Les Brutales

10 | 2010

(článok napísal Vladko Dzuroška)

 

Je babie leto 2010, ale ja sa vraciam trochu do histórie.

Okolo roku 1990 leziem svoju prvú tatranskú túru na Kozej stene s pánom Jánom Peťom, kým jeho dvaja synovia Miro a Rasťo nás čakajú na Štrbskom Plese s mamou. Sú ešte maličkí a ešte nemôžu liezť, ale možno raz budú...

V prvej polovici deväťdesiatych rokoch vyborhákujem naj modrú platňu v DD, akú som videl. Nádherná línia dostáva nádherný názov LES BRUTALES. V tých rokoch už s Jožkom Auxtom drtíme ťažké platňové cesty, ale táto nie a nie pustiť. Sekám chyt (vtedy som moc na budúce generácie nemyslel) a cesta začína ísť. Po niekoľkých dňoch, ale chyt záhadne mizne a cesta ostáva pre budúcu generáciu, ktorá ešte neexistuje...

O nejaký čas sa objavia motorkári Luky s Palom Balážom z PP a cestu skoro vyfrčia...

2004. Počas môjho pobytu v GB zabojuje Ičko Cérovský a cestu voláko prelieza kvázi RK štýlom po páde spod zlaňáku. Vždy sme to skúšali so zapnutým druhým „bo sa nedal zapnúť“. V tom čase nik nevedel, čo Ičko preliezol, iba pár ľudí tušilo, čo to je za brut...

2010, jeseň. Zmutovaná generácia je už pár rokov na scéne a aj keď „nič neriešia“, tak lezú fakt dobre. Jeden z nich je maličký Janov Peťov syn Miro, ktorý nás 20 rokov nazad čakal na Štrbskom plese po mojom životnom lezeckom zážitku. Vyrástol a zvára ako drak. Systematicky prelieza, čo sa dá. Jeho pohľadu neušla ani krásna Les Brutales. Po veľa pokusoch naskúšavania špecifických jednoprstoviek a treťom dni ostrého pokúšania cestu dáva RK, čo ale nevyhovuje a skúša RP. Dokonca pri jednej sešn trhá veľmi dôležitý chyt, ktorý končí u mňa v pohári na cofe s úmyslom nalepiť ho nazad. Nestihol som. O pár dní v perfektných podmienkach cestu lezie PP. Obdivuhodný výkon, keďže zapnúť druhý je fakt problém. Cesta má 25 metrov a 5 istení, čo je celkom psycho, a keď si predstavíte, že po tretí nie je ani jeden stup, tak to je les brutales. Klasifikácia 10+.

Čo dodať. V tomto prípade sa oddalo počkať na budúcu generáciu a legenda o Les bude pokračovať. Miro popri skúšaní urobil prvé prelezy ďalším dvom historickým skvostom (SÚĽOVICA DIREKT 8a+, CESTA HORSKÝCH MRAVCOV ORIGINÁL 8a). Ale to už nebolo tak dramatické...

Čao. Vladko Dzuroška

Počas prvých pokusov v LES BRUTALES začiatkom septembra...
... som si zvykal na brutálne miniatúrne chytíky a optimalizoval krokosled nohami po mikroskopických stupíkoch...
... ale podmienky ani sila vtedy ešte neboli, a tak som často lietal... smerom nadol...
... podmienky a sila prišli až v polke októbra, kedy Brutales konečne pustil a po dlhom nacvičovaní prišla radosť a úľava (foto bezprostredne po preleze, líniu Brutalesu vidieť priamo nad mojou pravou rukou)
Návod na prípravu SÚĽOVICE DIREKT (10-): na začiatku kľúčovej pasáže cvakneme starú hrdzavú planžetu a predýchame...
... potom sa natiahneme ďaleko do bočáku a zalomíme...
... v ďalšom kroku priskočíme do malej lišty dúfajúc, že nám nešmyknú nohy...
... lištičku chvíľu podržíme a pokračujeme veľmi ďaleko do ultraoblých stiskov...
... stisky chytáme na prísavku a prestávame myslieť na hrdzavú planžetku niekde pod nohami...
... nohy vyložíme vysoko doprava na oblé nič a pokiaľ nemáme chuť na salto dolu do položenej platne, radšej už nepadáme...
... v poslednom kroku ešte pridáme bojový pokrik...
... a na záver cvakneme zlaňák. Pokiaľ ste sa držali receptu a nepodľahli gravitácii, Súľovica direkt je hotová. Dobrú chuť! (Súľovicu direkt fotil Roman Juríček, Brutales fotil Vladko Dzuroška)