Za polnočným slnkom

31 | 07 | 2019

Panoráma západnej časti Lofotov z vrcholu Hermannsdalstind


27.06.2019: LM. Hladké Poľsko. Kávový doping. Rýchle Nemecko. Rostock. Pohoda na trajekte.
28.06.2019: Trelleborg. Horúčavy. Lezenie v Gubben. Obhliadka Bohuslän. Komária Oslomarka.
29.06.2019: Hauktjern. Plné skaly. Preplnené kúpalisko. Ospanlivá jazda. Doma na Bolsoya.
30.06.2019: Tusten. Dospávanie. Ranný dážd. Obedná túrička. Test goráčov. Večerný lejak.
01.07.2019: Julsundet. Ranný lejak. Administratíva. Večerné lezenie. Predpolnočné lečo.
02.07.2019: Trollkyrkja. 3h okno. Gumáky v akcii. V chráme trolov. Zima, dážd a vietor.
03.07.2019: Moldeveggen. Celodenný lejak. Indoor klatring. Plnka. Jahňacina. Nightshopping.
04.07.2019: Bolsoya. Total restday. Tichá regenerácia. Večerná pláž. Krotenie baranov.
05.07.2019: Julsundet. Administratíva. Konečne slnko. Poobedné lezenie. Trojchodová večera.
06.07.2019: Heklatinden. Poloblačné lákadlo. Hrebeňová prechádzka. Zahmlená realita.
07.07.2019: Mjelvahammeren. Lezecké poobedie. Večerné foremote. Meškanie. Kolízny stres.
08.07.2019: Romsdalshorn. Bezsenná noc. Norsk Fjellfestival. Mokrá Nordveggen. Sušenie.
09.07.2019: Bispen. Logistická pomoc. Konečne sucho. Hranová superklasika. Sonkina Horga.
10.07.2019: Kvanndalstind. Závan tropov. Vrcholová plnka. Bonusové kladivo. Sonkin Eggen.
11.07.2019: Presthammarn. Lezecký restday. Kúzelník Robert. Bajkerská večera.
12.07.2019: Gjuratind I. Festival pokračuje. Výhľadový vrchol. Superscarpa. Nohy suché.
13.07.2019: Store Venjetind I. Inverzné trópy. Kráľovský traverz. Smäd. Zrýchľujúci sniežik.
14.07.2019: Hornaksla. Únava L1. Romsdalské Yosemity. Rande s Ingrid. Širočinové prekvapenie.
15.07.2019: Bolsoya. Restday. Spracovanie úlovku. Domáce práce. Neistá predpoveď.
16.07.2019: Stornosa. Doznievanie dažďa. Slnečné poobedie. Večerná superSkala. Terje a dron.
17.07.2019: Gjuratind II. Dážď?! Našťastie slnko. SV hrebeň. Kráľovná Berry. Večerná dilema.
18.07.2019: Korsvika. Únava L1. Rozhodnutie Sever. E39. Horúca skala. Ľadový fjord. E6.
19.07.2019: Cesta na sever. Za polárnym kruhom. Relly ferry. V kraji žulových monolitov.
20.07.2019: Stetind. Na slávnom pilieri. Kompletne tradične. Búrkový zostup. Únava L2.
21.07.2019: Reinebringen. Smer Lofoty. V karaváne karavanov. Výbeh schodmi. Magické výhľady.
22.07.2019: Hermannsdalstind. A. Skrátená plavba. Skoro hmla. Polnočné slnko. Nočný zostup.
23.07.2019: Cesta na juh. Únava L3. Nevyspatosť L3. Preplnený trajekt. E6. Autobivak.
24.07.2019: Cesta na juh. Upršané ráno. Horúci Trondheim. Zapchatý Sunndal. Naspäť doma.
25.07.2019: Bolsoya. Restday. Administratíva. Prádlo a palacinky. Nesjestranda. Lážo-plážo.
26.07.2019: Store Venjetind II. Nástupová odysea. Drommediederet. Plnka. Regeneračné pleso.
27.07.2019: Varden. Restday. Gurmánske zážitky. Scarpa fotošútink. Dopĺňanie zásob.
28.07.2019: Store Trolltind. Po hrane Trollveggen. Machy. Ruský stop. Raumatické osvieženie.
29.07.2019: Stornosa. Rozlúčkové lezenie. Balenie. Tusen takk, Berry og Robert! Smútok.
30.07.2019: Ha det bra, Norge! Nekonečná jazda. Plážový Trelleborg. Trajektový autobivak.
31.07.2019: Rostock. Rýchle Nemecko. Spánková kríza. Divoké Poľsko. Žúrek s jajkom. LM.

