Ski-Alpy 2014 II

11 | 06 | 2014

Panoráma doliny Saas Tal z vrchola Lenzspitze


04.06.2014: Zapchaté Brno. Symfonické Rakúsko. Mimodiaľničný Švajc. Nočná Furka.
05.06.2014: Mischabelhutte. Vymreté Saas Fee. Snehová feráta. Mokré topánky. Winterraum 5*.
06.06.2014: Lenzspitze. Zrada - podprašanový ľad! Nesprávne rozhodnutie. Obetované lano.
07.06.2014: Restday. Popcorn v Saas Fee. Po lano do Zermattu. Prasknutá hadička. Kamarát Rito.
08.06.2014: Fletschhorn. Nočný nástup. V mase frírajderov. Leto. Auto opravené. DANKE, Rito!
09.06.2014: Alpen pass road trip. Malebná Bernina. Trek na Tschiervahutte. Winterraum 5*. Ľad.
10.06.2014: Zapytlený Piz Roseg. Horúčava. Ľadová očista v Silvaplana. Smer severo-východ.
11.06.2014: Marmot centrála. Smer východ. Chlieb s kompótom. Zapchaté Brno. Symfonické SK.

 

 Lyžiarske resumé:  

- Lenzspitze (4294 m) SV stenou (lyžované cca 50 m spod vrchola)

- Fletschhorn (3994 m) severným kuloárom

- pokus o Piz Roseg (3937 m, dosiahnutá výška cca 3250 m)

