Miroslav Peťo - extrémne lyžovanie, skiextrem, nákresy zjazdov, online sprievodca extrémnymi lyžiarskymi zjazdmi.

Hustý novembrový dáždik už niekoľko hodín klope na celtu pretekajúceho stanu. Ešteže Celo so sebou zobral aj žďarák, inak by sme boli už dávno vytopení. Snažím sa nemyslieť na žltočervené farby, ktorými dnes hýril predpovedný model a jasnovidecky tým veštil niečo mokré, veľmi mokré. Namiesto toho sa radšej sústredím na tiahle tóny gotického skvostu "Death, come near me". Aká to krásna hudba na tento sychravý novembrový večer! Melancholicky spomínam na prvé dni výletu, ktoré vďaka perfektnému naplánovaniu vychádzali až podozrivo výborne.

Najskôr sme sa v krátkom tričku zoznámili so slávnou talianskou oblasťou Massone, o deň neskôr sme prefrčali 13-dĺžkovou šmykľavicou Zanzara a potom sa v rámci restdayu presunuli do Verdonu. Ten nás privítal letnou páľavou. Fuj. Našťastie sa príroda rýchlo umúdrila, teploty klesli a odmenou nám bolo niekoľko dní s ideálnymi lezeckými podmienkami, kedy sme si mohli naplno vychutnať zopár krásnych ciest v excelentnom verdonskom vápne. Hlavne včerajší 250-metrový Gwendal bol naozaj famózny. V myšlienkach si prehrávam najkrajšie lezecké pasáže, vzdušné štandy s peknými výhľadmi do kaňonu, basejumperov skákajúcich ponad naše hlavy, orly plachtiace všade navôkol... Klepot dažďa postupne ustáva, pomaly upadám do spánku...

Zrazu - čo to má byť? Hnusný vlhký psí čumák?! Bež ta het, ja chcem spať a zajtra znova liezť! Prevraciam sa na druhý bok, no opäť sa niečo nepríjemne chladné a vlhké dotýka mojej tváre. Rozospatý si pomaly uvedomujem, kde sa nachádzam a v tme sa snažím nahmatať čelovku. Po chvíli ťapkania ju niekde nájdem a rozsvecujem. Dofrasa. Stan sa nejako zmenšil. Alebo stále snívam? Nie. Fakt je niečo so stanom. Žeby vietor? V momente sa vracajú spomienky na krušné chvíle prežité na ľadovci pod chatou Cosmique, kedy nás s Rasťom v stane takmer sfúklo dolu do Vallee Blanche. Lenže teraz nepočuť žiadny trepot ani trhanie, takže vietor to nebude. Žeby voda? Možno. Rozopínam vchod do stanu a čo nevidím - sneženie. Husté sneženie. Z oblohy intenzívne padajú obrovské snehové vločky, južný horizont osvetľujú blesky sprevádzané tlmeným dunením. Tak toto bude ten veľký červený fľak z predpovedného modelu! Vyliezam von zo stanu, aby som presnejšie analyzoval situáciu. Hmm, je to fakt zlé. Stan je neustále bombardovaný lepkavým snehom, a hoci sa vzpiera, ako môže, nakoniec nerovný boj prehráva a vrstve ťažkého snehu definitívne podlieha. Moje nočné pokusy o jeho resuscitáciu sú márne. Sakra. Snáď sa mi ho podarí vzkriesiť ráno. Rýchlo si ustielam v Celovom aute, aby som v polospánku prečkal tých pár hodín, kým sa rozvidnie. Až ráno si naplno uvedomujem, čo Maťa myslela konštatovaním, že "počasie a podmienky sa vo Verdone dokážu rapídne meniť, hlavne na jeseň." Naozaj. Verdon dokáže prekvapiť. Malebná jesenná krajina je zo dňa na deň zahalená bielou perinou. Ale aj to má svoje čaro. A človek sa aspoň naučí trochu improvizovať, keď ho príroda zaskočí svojimi náhlymi metamorfózami...

P.S. O deň neskôr sme znova liezli v krátkom tričku na vyhriatej skale verdonských útesov

Verdonské lezecké resumé:

- Les Rideax de Gwendal (7b PP, 250 m, 10 dĺžok)
- Surveiller et Punir (7a+ OS, 120 m, 4 dĺžky)
- Le Chant du Perfo (7a+ OS, 110 m, 4 dĺžky)
- Agorgeamoclés (7a OS, 130 m, 5 dĺžok)
- LAnge en Decomposition (7a OS, 100 m, 3 dĺžky)
- Samba Triste (6c OS, 100 m, 4 dĺžky)
- A Tout Coeur (6b+ OS, 150 m, 7 dĺžok)
- Reve de Fer (6b+ OS, 100 m, 4 dĺžky)
+ zopár skvostných jednodĺžkoviek