Ski-Alpy 2014

08 | 05 | 2014

Panoráma jarných Dolomitov z vrchola Antelao


3.5.2014: LM-Brno-Dolomity. Autobivak pod Antelao. Nervózny Italián. Zlisovaná palička. 122 cm.
4.5.2014: Antelao, Kráľ Dolomitov. Dolomitská skialp premiéra. V dave utekačov. Wayback za 1.
5.5.2014: Sulden. Skalnaté Zebru. Ľadovcový výpek. Jemné sklamanie. Naspäť do Dolomitov.
6.5.2014: Monte Cristallo. Čarovná Fonda. Nečakane až z vrcholu. Rozbitý Vallencant. Carabinieri.
7.5.2014: Restday. Dobíjanie šťavy. Presun pod Presanellu. Chladný vetrík. Čipsy a Život Briana.
8.5.2014: Presanella. Kráľovstvo snehu. Frírajdový Nordwand. 2100 m lyžby. Rozprdený návrat.

 

 Lyžiarske resumé:  

- Antelao (3263 m) cez Canale Menini

- Monte Cristallo - Cima di Mezzo (3154 m) cez Canale Vallencant

- Presanella (3558 m) severným kuloárom

Antealo - východná stena

Antelao

Monte Cristallo - Cima di Mezzo

Monte Cristallo

Presanella - severný kuloár

Presanella
Po celodennej jazde z LM cez Brno prichádzame podvečer do Dolomitov, kde parkujeme priamo pod mohutnou západnou stenou masívu Antelao
Romantický výhľad na slnko zapadajúce za Tofany nám po chvíli kazí arogantný Talian, ktorý nám autom nekopromisne prechádza po všetkých lyžiarskych paličkách ležiacich pri našom aute (našťastie, všetky zostali viac či menej použiteľné, hoci jedna z mojich už do konca svojho paličkového života zostane zlisovaná v dĺžke 122 cm)
Ďalší deň skoro ráno vyrážame na dlhú túru na spektakulárny kopec s názvom Antelao - nahor ideme normálkou po severnom hrebeni (modrá línia), nadol lyžujeme variantou z vrcholu cez kuloár Menini k chate Gallasi (červená línia, 40-50°, E2+, 750 m, červený stredne ťažký), zdroj pre zákres: http://grupporagni.it
Túru začíname vo výške cca 1400 m na vytopenej zjazdovke pod chatou Rifugio Scotter
Súvislý sniežik začína v mulde nad chatou, kde nás začínajú dobiehať davy namakaných utekačov typu F1, medzi ktorými sa občas mihne aj nejaký ten superodľahčený Votrelec
Ja v nových RSkách utekám pomalšie a navyše hodne fotím, čo často využívam ako vhodnú zámienku na predýchanie (na fotke Jirko pod sedlom Forcella Piccola, v pozadí Monte Pelmo)
Zo sedla sa nám ukazuje druhá časť našej výstupovej trasy na Antelao - severný kotol, v ktorom badať ďalšie davy utekačov a utekačiek
Množstvo ľudí má aj svoje výhody - počas celého výstupu máme vyšlapanú pohodlnú stopu, čo nám šetrí hodne síl
Na severnom hrebeni znova zapíname lyže a zaraďujeme sa do davu utekačov, v ktorom sa cítim ako účastník amatérskej Rallye Antelao
Výšlap po spektakulárnom hrebeni si napriek davom užívam aj ja (fotil Jirko Švihálek)
Výhľady z hrebeňa na jarné Dolomity sú veľkolepé (možnosť prezretia panorámy vo väčšom rozlíšení po otvorení fotky v novom okne)
Vo vrcholovej časti sa hrebeň zužuje a väčšina utekačov necháva lyže v hromadnom depe asi 100 metrov pod vrcholom
Pohľad spod vrcholu na exponovaný hrebienčok v hornej časti normálky zo severu
Na severnom vrchole Antelao využívam vzácnu chvíľku samoty na vrcholovú fotečku (fotil Jirko Švihálek)