Lenzspitze - SV stena

Lenzspitze

Fletschhorn - severný kuloár

Fletschhorn

Piz Roseg - Vadret da Tschierva

Piz Roseg
Po zaštauchovanom Brne, monotónnej rakúskej diaľničnej a ešte dlhšej švajčiarskej mimodiaľničnej odysee nás druhý deň ráno víta slnečné Saas Fee
Saas Fee (1800 m) je zasadené v nádhernom údolí Saas Tal, nad ktorým sa vypínajú strmé alpské štíty týčiace sa až nad 4500 metrov
Medzi bielymi velikánmi sa hrdo vypína aj špicatá Lenzspitze, pod ktorou nenápadné čupí chata Mischabelhutte - náš dnešný cieľ, od ktorého nás delí 1500 výškových metrov
Nabalení na dva dni kráčame vyľudneným mimosezónnym Saas Fee, v ktorom sa len občas mihne nejaký spomalený elektromobil (pre autá tu platí zákaz vjazdu, parkuje sa za 14 CHF na deň na parkovisku na spodnom okraji Saas Fee)
Jirko na cikcakovitom chodníku v spodnej časti výšlapu na Mischabelhutte
Vyššie chodník z ľavej strany prechádza na mohutné skalné rebro, na ktorom sa mení na ľahkú ferátu (fotil Jirko Švihálek)
Prvý a posledný rebrík na feráte sčasti zasypanej riedkym snehom, ktorý nám sťažuje postup do výšin a zároveň výrazne zvyšuje vlhkosť našich turistických topánok
Pár sto metrov pod chatou dopĺňam energiu lahodnou tyčinkou s príznačným názvom Xtreme (odporúčam hlavne čokoládovú, ktorá chutí vynikajúco a zasýti lepšie než bežná jednoduchosacharidová snickerska)
Jirko tesne pod chatou, kde vlhkosť našich turistických topánok presiahla 100 percent (ale aj tak asi lepšie ako absolvovať nepríjemnú mixovú ferátku v skialpových topánkach)
Po štyroch hodinách výšlapu žblnkotajúc dosahujeme dvojchatu Mischabelhutte (3340 m) - vľavo je winterraum, vpravo je hlavná chata (stále zavretá, sezóna začína až okolo 20. júna)
Winterraum je nevídane rozsiahly - v strede jedáleň, vľavo kuchynka, vpravo spodná spálňa, na druhom poschodí ďalšia spálňa (celkovo miesto na spanie pre cca 45-50 ľudí)
Až z hrebienka nad chatou si naplno uvedomujem, na ako peknom mieste je chata situovaná (fotil J. Švihálek)
Výhľady sponad chaty na kopce nad dolinou Saas Tal sú úžasné (možnosť prezretia panorámy vo vyššom rozlíšení po otvorení fotky v novom okne)
Západne od nás vidieť časť SV steny Lenzspitze, ktorá sa večer podozrivo leskne, hoci väčšina steny sa zdala byť na prvý pohľad vcelku vysnežená
Oproti na druhej strane doliny je situované letné freestylové stredisko
Ďaleko na východe sa vo svetle zapadajúceho slnka črtá skupinka kopcov nad najväčším alpským ľadovcom Aletschgletscher
Na druhý deň o štvrtej ráno vyrážame za svetla čeloviek v ústrety Lenzspitze
Po ľadovci Hohbalmgletscher ťapkáme za brieždenia (fotil J. Švihálek)
Východ slnka spoza Fletschhorn mi pripomína, že východy a západy slnka v horách sú pre mňa najkrajšou časťou dňa
Prvé lúče slnka začínajú hladiť SV stenu Lenzspitze už okolo šiestej ráno
Pod stenou sa dlho nezdržujeme a s mačkami na nohách a ľahkým čakanom v ruke frčíme nahor (na fotke Jirko)
V hornej časti náš čaká nemilé prekvapnie - cca 5cm vrstva nového prachového snehu nie je vôbec zviazaná s tvrdým ľadovým podkladom (na fotke Jirko)
Vo vrcholovej časti Lenzspitze preto radšej zatáčame na SV hrebeň, kde je snehu nafúkaného trochu viac (fotil J. Švihálek)
Záverečné metre na samotný vrcholček doliezame ľahkým mixom (na fotke mixuje Jirko)
Na vrchole Lenzspitze (4294 m) je miesta minimum, takže spraviť solídnu vrcholovú fotečku je dosť náročné (fotil J. Švihálek)
Ani z Lenzspitze si neodpustím vrcholovú panorámu, ktorou do elektronickej podoby archivujem krásne výhľady na okolité kopce a doliny (pohľad z východu od Nadelhorn na juh cez Fletschhorn až po západ, kde čiastočne vidieť Dom) - možnosť zväčšenia fotky po otvorení v novom okne
Na druhej strane sa črtá Lyskamm, ktorý mal byť naším ďalším cieľom, no už z diaľky je vidieť, že kvôli množstvu ľadu jeho východná stena zrejme nebude v podmienkach
Hlboko pod nami vidieť Mischabelhutte, z ktorej sme pred štyrmi hodinami štartovali, v kontraste s hnedými svahmi a cestičkami na Hannig
Podmienky v hornej časti Lenzspitze sú nečakane zlé, pod vrstvičkou prašanu je čistý ľad, takže nemá zmysel riskovať zjazd na lyžiach - vrcholovú časť steny preto zostupujeme napešo
