slniečku nasleduje zjazd k novým bočkám
V nových bočkách vo výške 3900 metrov nás čaká prvá aklimatizačná noc
Ubytko v LeapRus je relatívne drahé no luxusné - dokonca tu majú aj vyhrievaný splachovací záchod
Západ slnka
Ďalšie ráno pri pohľade na Ušbu neveští moc dobré počasie
Aklimatizačne si dávame po zjazdovke 800 výškových metrov a v silnejúcom snežení to v 4700 otáčame
Dole za odmenu pravý ruský boršč
Oddych pred vrcholovým pokusom využívame na prehliadku mysteriózneho hotela Čeget
Interiér sa nesie v priestrannom socialistickom štýle
Pepsikola je evidentne populárna aj v Rusku
Poobede ťapkáme naspäť do bočiek
Hore vládne zimná atmosféra
Večer dávame taktickú poradu - vrásky na čelách nám robí silný vietor, ktorý hlásia na zajtrajší vrcholový deň
Ranný výhľad z nových bočiek smerom na Donguzorun a Ušbu
Pohľad na vrchol Elbrusu veští mrazivý veterný deň
Túru začíname jazdou na ratraku zababušení do všetkého, čo máme so sebou (fotil Vlado Gembeš)
Ratrak nás vo víchrici vysadzuje pri Pastuchových skalách
Lyže nechávame dole, v silnom vetre by nám priveľmi sťažovali chôdzu, a vyššie pokračujeme napešo
Aké-také závetrie nachádzame až v sedle medzi vrcholmi
Záverečné metre na vrchol v arktických podmienkach
Vrcholovka z Elbrusu - najvyššieho bodu Európy (5642 m)
Dole napešo až po depo s lyžami, z ktorého lyžujeme nekonečnými zjazdovkami na bočky a ďalší deň pokračujeme lanovkou dole do údolia
Po deviatich dňoch sa ráno lúčim s partiou, pre ktorú výprava na Elbrus pomaly končí a čakám na príchod Roba s Rasťom
Poobede dorážajú vyškerení chalani - že vraj po ceste našli v obchode výborný kaviár za necelé dva eurá za téglik
Nasledujúce dni potrebujem trochu doliečiť chytené hrdlo, zatiaľ čo chalani sa idú aklimatizovať na Elbrus
Liečebný deň využívam na obhliadku strediska Čeget
Čeget sa nachádza neďaleko hranice s Gruzínskom, objavujú sa prvé tabule STOP!...
Výhľady na masív Donguzorun, ktorý je súčasťou hlavného kaukazského hrebeňa, kadiaľ vedie prísne strážená rusko-gruzínska hranica
O deň neskôr na antibiotikách frčím hore na Elbrus znova spolu s chalanmi
Hore na snehu aj dnes stretávame zvláštne skupinky ľudí, vrátane týchto polonahých selfistov
V rámci aklimatizácie si dávame výšlapík na starú známu chatu Diesel (fotil Robo Vrlák)
Diesel zvonku (fotil Robo)
Diesel zvnútra
Po obhliadke chaty jazda dole na bočky
Dnes spíme v starých bočkách
Nie je to síce superluxusný LeapRus, no máme tu pre seba celú búdu len za pár euro
Ďalší deň pre chalanov premiéra, pre mňa repete, na elbruskej autostráde z južnej strany masívu na západný (hlavný) vrchol
S prvými lúčmi slnka ukrajujeme prvé metre zjazdovky (fotil Robo)
Výhľady sú krásne, počas celého výšlapu máme hlavný hrebeň Kaukazu ako na dlani
Ušba a spomienka na rok 2017, kedy sa mi podaril prvozjazd severného (ľavého) vrchola na druhú stranu do Svanetie (fotil Robo)
Marva time
Orientačný bod v 5000 metroch v podobe zafúkaného ratraku
V sedle medzi vrcholmi stretávame ďalšie zvláštne individuá
Po 1800 výškových metroch okolo obeda v parádnom počasí zvečňujeme s Robom svoje telesné schránky na najvyššom vrchole Európy (Rasťo sa otočil v sedle)
