Potulky Východnými Alpami

02 | 08 | 2020

Výhľady na Loferer Steinberge, údolie Pillersee a Hohe Tauern pri lezení na Steinplatte


17.07.2020: LM. Nerozhodné počasie. Triglav vs Dolomity. Smer Tre Cime. Nečakaná kosa.
18.07.2020: Monte Paterno. Prechádzka históriou. Opačne. Bonusový hrebeň. Dolomitské masy.
19.07.2020: Tofana. Neisté počko. Dimai vs Lipella. Feratový očistec. Káblové nekonečno.
20.07.2020: Volpérske grotá. Pizza a zmrzka. Smer Dachstein. Nečakaný sneh. Smer Hochkönig.
21.07.2020: Hochkönig. Alpská divočina. Život je pekný. Lahôdkové žliabky. Búrka na obzore.
22.07.2020: Tauplitz. Marek a Monča. Oddych. Obedné kurča. Večerný šašlík. Konečne posteľ.
23.07.2020: Plombergstein. Wolfgangské Monako. Rýchlokurz do viacdĺžok. Botanický Juniperus.
24.07.2020: Wörschach. Neistá predpoveď. Oblasť do dažďa. Búrkové lezenie. Plánovací večer.
25.07.2020: Hallstatt a Salzburg. Rakúsky fjordík. Obedný Reichenhall. Preplnené Mozartovo.
26.07.2020: Königssee. Dažďový oddych. Nemecký fjordík. Vodopádové zaváhanie. Frisch Milk.
27.07.2020: Steinplatte. Rakúsky Verdon. Železná myš. Na pekáči. Zostupová ferata. Suchoty.
28.07.2020: Loferer Steinberge. Oddychová turistika? Horúčava. Malebná chata. Späť u Mareka.
29.07.2020: Tauplitz. Metodické okienko. Múzeum Trautenfels. Včely a jódlovanie. 4D Everest.
30.07.2020: Falkenstein. Člnkový nástup. Spektakulárny Seenot. Úpek. Doktoringové šialenstvo.
31.07.2020: Wörschachklamm. Oddych. Hľadanie tieňa. Predražená Kvačianka. Osol a lama.
01.08.2020: Predigstuhl. Pracovné ráno. Horúčavová improvizácia. Ferata. Lezecký chládok.
02.08.2020: Tauplitz. Doobedné balenie. Rozlúčka. Marek, vďaka! Plynulo domov. Liptov.

Do Álp štartujeme v neistom júlovom počasí a cestou cez Rakúsko operatívne meníme pôvodný plán Júlske Alpy za Dolomity, kde hlásia na prvé dni o čosi lepšie počasie
Večer na parkovisku pod Tromi Čimami sa teplota prudko blíži ku nule a ku slovu sa dostávajú aj páperky
Večera na liptovský spôsob - chlieb, rezeň a kyslá kapusta
Ráno kosa a vetrík, takže na severky Čím ani nemyslíme a namiesto lezenia ideme rozohriať stuhnuté údy na Monte Paterno
V sedle Paternsattel vyhadzujeme smerovku doprava na feratu Innerkofler, z ktorej máme Tre Cime celý čas ako na dlani
V niektorých pasážach by to pustilo aj na bajku
Pod vrcholom sa pripája ferata zo severnej strany od chaty Locatelli a premávka sa výrazne zahusťuje
Vrcholový kríž na Monte Paterno (2744 m) a trpiteľský výraz horolezca, ktorý sa zrazu ocitne na kábloch preplnej feraty
Vrcholový romantikuš v pestrých farbách Ternua a Rab
Marvapower z dieľne Vardžiho, ktorý práve drtí svoju novú cestu Forever young v severnej stene Cima Grande
Vardži s Dušom Beránkom klepú v stene kosu už tretí deň a my im dnes to lezenie v takej zime úprimne nezávidíme
Z vrcholu odbočujeme z hlavnej feratovej diaľnice na vedľajší východný hrebeň, kde je premávka výrazne redšia
Bočná ferata vedie nekonečnými vežičkami, policami a štrbinami
Po feratovaní zbiehame suťovým žľabom na trekový chodník vedúci k chate Locatelli
Cestou stretávame dolomitského marmota, ktorý si pod vplyvom nízkych teplôt začal trávou predčasne vystielať svoju zimnú noru
Z chaty sa ešte vraciame kúsok smerom na Monte Paterno obzrieť tunely a bunkre z čias prvej svetovej vojny
Vojaci sa tu museli riadne nadrieť, kým v celom masíve vykopali komplex podzemných chodieb a bunkrov
Po krátkej historickej vsuvke sa zaraďujeme do davov prúdiacich okolo Troch Čím a cez sedlo Paternsattel sa vraciame naspäť ku autu
A že vraj je v Dolomitoch kvôli covidu tento rok málo ľudí...