O pár sekúnd neskôr dávam ešte jednu víťazoslávnu vrcholovú fotku na hlavnom južnom vrchole (3263 m), ktorý je asi o 3 metre nižší než jeho severný brácho (fotil J. Švihálek)
Výhľady z vrcholu Antelao sú famózne (pohľad smerom na sever, východ a juh) - možnosť zväčšenia panorámy po otvorení v novom okne
Kontrast zasnežených vrcholových partií Antelao a zelenajúceho sa údolia Cadore pri pohľade na juh a západ
Jirko na severnom vrchole Antelao, odkiaľ zahajujeme náš zjazd smerom na východ do kuloára Menini
Takmer zázrak - naša vyhliadnutá línia je dnes napriek davu cca 50tich ľudí nedotknutá (bez stopy je však zhora o to viac orientačne náročná)
Na snehovom chrbte pod vrcholovou stienkou zapúšťam na nových K2 Wayback 88 v prefektnom prašaníku aj zopár tiahlejších frírajdových oblúkov (fotil J. Švihálek)
Kľúčovou časťou zjazdu je krátke strmé zúženie spadajúce do ľavej vetvy kuloára Menini, ktoré je pri lyžovaní zhora náročné trafiť (lyžuje Jirko)
Jirko pri lyžovaní v žľabe pod vrcholovou stenou
V spodnej časti východnej steny prechádzame cez snehové rebro doľava do spodného kuloára
Frírajdová parádička v spodnej časti kuloára, kde v dosko-prašane môžem testovať nové Waybacky aj v agresívnejších a rýchlejších oblúkoch (fotil J. Švihálek)
Po parádnom zjazde s prevýšením 1250 m môžem dole pri chate Gallasi spokojný konštatovať, že test môjho nového himalájskeho setu (K2 Wayback 88 167cm + ATK Raider 12 + Scarpa RS) dopadol na výbornú (v pozadí zlyžovaný vrchol Antelao a kuloár Menini) - fotil J. Švihálek
Z chaty Gallasi pokračujeme krátkym výšlapom naspäť do sedla Forcella Piccola, odkiaľ sa nám naskytuje pohľad na výstupové severné rebro, ktoré je poobede totálne rozlyžované utekačmi
Traverzom zo sedla sa dostávame nad muldu nad chatou Rifugio Scotter, ktorou lyžujeme až na zjazdovku (na fotke ortovoxovo farebný Jirko)
Záverečných 200 metrov k autu šlapeme v jarnom štýle v krátkom tričku s lyžami na batohu
Dole na parkovisku rýchlo varíme obed a sušíme veci, pričom jedným okom neustále sledujeme okolie, či sa spoza rohu znova nedorúti nejaký taliansky lisovač lyžiarskych paličiek
Cestou do Cortiny až pri tomto pohľade naplno pochopím, prečo je Antelao nazývaný Kráľ Dolomitov (ďalším dôvodom je fakt, že po Marmolade ide o druhý najvyšší dolomitský vrchol)
Počas prechádzky hlavnou ulicou Cortiny so siluetou Antelaa v pozadí si spokojne uvedomujem, že moja dnešná dolomitská skialpová premiéra vyšla takmer ideálne (fotil J. Švihálek)
Z Cortiny sa poobede presúvame okolo skupiny Monte Cristallo a jazera Lago di Landro smerom do Sulden
Po vyše trojhodinovej jazde prichádzame so západom slnka do slávneho alpského strediska Sulden
Ráno vyrážame po zjazdovkách smerom pod Konigspitze a Zebru, ktorej severná stena je naším dnešným cieľom
Už zdiaľky však vidieť, že Zebru dnes asi nebude v podmienkach (fotil J. Švihálek)
Naše obavy sa potvrdzujú pod stenou, kedy nám je definitívne jasné, že stena je vysnežená oveľa menej, ako sme čakali, preto sa spoločne rozhodujeme, že dnes Zebru v týchto podmienkach nebudeme pokúšať