Keď už pre nič iné, pre tieto výhľady sa vrchol Elbrusu oplatí aspoň raz v živote navštíviť
Lyžujeme priamo z vrcholu, sniežik je striedavý od betónu cez prašan až po nepríjemne hrboľaté strungy (fotil Robo)
Nekonečný šikmý traverz na zjazdovku
Na zjazdovke predstavujú najväčšie objektívne nebezpečenstvo šialení vodiči snežných skútrov
O pár hodín neskôr sme naspäť dole v pohodlí zrubovej Skazky
Po Elbruse dávame oddychový deň, ktorý využívame na prechádzku do neďalekej dediny Terskoľ
Plyn a elektrika tu nažívajú vo vzájomnej symbióze hneď vedľa hlavnej cesty
V centre sa mixuje stará sovietska architektúra s novšími budovami
Na uliciach stále vidieť aj staršie mašiny typu moskvič
V Kabardino-Balkarskej republike je väčšina domáceho obyvateľstva moslimského vierovyznania (fotil Rasťo Križan)
Na okraji dediny sa nachádza výcvikové stredisko špeciálnych horských jednotiek
Z množstva vlajok v štýlovej miestnej krčmičke je evidentné, že Elbrus je populárnym cieľom pre ľudí z rôznych kútov našej Planéty
Po oddychovom dni vyrážame na starom UAZe do doliny Adyl Su
V ústí doliny nám vojaci oznamujú, že podľa nových pravidiel je celé pohraničie uzavreté a na žiadny z kopcov na hlavnom hrebeni nemôžeme vystúpiť ani napriek tomu, že máme vybavené všetky možné povolenia a papiere
Po vojenskej kontrole trochu zaskočení dúfame, že to bolo len nejaké oficiálne bububu a pokračujeme autom vyššie do doliny
V obrovskom riečisku vidieť následky nedávnej ničivej povodne
Autom sa dostávame do výšky 2250 m a ďalej pokračujeme napešo v prekrásnych scenériách jarného Kaukazu
Orlov sa zákazy a obmedzenia netýkajú - môžu si narozdiel od nás bezstarostne lietať, kde chcú
Vyššie sa nám v plnej kráse začína ukazovať náš pôvodný cieľ Džantugan a celá horná časť doliny
Na Zelenej Gastinici nás príjemne prekvapuje otvorená chatka
Napriek tomu, že je ešte stále máj, teplota sa vo výške 2600 metrov šplhá k 20 stupňom v tieni
Po vybalení ideme naľahko omrknúť nástup pod Džantugan, ktorého sa napriek zákazu nechceme tak ľahko vzdať
Po chvíli však za nami dobiehajú ďalší vojaci, ktorí nám výstup na pohraničný Džantugan pod hrozbou basy definitívne zatrhnú a na miesto toho nám odporúčajú Via-tau ležiaci celý v Rusku s tým, že od nás vyžadujú presný časový plán zajtrajšej túry
Trpkú príchuť a sklamanie z tunajších pomerov, o ktorých sme predtým nemali informácie ani od miestnych agentúr a horských vodcov, večer trochu zmierňuje krásny západ slnka za masívom Elbrusu
Ďalší deň nám neostáva nič iné, len si namiesto majestátneho Džantuganu vybrať niektorý z ľahších kopcov, ktoré ležia celé v ruskej časti severne od hlavného hrebeňa - najlepšie vyzerá línia z kopca Chot-chat v masíve hrebeňa Via-tau
Vojakom sme včera nahlásili odchod na túru o 6:00 a ráno na minútu presne zdola dorážajú dvaja že vraj členovia horskej služby, ktorí sa dnes idú prejsť tým istým smerom ako my
Svah z Chot-chat má západnú orientáciu, takže sa nemáme kam ponáhľať (vrchol v pozadí je vyznačený červenou šípkou)
Na vysokých bočných morénach vidieť, že aj tu sa ľadovce rýchlo topia
Ruskí horskáči sa držia neďaleko od nás, celý čas si nás fotia a každú chvíľu niekam telefonujú - ruský Big brother sa pozerá...