Spod Troch Čím sa večer presúvame pod Tofanu na parkovisko pri chate Dibona, kde máme kvôli množstvu áut problém zaparkovať
Ďalší deň je počasie stále nestále, a tak upúšťame od pôvodného odvážneho plánu klasickej cesty Dimai/Eotvos v južnej stene - v prípade dažďa by sa nám z tejto 1000metrovej steny bez zlaňákov ťažko zdrhalo...
Namiesto lezenia aj dnes volíme v neistom počasí bezpečnejší a rýchlejší spôsob pohybu s využítím nekonečných rebríkov a káblov tofanskej feraty
Z vyhliadok sa nám v plnej kráse ukazuje aj ľadovček na Marmolade
Presun po chodníkoch na západnej strane masívu
Samotná ferata Lipella vedie SZ stenou
Ferata je nekonečná, no niektoré pasáže sú scenerické a pre ľudí-nelezcov, ktorí sa svojpomocne nevedia pohybovať v podobných stenách, to musí byť parádny zážitok
Záverečné pasáže feraty vedú strmým až kolmým suťoviskom, v ktorom by si blahom zakrochkal nejeden alpinista
Vrchol Tofany di Rozes (3225 m)
Na chvíľku si na nás pomedzi chladné oblaky posvieti aj slniečko (v pozadí susedné dve Tofany - di Mezzo a di Dentro)
Z vrcholu zostupujeme šotolinovou normálkou cez sedlo pri chate Giussani
Ruiny starej chaty Cantore, okolo ktorej sa počas prvej svetovej vojny odohrávali kruté boje
Neskutočné, kde všade si v minulosti vojaci vykopali bunkre a snajperské pozície
Ďalší deň si v rámci oddychu dávame zopár pekných lezeckých ciest vo Volpérskych grotách nad Cortinou
Cesta Mission Possible (6b+,os)
Grotá sú premostené slacklajnovou feratkou, takže komu včera nestačil feratový očistec na Tofane, môže sa dosýta vyšantiť ešte aj tu
V Cortine ochutnávame pravú taliansku pizzu a zmrzlinu
V hoteli Corona majú teraz určite plno
Poobede sa presúvame pod Dachstein, kde sme pôvodne plánovali vyliezť v južnej stene niektorú z dlhánskych klasík, no čerstvý topiaci sa sneh na policiach nás opäť núti improvizovať a vybrať niečo iné
Nakoniec sa rozhodujeme presunúť o kúsok ďalej do nižšie položeného pohoria Hochkönig, ktoré je známe svojim kvalitným vápnom
Večerné balenie na našu vyhliadnutú cestu Das Leben ist Schön
Ranná alpská romantika pri nástupe pod stenu
Po hodine a pol intenzívneho šlapania do kopca sa nám v plnej kráse začína ukazovať Teufelskirchl a jeho krásne platňovité steny
Cesta Das Leben ist Schön (6+,os) vedie ľavou časťou steny Ostliche Schoberplatte a na 450 metroch je rozdelená do 11 dĺžok
Hneď prvá dĺžka za 6- dáva jasne najavo, že klasa je tu poctivá horská, čo potvrdzuje aj úteková majlonka v kľúčovom mieste dĺžky
Po prvých piatich dĺžkach pribrzďuje našu spanilú jazdu strmé snehové pole, s ktorým sme v druhej polovici júla v južnej stene už moc nepočítali (a zdola ho vidieť nebolo), takže musíme znova improvizovať a vysekávať kameňom v hutnom firne poriadne stupy pre naše mäkké trailové Scarpičky
Nad snehovým žľabom začínajú najkrajšie dĺžky cesty, len sa nestačíme čudovať tým zvláštnym číselkám v schéme (na fotke siedma dĺžka vraj za 5 UIAA - reálne tak o stupeň až dva viac, a to sme na podobné platne zvyknutí z našej domácej Sinej...)