 

Okrem fotoreportu nižšie si môžeš pozrieť aj videjko Store Trolltind - Nordøsteggen

 

Zúžený výber fotiek nájdeš v galérii Nórsko 2019

 

Ak chceš zažiť niečo podobné, viac informácií nájdeš na webstránke miroslavpeto.sk

 

Ďalšie severské dobrodružstvo začíname jazdou po starých známych poľských a nemeckých diaľniciach
V Rostocku sa naloďujeme na nočný trajekt a počas plavby z prístavu sledujeme továrne, kde sa vyrábajú najväčšie lode na svete
Na trajekte bivakujeme na našom obľúbenom mieste
Po vylodení v Trelleborgu frčíme diaľnicou až za Goteborg, kde si v oblasti Gubben i Berget dávame na rozhýbanie zopár pekných lezeckých ciest (na fotke Sonka v Stjarnskotten, 6b)
Vo Švédsku zúria horúčavy, a tak sa po lezení ideme šplechnúť do neďalekého jazera
Druhou zastávkou je tradičná oblasť Bohuslän, kde ideme omrknúť lokálny El Cap
Po krátkej obhliadke švédskych Yosemitov pokračujeme do Ostmarky pri Osle, kde sa za neustálych náletov malých štípajúcich mušiek snažíme v pokluse čo najrýchlejšie zjesť večeru
Nasledujúci deň mierime hlbšie do Ostmarky, kde s obdivom pozorujeme, ako tu majú domáce rodinky výborne optimalizovanú logistiku
V oblasti Hauktjern si vychutnávame zopár miestnych skvostov (na fotke Sonka flashuje krásnu cestu Venstre za 6b+)
Po lezení regeneračná očista v miestnom DWS sektore
Horúčavy sú v plnom prúde a domáci z Osla si to evidentne užívajú
Po slnečnom Osle pokračujeme ďalej na sever až do dlhánskej romsdalskej doliny, kde sa na chvíľu zastavujeme nad prírodnou práčkou s názvom Slettafossen
Romsdal nás víta oblačným počasím
Po troch dňoch pohodového cestovania prichádzame do nášho nórskeho domova na ostrov Bolsoya k Berry a Robertovi
Prvý deň po príchode sa v daždivom počasí ideme s Berry prebehnúť do Moldemarky na vyhliadkový kopec Tusten
Temné počasie má niekedy väčšie čaro než gýčový plech (fotila Berry van den Bosch)
Cestou dole v silnejúcom lejaku testujeme kvalitu našich goráčových kompletov
Prší aj ďalší deň, a tak sa doobedie nesie v znamení oddychu a domácich prác
Poobede ideme aj za mierneho dažďa zaliezť do previsnutého sektora Ravnfloget v Julsundet, kde ešte zopár pekných ciest nestihlo zatiecť
O deň neskôr je na pláne túra do jaskynnej Trollkirky, no level vlhosti opäť o čosi vzrastá, preto sa na rad dostávajú gumáky, v ktorých nás už nezastaví ani rozvodnený potok
Cestou do grota stretávame čierno-biele ovce, ktoré sa v kľude pasú na šťavnatej severskej tráve a chladné počasie s vetrom a dažďom im evidentne nevadí
Vstup do chrámu trolov vedie krátkou jaskynnou chodbou, ktorá spolu s ostatnými chodbami a kaskádami tvorí najdlhší jaskynný systém v južnej časti Nórska
Vďaka výdatným dažďom z posledných dní vodopád v hlavnom grote ohlušujúco buráca
Pohľad do hlavného grota zhora
Podvečer sa vraciame na Bolsoyu a obdivujeme krásnu dúhu, ktorú nad fjordom vyčarovala magická hra zapadajúceho slnka a dažďa
Perióda daždivého počasia pokračuje aj nasledujúci deň, takže na rad prichádza preglejkové lezenie na Moldeveggen
Večer taktický brífing pred nightshoppingom
Misia úspešná
