Miroslav Peťo - extrémne lyžovanie, skiextrem, nákresy zjazdov, online sprievodca extrémnymi lyžiarskymi zjazdmi.

Zadumaný sedím v kresle a z okna hotelovej izby hľadím na majestátne Machhapuchhre, ktoré sa hrdo vypína za humanmi Pokhary. Nádherná hora! Určite jedna z najkrajších, akú som kedy videl.

Kúsok vedľa vidieť kopec Sarangkot, ktorý svojou sviežou zelenou farbou ostro kontrastuje s večne zaľadnenými himalájskymi velikánmi v  pozadí. Okolo Sarangkotu badať na belasej oblohe desiatky padáčkarov ticho plachtiacich vzduchom sťa kŕdeľ orlov, ktorých lieta nad Pokharou neúrekom. Dole na Phewa Lake si ľudia bezstarostne vychutnávajú pekné počasie plavbou na loďkách čeriac zrkadlovú hladinu jazera. Aj mesto sa dnes zdá byť akési kľudné, z ulice len zriedkavo začuť trúbenie áut tak typické pre Nepál. Pokojnú atmosféru iba z času na čas preruší hluk prelietajúcich záchranných helikoptér, ktoré naznačujú, že niečo nie je v poriadku. V jednej z týchto helikoptér letia naspäť do  základného tábora pod Dhaulágirí aj Kosťo s Jirkom a tromi záchranármi s cieľom vykopať telá našich mŕtvych kamarátov a pozbierať veci zo zničeného tábora. Pôvodne som chcel ísť pomôcť aj ja, no Kosťo s Jirkom sa prihlásili prví a pre mňa už vo vrtuľníku nezostalo miesto. Čo už, aspoň mám viac času v pokoji premýšľať nad tým, čo sa vlastne stalo. Sú to ešte iba necelé dva dni odvtedy, ako náš základný tábor zavalila lavína, no mne sa zdá, že prešiel už týždeň. Akoby sa psychika snažila vytesnať do úzadia tragickú udalosť, pri ktorej nechýbalo veľa a boli by sme zahynuli v lavíne všetci trinásti. Všetkých nás smrť pohladila svojimi chladnými prstami, piatich z nás si vzala so sebou...

The Death of Hours. Vypínam MP3 prehrávač, v ktorom práve doznela záverečná skladba albumu A Rose for the Apocalypse od  švédskej doom-metalovej kapely Draconian. Temná hudba na temný podvečer. Hudba, ktorá pri plnom počúvaní dokáže otvoriť sféry podvedomia umožňujúce vnímať zvláštnu formu krásy aj tam, kde ju bežne vnímať nedokážeme. V tomto momente ešte netuším, že o pár hodín nastane v našom základnom tábore skutočná apokalypsa vo forme ničivej  lavíny.

Ani to, že prítomnosť smrti budeme pociťovať intenzívnejšie, než kedykoľvek predtým a že pre niektorých z  nás skutočne pôjde o posledné hodiny na tejto úrovni vedomia. Nič z tohto netuším, aj keď niekde vo vnútri pociťujem podivnú úzkosť, ktorá je umocnená pohľadom von zo stanu - všade bielo a stále kydá. Sudy s osobnými vecami nám komplet zasypalo. Je evidentné, že predpoveď počasia nebola presná. Namiesto predpokladaných 80 cm nasnežilo vyše metra a snehu stále rýchlo pribúda. Z okolitých kopcov každú chvíľu počuť hukot väčších či menších lavín. Snehu je už toľko, že napešo by sme neprerazili ani nižšie na ľadovec. Ten je navyše plný nasnežených terénnych pascí. V  súčasnej situácii pre nás neexistuje žiadna alternatíva úniku, tichomorský cyklón Hudhud nás pod Dhaulágirí uväznil. Nezostáva nič iné, len so  stiesneným pocitom čakať v základnom tábore na zlepšenie počasia...

A closing sanctuary in this shimmering night;
so tired, so restless under an ominous light 

V silnejúcom šere vyliezam von z osobného stanu, kde počas expedície prebývam spolu s bráchom Rasťom. Zdvíha sa vietor, ktorý cez náš stan vytvára snehový závej. Beriem do ruky košík na pečivo a snažím sa zo snehových kvádrikov vytvoriť na náveternej strane provizórnu snehovú stenu. 

Vedľa mňa táckou odhadzuje svoj stan Laco, o niečo vyššie odkopáva stan Jirko s jedinou lopatou, ktorá nám zostala v základnom tábore. Ostatné lopaty a množstvo materiálu sme už vynosili do výškových táborov, kde boli pripravené na stavbu posledného tretieho tábora a následný vrcholový pokus. Nebyť tohto sneženia, šanca na vrchol a jeho zlyžovanie bola reálna. Snehové podmienky boli hore na  kopci po výdatnom letnom monzúne až nečakane dobré. Aklimatizovaní sme vďaka nekonečným vynáškam a Haryho radám dobre. Aj zdravotný stav väčšiny z nás po chorobe, ktorá nás na začiatku expedície skolila všetkých do  jedného a zabrali až antibiotiká, je už lepší. Regenerácia v základnom tábore prebiehala vďaka Kumarovmu kuchárskemu umeniu nadmieru výborne.  Hore na kopci máme všetko prichystané. Stačil by týždeň pekného počasia a možno by niekto z nás mal príležitosť navštíviť vrcholovú komnatu Dhaulágirí. Nečakaná dávka snehu však mení plány a prioritou sa stáva udržanie základného tábora do rána, kedy sa má vyčasiť. Potom prečkať pár pekných dní dole v BC, aby sa nový sneh stihol stabilizovať a následne skúsiť zachrániť aspoň časť vecí z ABC a C1...