V krásnom počasí a výborných firnových podmienkach rýchlo stúpame do hornej časti ľadovca
Z vrcholového svahu máme ako na dlani celú dolinu Adyl Su s Elbrusom v pozadí
Záverečné metre po chrumkavom hrebeni
Z vrcholu Chot-chat (3737 m) sa nám kúsok vedľa ukazuje v plnej kráse aj náš pôvodný cieľ Džantugan, ktorý je evidentne v parádnych snehových podmienkach a nám je do zaplakania, že nám ruskí pohraničiari zmarili pokus o taký krásny kopec (fotil Robo)
Tešíme sa aspoň z toho, čo nám je dopriate - výhľady sú aj z Chot-chat famózne, len škoda, že väčšina týchto krásnych kopcov leží na hranici s Gruzínskom a tým pádom je na nich v súčasnosti z ruskej strany akákoľvek horolezecká činnosť zakázaná
Dole pri chatke na Zelenej Gastinici sa zgrupili ďalší vojaci
Lyžovačka západným svahom Chot-chat je príjemná, no v porovnaní s líniou, ktorú sme mohli lyžovať oproti na Džantugane, je to len slabá útecha
Parádny firník z vrcholu až dole do doliny
Lyže vypíname pár metrov od táboriska
Sme radi, že vojenská skupinka, ktorú sme videli z vrcholu, je už na zostupe
Po krátkom obede balíme švestky a popri divokom horskom potoku zostupujeme nižšie do údolia, odkiaľ máme dohodnutý odvoz naspäť do Čegetu (fotil Robo)
Ďalší deň podporujeme miestnu ekonomiku kúpou suvenírov
Na obed sa lúčime s Baksanskou dolinou a mierime do oblasti Bezengi (fotil Robo)
Ústie Baksanskej doliny pripomína Grand kaňon (fotil Rasťo)
Spomienky na Lenina sú tu stále živé aj vďaka obrovskej soche, ktorá zdobí mesto Tarnauz (fotil Rasťo)
V Nalchiku prestupujeme do nového UAZu
Smer Bezengi
Vodopád Devuškyn nárek vo vstupnom kaňone do údolia Bezengi
Dedina Bezengi a za ňou vojenské kontrolné stanovište - vstup do žltej zóny
Po siedmych hodinách trmácania v aute dorážame do kempového komplexu Bezengi vo výške 2150 m
Bezengi kemp atmosférou pripomína pioniersky tábor (fotil Rasťo)
Ubytovanie v nových izbách je vcelku komfortné, no bez radiátora je v nich kosa ako v chladničke
Veľké stravovacie zariadenie v tábore pripomína školské jedálne (fotil Robo)
Výdatné raňajky v Bezengi štýle - fašírka so šalátom, chleba s maslom, pikantná horčica, ovsená kaša, keksíky a extra sladký čierny čaj
Fotky na stenách jedálne s personálom kempu, ktorý tu pôsobí doposiaľ, len tých šedín a vrások je na tvárach tunajších stálic po 20-30 rokoch o čosi viac
Pracovníci kempu tu žijú aj so svojimi rodinami
Miestnosť horskej služby, kde nám krývajúci dedo dáva stručné informácie o oblasti a vysvetľuje, že vyššie v kopcoch sa musíme každé tri hodiny cez deň hlásiť vysielačkou
Pri fotkách Bezengi múru a Putina nezabudne dodať, že celý múr je v súčasnosti pre horolezcov kompletne uzavretý, čím pre nás padajú ďalšie pôvodné plány
Hneď vedľa sa vyníma akčný kalendárik špeciálnych horských jednotiek s Ušbou v pozadí - s takýmito kovbojmi by sme sa veru nechceli dostať do konfliktu
Prísny pohraničný režim v oblasti Bezengi kontrastuje s pokojom panujúcim v okolitej prírode
Lúky okolo kempu slobodne kvitnú
Obrovské skameneliny sú svedkami dávnych čias, kedy Kaukaz nerozdeľovali nezmyselné hranice vytvorené v ľudských mysliach
Po obhliadke tábora si ideme v rámci oddychového dňa zaliezť na neďaleké skalky
V rámci aktívneho oddychu si dávame zopár ľahších ciest (fotil Robo)
Pekné lezenie v scenériach kaukazskej prírody dáva na chvíľu zabudnúť na pohraničné reštrikcie, ktoré sme tu pred expedíciou v takejto miere nečakali ani v najhoršom sne (fotil Robo)
Druhý deň nabalení na päť dní vyrážame do bivakovacej búdy Džangi koš
Hneď za táborom sa nachádza tabuľa informujúca o vstupe do pohraničnej zóny (fotil Robo)
Dedo nám odporučil chodník po ľavej bočnej moréne dlhého ľadovca Bezengi, chodník je však na viacerých miestach vplyvom erózie a topenia ľadovca zrútený
V mnohých úsekoch musíme kvôli tomu obchádzať strmé vymyté korytá žľabov z vyššia a následne sa vracať naspäť dole, čo je s ťažkými batohmi fyzicky namáhavé
Po necelých troch hodinách dorážame k táborisku Misses koš
Od výrazného kameňa s pamätnými tabuľami sa kedysi schádzalo dole na ľadovec, no v súčasnosti je zostup strmými labilnými svahmi morény prakticky nemožný
Zostup na ľadovec nachádzame až po ďalšej hodine a pol terigania sa bočnou morénou a v duchu preklíname deda horskáča, ktorý nám túto nástupovú trasu odporučil
Po ľadovci sa ide o poznanie príjemnejšie
Vyššie na ľadovci môžeme konečne naštartovať lyže
Strmý lavinózny úsek pod tzv. Českým bivakom
Za Českým táboriskom už toho začíname mať na dnes vcelku aj dosť, no naša Džangi chatka je stále v nedohľadne
V závere veľkého morénového traverzu nás čaká ešte zopár vytopených skalných úsekov...