Spracovanie polnočných vitamínov a minerálov a ku tomu na prilepšenie aj nejaké tie sacharidy, tuky a bielkoviny
Po týždňovej perióde horšieho počasia sa konečne začína vyčasovať, no pri pohľade na kopce je evidentné, že hore kydlo minimálne pol metra snehu
Z hrejúceho slnka sa tešíme všetci
Kým sa hore v kopcoch sniežik trochu roztopí, ideme si zaliezť na skvostnú žulu do Julsundet, ktorá už stihla trochu obschnúť
Cestou domov sa zastavujeme na pláži Kringstadbukta v Molde, kde na vyplavených šutroch zvedaví skúmame, ako sú morské riasy ukotvené vo vode
O deň neskôr sa spolu s Berry a Robertom rozhodujeme pre hrebeňovú prechádzku v masíve Heklatinden (fotila Berry)
Hrebeň je pekný, no škoda nízkej oblačnosti, ktorá nás zahaľuje vo vrcholovej časti
Zostupujeme na opačnú stranu do dlhej divokej doliny Rodalen
Bezstarostné ovce pri Rodalsetre
Cestou domov sa ešte narýchlo zastavujeme pri obchode doplniť zásoby sacharidov
Počasie sa vylepšuje aj v romsdalských kopcoch, no hore stále veľa nového snehu, preto sa zatiaľ zdržiavame dole v údoliach (na fotke Sonka v ceste Rigor Mortis v oblasti Mjelvahammeren)
Druhý júlový týždeň začína Norsk Fjellfestival s prvou pracovnou túrou na Romsdalshorn, na ktorý mám dnes tú česť liezť spolu s hosťami Alexandrom a Geirom
Robert mi večer vysvetľuje, prečo je dobré na cestách, kade prebiehajú srnky, nejazdiť moc rýchlo a to ani vtedy, keď sa veľmi ponáhľam na trajekt...
Druhú túru v rámci festivalu vodím na Bispen po krásnej vzdušnej východnej hrane - romsdalská lezecká superklasika nad slávnou cestou Trollstigen
Kým zarezávam v práci, Sonka využíva pekný deň na túru na Horgu, ktorá je jedným z najkrajších miest s výhľadom na Moldefjord
Tretí festivalový deň ordinujem na mojej asi najobľúbenejšej vodcovskej túre v oblasti Romsdalu na Kvanndalstinde, kde si spolu so starými známymi hosťami Sissel a Arne servírujeme aj bonusovú vežičku Torshammeren
Sonka si zatiaľ tréningovo prebehne ferátku Romsdalsstigen a spektakulárny hrebeň Romsdalseggen
Oddychový deň využívame na lezenie v oblasti Presthammarn
Potom opäť práca pre Norsk Fjellfestival a túra na krásny Gjuratind
Do romsdalského kraja konečne zavítalo leto
Záverečnou festivalovou túrou je kráľovský traverz na Store Venjetind - najvyšší kopec Romsdalu
Na Bolsoyi zatiaľ prebieha záchranná akcia zhavarovaného vtáčika
Po intenzívnom festivalom vodení sa dostavuje mierna únava, takže od dlhších túr si dávame pauzu a ideme si zaliezť na Hornakslu s nástupom kúsok od hlavnej cesty, kde si vyberáme klasiku Ingrid Espelid (6- UIAA, 3 dĺžky)
Širočinka v druhej dĺžke je kľúčovým miestom cesty a potvrdzuje, že klasa je v Romsdale naozaj poctivá
Kúty a špáry všetkých možných tvarov a šírok v hladkej kompaktnej romsdalskej žule, kde sa to povedľa špáry veľmi obabrať nedá...
Celá cesta sa nesie v čisto tradičnom duchu - všetko zakladačky vrátane štandov (v celej ceste sme našli len 2 erárne postupové čoky)
Výlez z tretej dĺžky s úsmevom na tvári a zamračenou stenou Trollveggen v pozadí
Ďalší deň počko neisté a telo trochu opotrebované, takže v rámci aktívnej regenerácie sa s úsmevom na tvári zapájame do domácich prác