Po asi 50 metroch sa hrebienčok rozširuje, takže prepíname na lyže a začíname lyžovať (na fotke Jirko)
Asi 100 metrov pod vrcholom sa rýchlym traverzom dostávam doľava naspäť na svah, kde medzi ľadovými platňami začína tenký pás hrubšej vrstvy nalepeného snehu (fotil J. Švihálek)
Na snehu si už môžeme začať užívať lyžovačku naplno (fotil J. Švihálek)
Podmienky v spodných dvoch tretinách svahu sú vynikajúce, takže si to konečne môžem pustiť trochu odvážnejšie s nádychom amatérskeho frírajdu (fotil J. Švihálek)
Na Hohbalmgletscher po čiastočnom zlyžovaním SV steny Lenzspitze máme o skúsenosť viac, že pekná biela farba ešte nemusí nutne znamenať lyžovateľný sneh (fotil J. Švihálek)
Pri pohľade na naše lyžiarske stopy sa mylne domnievame, že väčšie dobrodružstvo než podprašanový ľadík v hornej časti Lenzspitze, nás dnes už nečaká... veruže čaká...
Po vyzdvihnutí vecí z Mischabelhutte sa v spodnej časti ľadovca Hohbalmgletscher rozhodujeme, že si skúsime skrátiť cestu nadol svahmi a žľabmi v pravej časti ľadovca, z ktorého následne vytraverzujeme doľava do vysneženého žľabu pod Hannig, čím sa na lyžiach dostaneme prakticky až do cca 2300 m a ušetríme si stovky výškových metrov šlapania napešo
Jazda popri serakoch ľadovca sa zo začiatku javí ako parádny lyžiarsky zážitok (fotil J.Švihálek)
Nižšie sa však ukazuje naše rozhodnutie pokračovať sprava neprehľadnou spodnou časťou ľadovca ako nesprávne a výsledkom je nečakaná lezecká vsuvka (fotil J. Švihálek)
V závere traverzu stenou začína byť terén vážnejší, navyše okolo začínajú šuchotať splazy z horných snehových polí, ktoré hrozia prúserom, a tak z prvého solídnejšieho šutra pripravujem zlaňák (fotil J. Švihálek)
30-metrové lano nám na polovicu vydáva len do kompaktnej platne, takže sa rozhodujeme lano obetovať hore a na plnú dĺžku rýchlo zlaniť až dole na sneh (na fotke zlaňuje Jirko)
Dole na spodnom ľadovcovom plate nám je už jasné, že v hornej časti sme predsa len mali odbočiť cez stredné plato na druhú stranu ľadovca (modrá varianta) namiesto našej varianty (červená línia) s nebezpečnou lezeckou vsuvkou (bodkovane)
Pohľad na našu zlyžovanú líniu z Lenzspitze cez Hohbalmgletscher (v hornej časti je bodkovane vyznačená časť, ktorú sme zostúpili napešo, v spodnej časti je bodkovane vyznačená lezecká vsuvka, modrou je vyznačená optimálna varianta, ktorou je pri dostatku snehu možné pohodlne sa vyhnúť dlhému zostupu normálkou z Mischabelhutte) - fotené 8.6.14 z Fletschhorn
Z ľadovca pokračujeme firnovými pláňami smerom do hlavného žľabu spadajúceho popod Hannig (na rebre je šípkou vyznačená Mischabelhutte) - fotil J. Švihálek
Žľab je stále plný snehu, ktorým lyžujeme až dole na chodníček vedúci na stanicu lanovky na Hannig
Vychutnávam si záverečné oblúky dnešného dňa (fotil J. Švihálek)
Na Hannig sa snažíme ukecať uja lanovkára, aby nás grátis zviezol dole lanovkou, ktorá celý deň beží takmer naprázdno, no neoblomný švajčiarsky škriatok je nekompromisný: 24 CHF na osobu alebo jazda napešo
Posledných 500 výškových metrov teda šlapeme napešo peknými lesíkmi až dole do Saas Fee
Na centrálnom parkovisku v Saas Fee popri strečingu a dopĺňaní energie sušíme na teplom asfalte prepotené veci
Ďalší deň si dávame internetovú session na bezplatnej wifine pri kaviarni Popcorn a potom sa lúčime so Saas Fee mieriac pod Fletschhorn (na fotke v strede, do severného kuloára sa nastupuje zo susednej doliny)
Cestou dole do hlavného údolia sa ešte zastavujeme vo vedľajšej zermattskej doline, v ktorej sa nám potvrdzuje, že aj v severke Breithornu je na kontinuálny zjazd príliš veľa ľadu
Zermatt je i v medzisezóne preplnený, takže sa v meste dlho nezdržujeme, dokupujeme lano na ľadovec a potom frčíme dole do údolia a ďalej smerom na Simplonpass
Z malebného priesmyku Simplonpass sa nám Fletschhorn ukazuje z druhej strany a zdá sa, že jeho severný kuloár by mohol byť v lyžovateľných podmienkach
Večer pod Fletschhornom v dedinke Egga stará dobrá Vektra začína štrajkovať, čoho výsledkom je roztrhnutá hadička privádzajúca palivo do motora a smrdiaca mláčka pod autom