Na ľadovci si v silnejúcom výpeku dávame krátku prestávku, po ktorej s klesajúcim entuziazmom konštatujeme, že na Konigspitze alebo Ortler je dnes už neskoro
Odmenou za dvojhodinový výšlap nám je aspoň skvelá lyžba v peknom počasí nadol ľadovcom Sulden Ferner (na fotke lyžuje Jirko)
Počas jazdy nadol ľadovcom na chvíľočku zastavujeme pod severnou stenou Konigspitze, aby sme sa uistili, že jej spodná časť je v týchto podmienkach tiež nelyžovateľná
Záver našej spanilej (u mňa aj ospanlivej) jazdy patrí zjazdovkám Sulden, na ktorých sú ešte stále prítomné cca dva metre snehu (fotil J. Švihálek)
Na lyžiach to luxusne púšťa takmer až na parkovisko pár metrov od auta
Večer sa vraciame naspäť do snehovo-rekordných Dolomitov, kde neďaleko Toblach nachádzame pekné miesto na autobivak v dolinke pod dolomitským Petit Dru a Aiguille Verte
Ráno sa polovyspatí prebúdzame do 2,5°C a frčíme zvyšných 30 km pod Monte Cristallo
V masíve Monte Cristallo si vyberáme kuloár Vallencant netušiac, že sa nám podarí zlyžovať Cimu di Mezzo až z vrcholu (E2+, 40-50°, 10 m 55°, prevýšenie steny 650 m, červený ťažký)
Vstupnou bránou pod severné zrázy Monte Cristallo je krásny kaňon doliny Val Fonda
Romantické ťapkanie kaňonom, ktorým zurčí jarný potôčik a v pozadí sa belie zasnežené Cristallo
V strmom žliabkovitom zúžení na konci Val Fonda dobiehame trojicu skituristov, ktorí na rozdiel od Antelaistov nahor až tak neutekajú
Zo spodného okraja ľadovčeka Cristallo sa nám v plnej kráse ukazujú steny a kuloáre masívu Monte Cristallo
Naľavo od nás sa hrdo vypínajú zasnežené veže a vežičky Piz Popena
Niekoľkometrové snehové čiapočky sú dôkazom tohoročných snehových rekordov
Po dôkladnej obhliadke snehových čiapočiek Piz Popena a severnej steny Cimy di Mezzo sa rozhodujeme pre výstup kuloárom Vallencant (na fotke Jirko)
Na naše príjemné prekvapenie sniežik nekončí v štrbine na konci kuloára, ale úzkym žliabkom z JZ strany pokračuje cez strmý výšvih až hore na hrebeň
Na naše ešte väčšie prekvapenie sa nám krátkym traverzom ponad severnú stenu následne darí nájsť kontinuálnu snehovú líniu až na vrchol Cima di Mezzo (fotil J. Švihálek)
Po krátkej prestávke na západnom vrchole Cima di Mezzo sa púšťam rýchlymi oblúkmi nadol hornou snehovou pláňou severnej steny (fotil J. Švihálek)
Jirko pri lyžovaní nižšie na hrebeni, pod ktorým hrebeň prechádza do strmého úzkeho žliabku ústiaceho do kuloára Vallencant
Kľúčovým miestom zjazdu je strmý úzky preliačený žliabok vo výšvihu hrebeňa, v ktorom lyžujeme 10 metrov bočným zosuvom (zvyšok zjazdu púšťa oblúkmi alebo preskokmi)
Zo štrbiny v hrebeni zjazd následne pokračuje širokou a relatívne plytkou hornou časťou kuloára Vallencant, ktorý je mierne rozbitý lyžiarskymi stopami spred pár dní (na fotke Jirko)
V ľahkej hornej časti kuloára opäť testujem svoje nové Waybacky aj v odvážnejších frírajdových pózach (fotil J. Švihálek)