Po dni oddychu opäť lezenie, tentokrát v čarovnej oblasti Stornosa
Sonka v ceste Suppeskala (6a, pp)
Mne sa zadarí skoro-onsajt v krásnom predĺžení Syreangrepet, ktoré si napriek horúcemu počasiu druhým pokusom vychutnávam už vcelku bez problémov (7b, pp)
Po dvoch dňoch oddychu v nížinách je telo zresetované a počko pekné, takže hor sa znova do kopcov, tentokrát na Gjuratind SV hrebeňom spolu s Berry a Robertom
Pre Berry je Gjuratind záverečným zo siedmych kráľovských štítov Romsdalu a na vrchole je mi cťou zagratulovať jej k titulu Fjelldronninga
Zostup z Gjuratindu malebnými divokými dolinami dole do Grovdalu
Sonka už na Gjuratinde bola a deň voľna využíva na prieskum skrytých zákutí ostrova Bolsoya
Po takmer troch týždňoch v Romsdale sa rozhodujeme vyraziť na pár dní ďalej na sever s azimutmi Stetind a Lofoty
V Trondheime sa zastavujeme v lezeckej oblasti Korsvika, kde si v 30stupňovej horúčave dávame laktátový piknik v najprevislejších 6a-čkach, aké sme kedy liezli
Po lezení za odmenu kúpeľ v ľadovom fjorde a večera z nightshoppingových zásob
Ďalší deň pokračujeme v spanilej jazde na ďaleký Sever
Hranica polárneho kruhu je populárnou turistickou atrakciou
V obchode sa na nás cerí aj vypchatý ľadový medveď - naživo zblízka by som tohto bieleho macka veru stretnúť nechcel...
Večer zakončujeme našu cestovateľskú odyseu po legendárnej E6tke plavbou cez Tysfjord
Na druhej strane fjordu sa nám ukazuje náš zajtrajší cieľ - nórsky národný kopec Stetind (1391 m)
Podobne ako v Romsdale, ani na Stetinde nie sú nity veľmi v móde...
O polnoci po prebalení báglov ešte jeden pohľad na majestátny Stetind a potom do štvrtej rána aspoň pár hodín spánku
Túru na Stetind začíname chodníkom cez malebný severský lesík
Leto tu na severe ešte len začína
Po nástupovej hodinke a pol sa nám začína v plnej kráse ukazovať južný pilier, kde nás dnes čaká takmer 600 metrov lezenia v prvotriednej nórskej žule rozdelených do 14 dĺžok
Už v spodných papierovo ľahších dĺžkach zisťujeme, že klasa je aj tu poctivá a že si dnes dosýtosti zalezieme
Spektakulárne lezenie s Tysfjordom pod nosom
Nórski ašpiranti na horských vodcov šprintujúci v headwalle cesty
Po desiatich dĺžkach si dávame pauzu a pred záverečnými štyrmi kľúčovými dopĺňame Marva power
Krásne lezenie v dvanástej dĺžke
Kľúčová trinásta dĺžka cesty (vraj 6a+...) - podobne ako v ostatných dĺžkach aj tu komplet tradične vrátane robenia štandov (v celej ceste sme našli len jeden erárny čok a jeden nitový štand, ktorý tu nechali horskáči zo záchranky spred pár rokov)
Z vnútrozemia k nám hrmí búrka, preto sa na vrchole dlho nezdržujeme a po vrcholovej fotke pálime dole
Zostup exponovanou normálkou s blížiacimi sa hromami-bleskami je sám o sebe intenzívnym zážitkom
Na predvrchole s názvom Halls Peak končia technické ťažkosti a my si už kľudnejší môžeme naplno vychutnať magickú hru svetla a temnoty blížiacej sa búrky
Svetelná šou nad Ofotfjordom
Kým zbehneme dole k fjordu, opäť sa vyčasuje
Unavení po dlhom dni dávame večer pokus o regeneračný kúpeľ, no tentokrát sa v ľadovej severskej vodičke odvážime len po kolená
Ráno sa pohľadom z Tysfjordu lúčime s monumentálnym Stetindom a mierime na Lofoty