Krásne lezenie v kľúčovej deviatej dĺžke podčiarkujú monumentálne scenérie a skutočnosť, že okrem nás v celom masíve nikoho niet
Najväčšie lákadlo tejto cesty - nádherné vodné žliabky v desiatej a jedenástej dĺžke
Na vrcholovom štande pofukuje vetrík, takže sa ku slovu dostáva aj výborná bunda Flashpoint od Rab (jej kompletná recenzia pribudne v dohľadnej dobe na stránke miroslavpeto.sk/blog)
Zlanovacia cesta je príjemne vzdušná
Po zlaňáku ešte divoký zostupový žliabok a potom nekonečná turistika cez Mitterfeld Alm naspäť na parkovisko pri Arthurhaus
Záverečné minúty zostupu opreteky s búrkou
Na ďalšie dni sa našim domovom stáva Landhaus Tauplitz, v ktorom gazduje Marek Gazda s pomocnou silou Mončou
Večerná grilovačka a štúdium motivačnej literatúry
O deň neskôr počko neisté s ranným dáždikom, preto na dnes volíme jednoduchší cieľ v podobe päťdĺžkovej cesty Juniperus (5) v masíve Plombergstein
Prvá dĺžka je ešte trochu zatečená z doobedného dažďa a spolu s pripekajúcim slniečkom vytvára v úrovni lesa džungľové podmienky (fotil Marek)
Pre Mareka a Monču ide o prvú športovú viacdĺžkovku
Oddychovo-regeneračné lezenie v chytovatej skale je príjemné, aj keď má miestami trochu botanický nádych
Z vrcholu Plombergstein máme ako na dlani azúrové jazero Wolfgangsee, ktoré si vďaka honosným mestečkám na pobreží vyslúžilo prezývku rakúske Monako
Aj nasledujúci deň úradujú búrky, takže vyberáme sektor do dažďa nad dedinou Wörschach, kde si s chuťou servírujeme zopár pekných ciest
Po troch dňoch v Tauplitzi znova vyrážame na cesty a prvou zastávkou je malebná dedina Hallstatt, ktorá scenériami pripomína naše srdcovkové Nórsko, kam sme sa tento rok kvôli covidovým obmedzeniam bohužiaľ nedostali
Hallstatt zblízka
Po krátkej prehliadke Hallstattu pokračujeme popod Dachstein ďalej smerom na Bad Reichenhall
V gasthofe u Sonkinej sestry Katky si dávame ľahký obedík
Podvečer mierime za kultúrno-spoznávacími zážitkami do Salzburgu
Milovníci kostolov a katedrál si prídu v Salzburgu na svoje
Mozart by to vo svojom rodnom dome nemal ďaleko do potravín, Spar má hneď na prízemí...