V strednej časti je kuloár Vallencant z oboch strán uzavretý strmými vápencovými stenami a začína sa naplno podobať na typické hlboké dolomitské kuloáre (fotil J. Švihálek)
Kľúčovým miestom kuloára je zúženie v strednej časti o dĺžke asi 50 m so sklonom cca 45-50° (fotil J. Švihálek)
Jirko pri lyžovaní v širokej spodnej časti kuloára
Spokojnosť po zlyžovaní Cimy di Mezzo cez kuloár Vallencant (šípky vyznačujú začiatok a dojazd nášho zjazdu) - fotil J. Švihálek
Jirko pri jazde dolinkou Val Fonda po hnedo-orandžovo-ružovom snehu sfarbenom prímesou afrického piesku
Paličkovanie očarujúcim kaňonom Val Fonda je zážitok sám o sebe (na fotke paličkuje Jirko)
Na lyžiach sa s niekoľkýmii krátkymi vyzúvaniami došmýkame až takmer na cestu pár metrov od auta (fotil J. Švihálek)
Teplé jarné počasie si priam pýta očistno-regeneračný kúpeľ v Lago di Landro s parádnym výhľadom na Monte Cristallo (v pozadí vpravo), odkiaľ sme pred chvíľou zlyžovali (fotil J. Švihálek)
Vodička je veru studená, nohy podozrivo oziabajú, preto dlho neváham a vrhám sa sťa delfín do chladných dolomitských vôd, v ktorých následne skoro infarktujem (ale ten skvelý pocit po vylezení z vody určite stál za to!) - fotil J. Švihálek
Po regeneračno-infarktovom kúpeli sa cestou do Toblachu zastavujeme pri vyhliadke na slávne Tre Cime, ktoré vynárajú spomienky na lezecké zážitky z Erectissimy a Fantóma v lete 2011
Na dnešnú noc hlásia dáždik, takže bivak riešime v búdke na detskom ihrisku v dedinke Wahlen pri Toblachu, z čoho domáci nie sú zrovna nadšení, a tak nás večer navštevujú milí carabinieri (ktorí nás po kontrole auta a dokladov bez problémov a ešte aj s úsmevom nechávajú v búdke prespať)
Nasledujúci deň dávame zaslúžený rest, v rámci ktorého v informačnom centre v Toblach dobíjame šťavu do notebooku, na cintoríne dopĺňame do bandasky vodu a frčíme smer Presanella
Do dediny Vermiglio neďaleko doliny Val Presanella prichádzame podvečer v studenom veternom počasí
Prehánkový večer vo Val Presanella sa nesie v znamení prípravy vercajku, optimalizácie svíň a večerníčka v podobe skvelého Života Briana, ku ktorému si v spacákoch servírujeme čipsy
Ďalší deň nás čaká dlhá túra s prevýšením cca 2300 metrov z údolia až na vrchol Presanelly, ktorú následne chceme lyžovať severným kuloárom (E2, 40-50°, 500 m, červený ľahký)
Šlapať začíname o piatej ráno, pričom prvej etape výstupu dominuje zamrznutý lavínový kužel, ktorým prekonávame prah doliny Val Presanella
Odmenou za skorý ranný nástup sú pekné výhľady na údolie Val Vermiglio osvetlené rannými lúčmi slnka
Sponad prahu doliny sa nám spoza stromov a stromčekov prvýkrát ukazuje náš dnešný cieľ - severná stena Presanelly
Presanella a jej snehom olepené severné kuloáre a rebrá vyzerajú veľmi lákavo
Druhá etapa výšlapu vedie terasami v pravej časti doliny na chatu Rifugio Stavel F. Denza s výhľadmi na Cimu Presanellu (vľavo) a vedľajšiu Cimu Vermiglio (vpravo) - fotil J. Švihálek
Okolie chaty pripomína snehové kráľovstvo pokryté cca trojmetrovou firnovou pokrývkou (fotil J. Švihálek)
