Návrat do Dolomitov

09 | 2016

4.9.2016: LM. Studený front. Alternatívne Čimy. Temnota. Búrková noc.
5.9.2016: Tre Cime. Mrazivý severáčik. Najmenšia Čima. Legolandový Cassin. Kosa. Smer juh.
6.9.2016: Tofana. Skvostné Pilastro. Talianski ašpiranti. Doom-metalový komín. Kemp Dibona.
7.9.2016: Restday. Spánkový deficit. Presun pod Trieste. Lesný Vazzoler. Rubus idaeus.
8.9.2016: Torre Trieste. Legendárny Cassin. Starí známi ašpiranti. Zostup zostupov. Únava L2.
9.9.2016: Arrivederci e grazie, Dolomiti! Hygiena. Piatkové štauchy. BA. Kávový doping. LM.

 

Na vrchole Torre Trieste (pohľad smerom na juh) - fotil Robo Vrlák

Na vrchole Torre Trieste

 

 Lezecké resumé:  

- Cima Piccolissima, Cassinova cesta (7- OS, 250 m, 8 dĺžok)

- Tofana di Rozes, Pilastro (8- A0, 700 m, 20 dĺžok)

- Torre Trieste, Cassinova cesta (8- OS, 700 m, 20 dĺžok)

Tri Čimy nás vítajú chladným severáčikom, takže pôvodný plán Pilier Veveričiek na Cima Ovest operatívne meníme za menej mrazivú alternatívu v podobe Cassina v južnej stene Cima Piccolissima
Počas treku popod severné steny nostalgicky spomínam na Fantóma i Erectissimu a nestačím sa pri tom čudovať, čo tu robí tento dlhánsky fix natiahnutý z vrcholu Cima Grande až dole do sute
Zo sedla Lavaredo sa nám ukazuje južná stena najmenšej z piatich Čím (fotil Robo Vrlák)
Výhľady na Sextenské Dolomity z nástupovej police do Cassinovej cesty
Zákres línie Via Cassin v južnej stene Cima Piccolissima
Schéma cesty
Už nástupový kút nám jasne naznačuje, že skala bude miestami alpinistickejšia, než by sme si priali...
Opatrné lezenie v legolande kľúčovej dĺžky (fotil Robo)
Robo v exponovanom traverze piatej dĺžky
Výlezový komín
Na zlaňáku do štrbiny medzi Cima Piccola a Piccolissima sa zo severu opäť ozýva silný mrazivý severák, ktorý nám komplikuje prvé dva zlanenia (fotil Robo)
So skrehnutý prstíkmi nám je jasné, že v tejto kose nemá zmysel skúšať niečo na severe, a tak mierime za slnkom a teplom nižšie na juh
Ďalší deň si servírujeme lahôdku v podobe cesty Pilastro v južnej stene Tofany
Topo našej cesty (pravá línia) je neúprosné - 700 metrov lezenia rozdelených do 20 dĺžok, z ktorých ani tie ľahšie asi nebudú úplne zadarmo
Spodná časť cesty vedie v prvotriednom sivom vápne logickou líniou dlhej špáry
Na polici s jaskynnou priepasťou nás dobiehajú talianski ašpiranti na horských vodcov, ktorí tu dnes majú ašpirantské skúšky
Robo v jednej z pekných dĺžok v strednej časti steny
Kľúčové previsy púšťajú relatívne v pohode (fotil Robo)
Našu spanilú onsajtovú jazdu pribrdzďuje až tento temný previsnutý komín, v ktorom sa nestačíme čudovať nad číselkom 7- zo schémy (lezie Robo, A0)
Pri lezení je komín výrazne previslejší než pri pohľade zdola, skoro až stropový, na druhom konci lana s báglom na chrbte mám teda o zábavku postarané aj ja
Komín nás vypľúva do hornej polovice steny, ktorá už výraznejšími problémami neprekvapuje, takže znova šlapeme na plyn a s prehánkami za chrbtom rýchlo frčíme záverečnými dĺžkami cesty