Po historickom centre mesta jazdia koče tesne sledované čistiacou rotou
Perióda horšieho počasia pokračuje aj nasledujúci deň, ktorý využívame na prehliadku nemeckého fjordu Königssee
Po hodinovej plavbe naprieč jazerom sa vydávame na prechádzku ku Obersee
Aj daždivé počasie má svoje nezameniteľné čaro
Kačka alpská
Za Obersee pokračujeme ďalej až k vodopádu Rothbach Wasserfall, najvyššiemu v Nemecku
Celá oblasť je národným parkom a ťažba je tu zakázaná, no popadané stromy napadnuté lykožrútom sú čiastočne spracované obratím kôry, v ktorej sa najviac množí podkôrny hmyz
Cestou naspäť sa zastavujeme na Fischunkealm, kde ochutnávame čerstvé alpské mlieko, ktoré sa chuťou s tým z obchodu naozaj nedá porovnať
Poobede sa vyčasuje a v pozadí sa nám ukazuje mohutná východná stena masívu Watzmann
Lúčime sa s kačkami pri Obersee a vraciame sa naspäť k loďkám na Königssee
Kačky môžu byť radi, že nie sú svište, z ktorých sa v Alpách stále vyrába a predáva svištia masť s údajnými liečivými účinkami
Po krátkej obhliadke svištích mastí a suvenírov sa vydávame na spätnú plavbu naprieč jazerom
Usadlosť St. Bartholomä na brehu jazera je východiskovým bodom do východnej steny Watzmannu, ktorá je s prevýšením 1800 metrov pokladaná za najvyššiu stenu vo Východných Alpách
Pri pohľade na Königssee si v duchu znova nostalgicky zaspomíname na Nórsko a jeho prekrásne fjordy
Po pár dňoch horšieho počasia sa črtá stabilnejšia perióda, čo využívame na návštevu ďalšej krásnej oblasti v SV vápencových Alpách - tentokrát Steinplatte neďaleko mestečka Lofer
Výhľady cestou pod stenu smerom na Hohe Tauern a skupinu Grossglockner
V južnej stene masívu si vyberáme osemdĺžkovú klasiku Ironmouse (7+,os), ktorá kombinuje to najkrajšie z niekoľkých starších ciest
Papierovo najťažšia je hneď prvá dĺžka vedúca nádherným vápnom verdonskej kvality
Miestni drtiči vedľa nás lezú nejakú osmičku, ktorá tiež vyzerá lahodne
Podobne ako na Hochkönig, aj tu je klasa tvrdá horská sinovská - nič pre zhýčkaných skalkárov bažiacich po vysokých číselkách
Vrchol lezeckej krochkanice je jemne previsnutý chytovatý pilier v siedmej dĺžke - určite jedna z najkrajších dĺžok, akú som kedy v horách liezol
Krásu lezenia zintenzívňujú okolité výhľady a scenérie
Nádherné lezenie až do posledného metra cesty
Vrcholový kríž na Steinplatte (1869 m)
Na druhej strane masívu iný svet - plochá placka s lyžiarskym strediskom
Kúsok vedľa majestátne tróni pohorie Wilder Kaiser, v ktorom som mal možnosť trochu si zaliezť už v roku 2011 (reportík na http://www.miropeto.sk/blog/divoky-cisar/)
Na zostup pod stenu využívame feratu Wieslochsteig
Po feratke ešte krátky trek naspäť k autu a potom konečne voda...
Vydarený lezecký deň zakončujeme regeneračným kúpeľom v čerstvej alpskej vodičke s výhľadom na Steinplatte a líniu Železnej myši (veža v masíve vľavo hore)
Pohľadom z dediny Waidring sa lúčime s alpským Verdonom a mierime naspäť do Bad Reichenhall
V pekelných horúčavách sa nám ďalší deň liezť moc nechce, a tak sa rozhodujeme pre oddychovú turistiku na chatu Schmidt-Zabierow do srdca pohoria Loferer Steinberge
Čo v praxi znamená pojem Steinberge (Skalnaté hory) zisťuje veľmi rýchlo, keď si cestou na chatu musíme dať pozor, aby sme nespadli do nejakej vápencovej trhlinky
Výhľad smerom na Reiteralpe
Po 1200 výškových metroch a dva a pol hodinách nie až takej oddychovej turistiky prichádzame v silnejúcm výpeku k chate Schmidt-Zabierow
Radler za odmenu, hodinka výkvas a potom rýchly zbeh dole k autu
Hajlajtom dňa je kúpanie v chladnej rieke Saalach
Podvečer jazda naspäť do Marekovho gazdovstva v Tauplitz
Ďalší deň zrána opäť dáždik, potom slnko a džunglovitá vlhčina, čo využívame aspoň na rýchle metodické okienko
Poobede ideme mrknúť do múzea na zámok Trautenfels
Spodné poschodie múzea je venované prírode a miestnej kultúre
Živý včelín pri pohľade zvnútra
Ľudové kroje a strašidlá
Lov kamzíkov a vysokej zveri bol kedysi evidentne veľmi populárny aj v tunajších kopcoch a takto potom vyzerali panské obývačky
Horné poschodie múzea je venované horolezectvu a legendárnym miestnym horalom
Najzaujímavejšou atrakciou je 4D prechádzka z BC na vrchol Everestu a ešte zaujímavejšie je sledovať pohyby ľudí pohrúžených do virtuálnej himalájskej reality...