... a potom konečne chalupa
Po desiatich hodinách úmorného výstupu sme večer mierne až silne pokrčení a je nám jasné, že zajtra túra nehrozí
Večerné travelančové hody (fotil Robo)
Ráno sušíme veci a v hustnúcej oblačnosti sme radi, že nám na dnešok vyšiel oddychový deň
Jedna z mnohých rádiových relácií s bázou Bezengi, ktorej sa musíme hlásiť o 9:00, 12:00, 15:00 a 18:00 (fotil Robo)
Vonku prší a búri, no dnu v búde máme pohodu, počas ktorej oprašujeme spomienky na faraóna
Ďalší deň vyrážame v neistom počasí na vyhliadkový kopec Pik Selli (vrchol je na fotke vyznačený červenou šípkou)
Za chrbtom máme celý čas mohutný Bezengi múr, v ktorom výška stien z ľadovca miestami presahuje dva kilometre a aj preto si táto oblasť vyslúžila prezývku Malé Himaláje
Na druhej strane sa zubí majestátny Dych-tau (fotil Robo)
Z hornej časti ľadovca sa nám v plnej kráse ukazuje náš dnešný cieľ - SZ stena Pik Selli
V stene si pre náš výstup a následný zjazd vyberáme líniu v pravej časti a dúfame, že napriek SZ orientácii odmäkne už okolo obeda
V spodnej časti steny sa pri výstupe snažíme držať vpravo mimo línie seraku (fotil Robo)
Sklon steny si drží na celej dĺžke príjemných 45-50°
Z vrcholového hrebeňa sa nám znova ukazuje Bezengi múr (fotil Robo)
Záverečné metre na vrchol (fotil Rasťo)
Vrcholové trio (fotil Robo)
Pik Selli je výborný vyhliadkový bod - ako na dlani máme celé predsedníctvo Kaukazu, v ktorom sídli päť zo siedmych kaukazských päťtisícoviek (všetky okrem Kazbeku a Elbrusu)
Okolo obeda začínajú hrmieť búrky, takže sa hore dlho nezdržujeme a frčíme dole strmým svahom, ktorý stihol na silnom júnovom slnku akurátne odmäknúť (fotil Robo)
Lyžovačka z Pik Selli je v dobrom firne a v dychberúcich scenériách aspoň akou-takou náplasťou za všetky tie zákazy a reštrikcie, s ktorými sme tu bojovali posledné dva týždne
Záverečné oblúky k Džangi koš s prvými kvapkami prichádzajúcej búrky
Náš čas v oblasti Bezengi sa chýli ku koncu, a tak po chutných travelančových raňajkách balíme bágle a mierime naspäť do BC (fotil Robo)
Dasvidania, Bezengi múr! Snáď ťa niekedy otvoria, aby sme sa sem mohli vrátiť a skúsiť dokončiť to, čo sme začali...
Jazda dole do leta
Na odmäknutom ľadovci Bezengi sa prvý krát počas expedície naväzujeme na lano, nech si na záver nevyrobíme nejaký prúser
Zostup nekonečným desaťkilometrovým ľadovcom
Pohľad na zrázy bočnej morény, ponad ktoré sme sa terigali cestou hore
Z ľadovca prechádzame rovno cez vojenský checkpoint neďaleko Bezengi kempu
Naspäť v báze
Do odletu máme ešte deň k dobru, ktorý využívame na trek do doliny Mishirgi - za povšimnutie stojí ľadovec na fotke spred 30-40 rokov fotený z miesta Bezengi kempu
V porovnaní s fotkou z minulosti sa ľadovec Mishirgi neuveriteľne zmenšil - zo spodnej časti doliny prakticky zmizol a zostali po ňom len zelenajúce sa morény
Počas prechádzky stretáme skupinky oviec, ktoré sa tu bezstarostne pasú na šťavnatej kaukazskej tráve
Na druhej strane doliny spadá zo stien kaskádový vodopád
Z morény ľadovca sa nám za rozkvitnutými lúkami ukazuje v pozadí strmá severná stena Mishigri
Prechádzka dolinou Mishirgi je peknou bodkou za našou tohoročnou kaukazskou expedíciou, ktorej hlavné ciele síce zmarila prísna ruská pohraničná politika, no napriek tomu sme radi, že domov odchádzame s novými zážitkami a skúsenosťami z jedného z najkrajších zákutí našej Planéty (fotil Rasťo)
Ďalší deň sa lúčime s kaukazskými kopcami a mierime do nížin okolo Nalchiku
Z Nalchiku už len cesta za európskou slobodou, ktorú si po tejto expedícii budem zase o čosi viacej vážiť... (fotil Robo)