V pochmúrnej nálade sa v sakramensky drahom Švajčiarsku v duchu lúčim s tohoročnými Himalájami, no v tom sa zjavuje miestny dobrák Rito, ktorý sa ponúka, že nám auto opraví, že my si máme ísť zajtra v kľude zalyžovať a ešte dnes večer nás vyváža lesnou cestou do Rossbodestalen ... hmmm, šťastie v nešťastí a nezištná pomoc dobrých ľudí občas poriadne prekvapí...
Z Rossbodestalen (1930 m) štartujeme o tretej ráno a o dve hodiny dosahujeme Biwak de Zen (3014 m)
Ďalší prekrásny východ slnka máme možnosť sledovať z hornej časti ľadovca Rossbodegletscher na úpätí severnej steny Fletschhorn
Jirko na začiatku kuloára, ktorý je napriek hrozivo vyzerajúcim serakom v ľavej časti steny relatívne bezpečný
Spodné dve tretiny kuloára si udržiavajú frírajdový sklon cca 40° (fotil J. Švihálek)
V hornej tretine dobiehame frírajdových ťažkoodencov, ktorí skoro ráno štartovali z bivaku, vďaka čomu nám stihli prešlapať svahom pohodlnú stopu, no čo je ešte dôležitejšie - náhradnými okuliarmi zachraňujú zábudlivého Jirka pred hrozbou snežnej slepoty
Posledných 100 metrov pod hrebeňom začína kuloár naberať na sklone (fotil J. Švihálek)
Záverečná časť výšlapu vedie po hrebeni, z ktorého sa nám na druhej strane ukazuje staré známe Saas Fee, nad ktorým trónia kopce okolo Lenzspitze (fotil J. Švihálek)
Na vrchole skoro-štvortisícovky Fletschhorn (3994 m) dávame vrcholové foto - najskôr poisťovák Jiří...
... po ktorom nasleduje žrút extrémnych tyčiniek a milovník lyží K2 Miroslav... (fotil J. Švihálek)
... a do tretice náš nový kamoš pôvodom z Poľska žijúci vo Švajčiarsku - profi fyzik Mateusz
Energia z tyčiniek Xtreme mi dáva krídla, a tak sa bežím pozrieť aj na vedľajší JZ vrchol, ktorý je možno aj hlavným vrcholom (odhadom ťažko povedať, ktorý je vyšší) - fotil J. Švihálek
Po vrcholovkách nasleduje, ako zvyčajne, vrcholová panoráma (pohľad smerom na S, V a J) - možnosť prezretia panorámy vo vyššom rozlíšení po otvorení v novom okne
Letecký pohľad na horskú usadlosť Rossbodestafel, z ktorej sme pred piatimi hodinami štartovali
Po príjemnej polhodinovej prestávke zahajujeme zjazd, ktorý začína krátkou drkotačkou po hrebeni až nad miesto, z ktorého doprava nadol spadá náš kuloár (lyžuje Jirko)
Prvých 100 metrov kuloára ide trochu z kopca (sklon cca 45-50°), no náročnosť lyžovačky citeľne znižuje šírka kuloára, jeho rovnoplochosť a nízka expozícia (fotil J. Švihálek)
V rozlyžovanej hornej časti kuloára musíme pri lyžovaní dávať pozor, aby sme zbytočne nepúšťali splazíky na oneskorencov, ktorí šlapú nahor (na fotke lyžuje Jirko)
Jirko v širokánskej strednej tretine kuloára
Spodná polovica už stihla odmäknúť až prehniť, no utešujem sa tým, že aspoň lyžovačka trochu monotónnym kuloárom je o to zaujímavejšia (fotil J. Švihálek)
Zlyžovaný kuloár v severnej stene Fletschhorn pri pohľade od bivakovacej búdy
Pri bivaku sa to len tak hmýri pestrými farbami frírajderov a frírajderiek
Z bivaku pokračujeme dlhým zjazdom až dole do zelene okolo Rossbodestafel (fotil J. Švihálek)
Pri Rossbodestafel je už leto, takže sa prehadzujeme do niečo tenšieho a potom frčíme za Mateuszom a jeho priateľkou, ktorí nás vo svojom preplnenom autíčku ochotne zvážajú dole do dedinky Egga k našej chorľavej Vektre (fotil J. Švihálek)
Dole v Egga s potešením zisťujeme, že Ritovi sa spolu s jeho kamošom automechanikom podarilo Vektru spojazdniť a dokonca za to nechcú žiadne peniaze - sen o Himalájach znova ožíva! Rito, ešte raz veľká VĎAKA za pomoc!
S opraveným autom je svet hneď farebnejší (pohľad z rozkvitnutých lúk pri dedinke Egga smerom na Fletschhorn)
Na ošetrenej Vektričke frčíme naspäť cez prekrásny priesmyk Simplonpass, odkiaľ sa pohľadom lúčime s Fletschhornom, kde sme si pred pár hodinami fajne zalyžovali
Podvečer sa cez Furkapass presúvame na východ smerom do oblasti Bernina
Náš alpský passo road trip na druhý deň ráno pokračuje sedlom Julierpass
Z Julierpass sa cez rozkvitnutú Silvaplanu presúvame do St. Moritz, odkiaľ frčíme ďalších 8 km do dedinky Pontresina
Z parkoviska v Pontresine (cca 1800 m) sa s báglami na chrbte vydávame na trek dlhou dolinou Val Roseg
Chodníček v spodnej časti doliny vedie čarovnými lesmi a lúkami (fotil J. Švihálek)