O deň neskôr vo štvorici spolu s Marekom a Mončou vyrážame za ich vysnívanou sedemdĺžkovou cestou Seenot (7-,os), do ktorej sa nastupuje priamo z jazera Wolfgangsee
Pod nástup do cesty tentokrát pádlujeme na člnoch
Priamo z člnov nastupuje do rozpálenej prvej dĺžky a v pekelnej horúčave máme na prvom štande chuť skočiť naspäť do vody
Vyššie pofukuje vetrík, čo spolu s netradičnými kulisami azúrového jazera kompenzuje útrapy spojené s nemilosrdne pražiacim slnkom (fotil Marek)
Vo viacerých dĺžkach nás nemilo prekvapujú umelé chyty, ktoré sú namontované aj v ľahších pasážach, kde to bez problémov púšťa bez ich použitia
Na jednej strane krásne scenérie jazera Wolfgangsee a kvalitná skala, na druhej strane nechutné znásilňovanie skaly navŕtanými a vysekanými umelými chytmi, s akými som sa vo viacdĺžkových cestách ešte nestretol... (fotil Marek)
Umelá stena v prírode - oproti tomuto je doktoringové šialenstvo, ktoré sa deje u nás doma v Demänovskej doline pod správou Vlada Dzurošku a ľudí okolo neho, len slabý odvar...
Jednou rukou v peknej prirodzenej špáre a druhou rukou na navŕtaných umelých chytoch - až do takéhoto stavu môže v extrémnom prípade dospieť vyrábanie komerčných ciest so snahou, aby ich liezlo čo najviac ľudí...
Pohľad z vrcholu Falkensteinu na zapadajúce slnko dáva aspoň na chvíľu zabudnúť na künstliche Desaster cesty Seenot
Monča so Sonkou zbiehajú k autu lesnou cestou naokolo, my s Marekom sa tešíme na vzdušný zlaňák priamo do člnov (fotil Marek)
Nad Wolfgangsee zapadá slnko a vychádza mesiac
Záverečný zlaňáčik na vodnú hladinu a úspešné stiahnutie lán, pri ktorom sa nám do vody namočí len nejakých desať metrov lana
Na záver dňa ešte dopádlovať na breh a potom za odmenu kúpeľ v jazere
Po výpeku v Seenot už na priame slnko moc chuť nemáme, a tak sa ďalší deň skrývame v chládku kaňona Wörschachklamm
Hľadanie tieňa
Krátku okružnú prechádzku zakončujeme pri ruinách hradu Wolkenstein
O deň neskôr vlna horúčav vrcholí, preto pokračujeme v hľadaní tieňa - dnes v oblasti Predigstuhl
Do našich vyhliadnutých skalných oblastí pečie slnko ešte aj podvečer, takže volíme alternatívny plán a tienistú feratu Leadership
Luxusný výhľad z vrcholu Predigstuhl na hallstattský fjordík a dachsteinský ľadovec
Večer po ferate predsa len nachádzame tienistý lezecký sektor v oblasti Burgelstein, kde si narýchlo dávame zopár pekných ciest
Po dvoch týždňoch dovolenkovania nastáva čas na návrat domov na Liptov. Marek, dobrý si tu Gazda, vďaka!