Lofoty patria k najkrajším nórskym zákutiam
Okrem divokých kopcov sa tu nachádzajú aj nádherné piesočné pláže (na fotke surferská pláž Unstadvika)
Na úzkych cestách plných karavanov sa predbiehať moc neoplatí...
Našou prvou túričkou na Lofotoch je populárny Reinebringen
Reinebringen je známy prekrásnym výhľadom na dedinu Reine a okolité kopce, ktoré sa ako gigantické zuby vynárajú z chladných vôd Atlantického oceána
Po exponovanom hrebeni pokračujeme chodníčkom až na najvyšší bod masívu s magickou výškou 666 metrov
Vrcholový romantikuš
Farby letných Lofotov
Cestou dole ešte jeden pohľad smerom na Reine a potom rýchly zbeh po schodoch dole na parkovisko
Ráno dojedáme zvyšky lahodného trevlanču
Po raňajkách mierime do dediny so stručným názvom A (čítaj Ó)
V dedine sa nachádza rozsiahle rybárske múzeum
Rybolov bol a stále je dôležitou súčasťou miestnej ekonomiky
Za dedinou vykúka z mora zopár malých ostrovčekov a za nimi sa rozprestiera už len nekonečný Atlantik
Podvečer sa plavíme loďkou z Reine do osady Vindstad, odkiaľ máme v pláne večerný výstup na najvyšší vrchol Západných Lofotov - vrchol Hermannsdalstind (1029 m)
Túru začíname hodinovým extrapochodom okolo fjordu, kam turistov zvyčajne zavezie loďka, no my máme dnes smolu - loďka končí vo Vindstade
Čím vyššie stúpame, tým krajšie scenérie sa nám ukazujú
Dole more, vyššie plesá - Lofoty sú krajom vody a kopcov
Pár metrov pod vrcholom nás znenazdajky dekuje oblak a nám nezostávem nič iné len čakať a dúfať, že tak náhle ako sa vytvoril, tak aj zmizne
Po dvoch hodinách sa mráčiky konečne pomaly rozplývajú a začína veľkolepé divadlo polnočného slnka
Vrcholový oblak pred polnocou definitívne mizne a vo svetle zapadajúceho slnka sa nám ukazuje ako na dlani celá západná časť Lofotov (panorámu je možné prezrieť si vo väčšom rozlíšení po otvorení fotky na novej karte prehliadača)
Výskame od radosti a tešíme sa z prítomného okamihu ako malé deti
Po chvíli nastupuje na scénu nízka oblačnosť, ktorá sa nasúva z južnej strany a zahaľuje nižšie kopce jemným závojom
Sme radi, že jeden z najkrajších večerov v horách, aké sme kedy zažili, môžeme zdieľať spoločne
Magické divadlo polnočného slnka zhasína 6 minút po polnoci
Po dvoch hodinách nočného zostupu čarovnou lofotskou prírodou okolo druhej ráno opäť vychádza slnko a začína nový deň
Naspäť k autu schádzame o štvrtej ráno mierne pokrčení a nevyspatí no obohatení o ďalší veľký zážitok, ktorý kreslíme na plátno nášho života
Doobedu dospávame preturistikovanú noc, okolo obeda balíme veci, nakupujeme suveníry a mierime na trajekt do Bodo
Pohľadom z trajektu sa lúčime s Lofotami a vydávame sa naspäť na juh
Jazda nekonečnou cestou E6, ktorá tvorí hlavný ťah prepájajúci sever Nórska s jeho južnou časťou
Po ceste Sunndalom obdivujeme najvyšší vodopád v Európe Vinnufossen (s výškou 865 metrov ide celkovo o šiesty najvyšší vodopád na svete)
Po týždni sa vraciame naspäť domov na Bolsoyu
Po oddychovom dni si servírujeme ďalšiu romsdalskú klasiku v podobe cesty Drommediederet v Z stene Store Venjetind (5+ UIAA)