Vyššie sa napájame na hlavnú cestu, ktorou sa preháňajú konské povozy premávajúce medzi Pontresinou a chatou Roseg (cena 18 CHF/osoba, možnosť ušetriť 1,5 h chôdze dolinou)
Na chatu (resp. hotel) Roseg je možné relatívne pohodlne dobajkovať, ako tomu urobila pani alebo slečna na fotke
V strednej časti sa dolina rozširuje, v pozadí sa otvára panoráma zasnežených kopcov (fotil J. Švihálek)
Spod morény ľadovca Vadret da Tschierva sa nám postupne odhaľujú kopce skupiny Bernina (možnosť prezretia panorámy vo vyššom rozlíšení v novom okne)
Z chodníka na okraji morény sa v plnej kráse ukazuje vľavo Piz Bernina so svojím biely hrebeňom Biancograt, v strede Piz Scerscen a napravo náš cieľ Piz Roseg (resp. jeho snehový predvrchol Schneekuppe) - fotil J. Švihálek
Oproti na druhej strane morény obdivujeme suťové pilierčeky, ktoré akýmsi zázrakom Prírody vzdorujú gravitácii a držia pokope
Záverečné metre k chate Tschiervahutte (2584 m) idú do kopca (fotil J. Švihálek)
Pred winterraumom nás vítajú dvaja opaľujúci sa frírajderi, ktorí dnes dali pokus na Biancograte, no kvôli množstvu ľadu tam toho vraj veľa nenalyžovali
Winterraum je opäť veľmi dobre zariadený, hoci postelí by tu vzhľadom na nevyužitý priestor mohlo byť aj viac (spanie pre max. 10 ľudí)
Výhľady z terasy chaty smerom na Berninu a spol. sú famózne (pre fajnšmekrov pripomínam možnosť zväčšenia panorámy...)
Temnejúce podvečerné svetlo jasne odhaľuje snehovú mizériu v SV stene Piz Roseg, takže improvizovane meníme zajtrajší plán na normálku, o ktorej však veľa informácií nemáme
Ráno opäť romantický východ slnka a pohľad na osvetlenú SV stenu a hrebeň Eselsgrat, v ktorom sme márne dúfali v nejaký ľahký žliabok vedúci na plató pod vrcholom Schneekuppe (nakoniec sme náš pokus o Piz Roseg skončili na snehovej bule na začiatku hrebeňa - vyznačené šípkou)
Prebojovať sa bez lezeckého vercajku v lyžiarkach na rozšutrovaný Eselsgrat by bolo v dnešnej horúčave zbytočné riziko, takže Piz Roseg si na nás bude musieť ešte chvíľu počkať
Vrchola sa pre dnešok vzdávame a ťapkáme kúsok doprava na snehovú plošinu na spodnom konci hrebeňa Eselsgrat, odkiaľ máme pekné výhľady na celú dolinu Val Roseg (fotil J. Švihálek)
Panoráma hornej časti doliny Val Roseg a ľadovec Vadret da Tschierva (v pravej časti kopce Piz Tschierva a Piz Morteratsch) - možnosť prezretia panorámy vo vyššom rozlíšení
Na chate Tschierva práve prebehol helikoptérový výsadok chatára s jeho pomocníkmi, ktorí prišli pripraviť chatu na letnú sezónu (tá začína na chate o pár dní)
Pohľad na rannú stopu ľadovcom
Pred krátkym zjazdíkom sa posilňujem mojou obľúbenou tyčinkou Xtreme Chocolate & Toffee v špeciálnom zátiší vytvorenom z lyží K2 Wayback 88, viazka ATK Raider 12, starých lyžiarskych paličiek a nových rukavíc značky Marmot (fotil J. Švihálek)
Po relatívne dlhej výkvasovej prestávke zahajujeme relatívne krátky zjazd naspäť, odkiaľ sme prišli (na fotke Jirko)
Sneh na ľadovci je ešte stále v betónovej forme, čo mi umožňuje otestovať Waybacky v dynamickejšej jazde na tvrdom povrchu (fotil J. Švihálek)
Z ľadovca nás čaká krátky peší traverz k chate, kde znova osedlávame lyže a púšťame sa muldou, kam to až pustí (fotil J. Švihálek)
Morénová mulda nás na lyžiach púšťa až na svoj spodný koniec cca 200 výškových metrov pod chatou (fotil J. Švihálek)
Ešte spätný pohľad na prekrásnu horskú skupinku Bernina a potom pešojazda dole Val Rosegom
Dolina Val Roseg sa nám zdá byť cestou dole nejaká dlhšia než cestou nahor a my čoraz častejšie myslíme na to, aká paráda by to bola, keby sme tu mali so sebou aj horské bicykle
Poobede na zelenej lúke pri jazere Silvaplana sušíme veci, dobíjame šťavu a resetujeme hlavu pred cestou domov
Ja si samozrejme neodpustím ani očistno-regeneračnú kúru v chladnej alpskej vodičke, ktorá ma nečakane rýchlo a prudko preberá k životu
Večer frčíme cez posledné passo tohto výletu, ktorým je Fluelapass, dole do nížin Lichtenštajnska, Rakúska a Nemecka
Na druhý deň ráno sa zastavujem na návštevu u svišťov v Norimbergu a potom frčíme zaštauchovanými českými diaľnicami cez Brno naspäť na rodnú hrudu pod Tatrami.