V prázdnom winterraume dávame druhé raňajky a vybaľujeme ľadovcový vercajk, keďže už zdiaľky je jasné, že trhliny dnes odpočívajú v pokoji pod hrubou vrstvou tvrdého snehu
Odľahčení opúšťame chatu a na príjemnom rannom slniečku pokračujeme ďalej smerom na Presanellu
Tretia etapa nášho dnešného dlhého výšlapu vedie morénovými dolinkami na ľadovec Vendretta Presanella
Výšlap sa nesie v typickom jarnom duchu - dole v doline zelenajúce sa lúky, vyššie chrumkajúci alpský firník, ešte vyššie plechová belasá obloha (fotil J. Švihálek)
Z morény sa nám v plnej kráse ukazuje ľadovec pod Presanellou, ktorý je pokrytý hrubou vrstvou stvrdnutého firnu a ani zďaleka nepripomína slovné spojenie extremely crevassed, ako ho opisuje knižný sprievodca
Vďaka tvrdému snehu a príjemnému sklonu doliny naberáme výšku relatívne rýchlo (na fotke Jirko)
Na lyžiach ťapkáme po ľadovci až pod okrajovku, kde končí tretia etapa výstupu a začína záverečná, ktorou je samotný severný kuloár (fotil J. Švihálek)
Jirko pri výstupe v hornej polovici kuloára
Výhľady z kuloára sú parádne, už len nejaký ten fjordík v zelenej doline chýba k dokonalosti...
Z vrcholového hrebeňa nad kuloárom sa nám začínajú odkrývať výhľady na druhú stranu
Po šiestich hodinách výšlapu dosahujeme okolo 11tej vrchol Presanelly a opäť máme šťastie na počasie - výhľady z vrcholu sú famózne (na fotke Jirko smerujúci k vrcholovému krížu)
Po príjemnej prestávke na vrchole sa maximálne sústredený chystám na prvé oblúky do severného kuloára (fotil J. Švihálek)
Hornú časť lyžujeme ľavou časťou kuloára popri snehovom rebre (fotil J. Švihálek)
Sniežik v hornej časti zjazdu je výborný (na fotke práši Jirko)
Sklon hornej časti zjazdu nepresahuje 50°, čo v mäkkom prachovom snehu a pri nízkej expozícii umožňuje odvážnejšiu jazdu s nádychom frírajdu (fotil Jirko)
Jirko v strednej časti zjazdu, kde je sklon maximálny (cca 50°)
V spodnej časti kuloára nám to znova začína prášiť rýchlejšie (na fotke Jirko)
Z ľadovcovej morény ešte jeden pohľad na zlyžovanú Presanellu
Detail severného kuloára po zlyžovaní
Aj lyžba nedotknutými muldičkami k chate Stavel po odmäknutom firníku so zelenajúcou sa dolinou pod nosom je parádnym zážitkom (fotil J. Švihálek)
Na chate dávame obednú prestávku a kocháme sa peknou líniou Presanelly, ktorú sme práve zlyžovali
Po krátkom oddychu sa lúčime s chatou Stavel, na ktorej si chatár pri otvorení v júni ešte určite poriadne zalopatuje, a frčíme dole do doliny Val Presanella (fotil J. Švihálek)
Z prahu doliny už máme na dohľad zelené lúky pri potoku, kde máme odparkované auto
Po zjazde s celkovým prevýšením 2100 metrov už máme lyží na dnes vcelku aj dosť, takže nám až tak nevadí, že posledných 200 metrov ideme napešo
Pri aute v horúcom počasí sušíme veci, dávame niečo pod zub a následne balíme veci na transport naspäť domov (fotil J. Švihálek)
V rytme česko-slovenských prdov plynúcich z našej fajnovej výjazdovej stravy sa poobede spokojní s krátkym ale intenzívnym výjazdíkom vydávame spod Presanelly na cestu domov.