Nástup pod cestu je jedným z najdlhších v Romsdale, ale pekné výhľady dávajú zabudnúť aj na nepríjemné nástupové platne
Prvá dĺžka cesty je trochu mokrá, no skala tu má dobré trenie, takže žiadna panika na obzore
Kľúčovou a zároveň najkrajšou dĺžkou je druhá v poradí, ktorou je samotný Vysnívaný kút s parádnymi špárami - samozrejme, aj tu sa istí komplet tradične vrátane štandov (v celej ceste sme našli len dve staré zhrdzavené skoby)
Záverečný rajbasík s úsmevom na tvári
Po dolezení nás čaká starý známy zostup normálkou po severnom hrebeni a nekonečným západným kuloárom až na dno doliny Venjesdalen
Za odmenu kúpeľ v teplej vodičke plesa Venjesdalsvatnet s vycerenou Trolou stenou v pozadí
Po dlhej túre si ordinujeme oddychový deň spojený s obnovovaním glykogénových zásob
V rámci aktívneho oddychu sa v krásnom počasí ideme na chvíľu prebehnúť aspoň na vyhliadkový Varden nad mestom Molde
Podobne ako minulé leto, aj tento rok vyšiel na našu záverečnú túru tropický deň a už o 7mej ráno sa teplota šplhá cez 20 stupňov
Dnes nás čaká dlhá náročná túra na Store Trolltind, ktorý sa majestátne týči za humnami mestečka Andalsnes - začíname prakticky z úrovne mora a na vrchol nás čaká takmer 1800 výškových metrov
Na SV hrebeň nastupujeme cez Norafjellet, kde v čarovnom horskom prostredí okrem nás nikde nikoho
Samotná SV hrana Nordosteggen začína z vrchola Nordre Trolltind, odkiaľ sa nám v plnej kráse ukazujú divoké scenérie vrcholovej časti masívu Store Trolltind a Trollveggen
Lezenie začína zlaňákom v typickom romsdalskom štýle - spleť starších a novších slučiek všetkých možných farbičiek
Nepríjemný úvodný vzdušný zlaňák sme prežili bez ujmy na zdraví, a tak môžeme konečne začať liezť po samotnej hrane, ktorá má na vrchol prevýšenie cca 400 metrov rozdelených do ôsmych dlhých dĺžok (istených komplet tradične, klasifikácia 5 UIAA)
Až v tejto ceste naplno pochopíme význam slova romsdalizmus - skala nie zrovna najlepšej kvality, občas loker, občas mach či lišajník a žiadne fixné postupové istenia
Po hrane Trolej steny pokračujeme až na vrchol, odkiaľ si môžeme naplno vychutnať okolité scenérie ľadovca Adelsbreen v kontraste so zelenajúcim sa Romsdalom hlboko pod nami
trol M a trolica S na vrchole Store Trolltind (1788 m)
Pohľad do hĺbky najvyššej vertikálnej steny v Európe - pochmúrnej a rešpekt vzbudzujúcej Trollveggen
Z vrchola zostupujeme normálkou cez Brukeskaret (uzavretý basejump exit), nad ktorým sa čnejú previslé veže Trollveggen držiace pokope snáď len nejakým gravitačným zázrakom
Nižšie v doline uľahčujú zostup po nekonečnej suti snehové polia
Trolia cesta Trollstigen na obzore, hurá!
Na záver dlhého dňa za odmenu regeneračný kúpeľ na piesočnej pláži rieky Rauma - krajšiu rozlúčku s Romsdalom sme si dnes snáď ani nemohli priať
Záverečný deň nášho letného pobytu v krajine trolov si dávame spolu s Berry, Robertom a kamarátom Eugenom lezeckú sešn na našej obľúbenej Stornose
Spoločným lezeckým dňom sa lúčime s Berry a Robertom a tešíme sa znova o rok - tusen takk!
Ráno smutní vyrážame z Bolsoye na cestu naspäť na Slovensko, no už teraz sa nevieme dočkať, keď sa sem znova vrátime budúce leto. Ha det bra!