Vzdušný traverz v jednej z dolezových dĺžok (fotil Robo)
Obligátna svojka na vrchole pravého piliera Tofany po dolezení Pilastra
Pohľad dole smerom na parkovisko pri chate Dibona
Zostup z Tofany do sedla Fontananegra je na dolomitské pomery príjemný a relatívne jednoduchý
Ruiny v sedle Forcella Fontananegra pripomínajú časy prvej svetovej vojny a tvrdé boje, ktoré sa nevyhli ani tejto časti Dolomitov
Podvečerná panoráma z chaty Dibona smerom na veže Croda da Lago, Lastoni di Formin a Passo Giau (fotil Robo)
Ďalší deň sa presúvame znova o čosi južnejšie do oblasti Civetty, kde sa nad chatou Capanna Trieste hrdo týči veža Torre Trieste - jedna z najťažšie dostupných veží v Dolomitoch (fotil Robo)
Čím viac sa blížime k Torre Trieste, tým väčší rešpekt v nás vyvoláva táto gigantická veža
Okolité lesy a veže vytvárajú nádhernú prírodnú kulisu
Po necelých dvoch hodinách pohodlného výšlapu prichádzame na chatu Vazzoler, ktorá je zasadená v rozprávkovom prostredí ihličnatých lesov a divokých veží masívu Civetty
Po niekoľkých nociach v aute na parkoviskách už začíname byť trochu pokrčení, oddýchnuť si jednu noc pre zmenu na normálnej posteli v chate sa pred dlhou túrou na Torre Trieste ukazuje ako dobrý nápad... (12 Eur/osoba/noc so zľavou na Alpenvereien)
Ráno ešte za tmy vyrážeme z chaty Vazzoler do nástupového kuloára pod Torre Trieste
Naším dnešným cieľom je Cassinova cesta
Cassin bol frajer, keď si do niečoho takéhoto trúfol už v roku 1935 - klobúk dolu!
Na nástupovej polici prekvapení dobiehame starých známych talianskych ašpirantov z Tofany, ktorí tu dnes zhodou náhod majú druhú časť ašpirantskej skúšky - holt, talianski vodcovia majú lezeckú latku nastavenú riadne vysoko...
Prvé dĺžky Cassinovej cesty majú legolandový nádych, vzdušné traverzíky a zhnité skobky bez možnosti doistenia hneď zrána pumpujú do žíl zvýšenú dávku adrenalínu (fotil Robo)
Talianski ašpiranti sú nám aj dnes v pätách, a tak na štandoch niekedy vznikajú zaujímavé zápletky a improvizačné riešenia
Čím vyššie, tým krajšie - výhľady aj skala
Robo na štande pod kľúčovou štrnástou dĺžkou cesty
Výlez z kľúčovej dĺžky
Horná polovica cesty vedie, narozdiel od spodnej, v nádhernom sivom vápne (fotil Robo)
Po 20 dĺžkach a 10 hodinách lezenia sme radi, že vyššie to už nejde (fotil Robo)
V tvárach sa zrkadlí fyzická únava, no z očiek srší vnútorná radosť prameniaca z dynamickej harmónie večne plynúceho prítomného okamihu...
Po krátkej prestávke sa zvedaví púšťame do sedemstometrového neznáma východnej steny (fotil Robo)
Zlaňáky na prvú policu sú nádherne vzdušné
Zostup z Torre Trieste, vraj najťažší v celých Dolomitoch, je orientačný rébus a my sme veľmi radi, že ho môžeme riešiť ešte za vidna
Počas záverečných zlaňákov v spodných komínoch svetlo pomaly zhasína, ale už sme skoro dole, takže žiadny neplánovaný bivak na obzore
Na chodník feráty Tissi sa dostávame okolo 20tej, v šere sa pohľadom lúčime s temnou siluetou Torre Trieste a tešíme sa na ďalšie dolomitské dobružstvá niekedy v budúcnosti. Arrivederci, Dolomiti!