The morrow-winds shall blow no more
So many pale moons ago;
A flower of death did grow

Na osobné stany sme rezignovali. V silnom vetre a snežení nie je šanca udržiavať ich celú noc nezasypané. Namiesto toho sa sústredíme do spoločenského stanu, kde chceme spolu prečkať krušnú noc a ráno vykopať zvyšok tábora. Kumar s Dorjim a Gopalom si na noc zobrali na starosť kuchynský stan. Jedine Johny s Vladom si šli asi pred hodinou ľahnúť s tým, že ich budeme každú hodinu chodiť budiť a pomáhať im odkopávať ich stan. Na prvú takúto šichtu sa chystám spolu s Lacom, Jančim a Jirkom o pol desiatej večer. Von ideme viacerí pre prípad, že by niekto zapadol do snehu a nemohol sa sám vyhrabať. Veď už pred hodinou, keď som sa brodil do spoločenského stanu, som sa preboril do snehu po hruď a vo víchrici som mal čo robiť, aby som sa sám vyhrabal.

Obliekame na seba goráčky, keď vtom začujeme tlmený zvuk. Oproti desiatkam lavín, ktoré v doline hučali počas dňa, je tento zvuk iný. Rasťo to vystihuje nahlas za nás všetkých: "To bolo nad nami!" Asi dve sekundy je ticho a potom to prichádza. Horná stena stanu sa pod tlakom lavíny zrazu rýchlo približuje a zozadu tisne Rasťa, Jančiho a Vlada na stôl. Zároveň sa masa snehu valí cez strechu stanu a komprimuje celý stan aj zhora. Ako už viackrát v hraničných situáciách, aj teraz vnímam plynutie času inak - celá scéna mi prebieha pred očami akoby spomalene. Inštinktívne si kľakám na kolená a lakte a chrbtom podopieram klesajúci stan so snahou udržať si pred sebou čo najviac voľného priestoru a vzduchu. Tlak na chrbát je obrovský a tisne ma celého k zemi. Napriek tomu sa mi darí udržať si pred sebou dosť priestoru, aby som mohol hýbať rukami. Keď sa snehová masa ustáli, najskôr zisťujem, ako sú na tom ostatní. Pri mojich nohách je Rasťo, ktorý sa sponad stola pod ťarchou snehu nejakým zázrakom  dokázal dostať dole pod stôl. Vedľa mňa vľavo je Jirko, vpravo Kosťo. Viac nevidím, ale podľa hlasov ostatných súdim, že sú všetci pri vedomí. Dokonca nám stále svieti žiarovka a niektorí máme čelovky, takže je v zasypanom stane aké-také svetlo. Tma by v takomto klaustrofobickom prostredí psychike určite neprospela. Po pár sekundách zisťujeme, že plynový ohrievač, ktorým sme si kúrili, začína intenzívne dymiť. Zrejme začal tlieť koberec. Navyše cítiť plyn z bomby. V takýchto podmienkach odhadujem, že viac ako 10-15 minút nevydržíme a začneme strácať vedomie. "Vypnite ten plyn!", kričíme viacerí. Musíme rýchlo konať. Na ohrievač nedosiahnem, no na stole vedľa mňa mám nôž, ktorým som si predtým krájal mäso. Beriem ho do ruky a režem celtu stanu. Sneh sa vysýpa smerom nadol, takže smer kopania je jasný. Prekopávam prvý polmeter, režem druhú vrstvu stanu a kopem ďalej. Hrabem ďalší pol meter, no zrazu sa začínam dusiť - pri intenzívnej námahe som si v zadymenej diere rýchlo vydýchal kyslík. V prichádzajúcich mdlobách sa sťahujem naspäť. "Kľud chalani, to zvládneme," ozýva sa z druhej strany stanu upokojujúci Vladov hlas. Silou vôle prekonávam mdloby, ukľudňujem dych a púšťam do diery Jirka. Ten však končí podobne a po chvíli sa aj on vracia naspäť. Tadiaľto cesta k životu nevedie...

Zatiaľ čo sme sa my s Jirkom snažili prekopať dieru na našej strane stanu, podarilo sa Jančimu vypnúť ohrievač, ktorý už toľko nedymí. Z druhej strany stanu Laco s Harym a Kosťom hlásia, že sa im podarilo zlomenou tyčkou z osobného stanu presondovať nahor otvor, ktorým im začína prúdiť čerstvý vzduch. Tým pádom môžu kopať bez toho, aby hrozilo, že pri tom zamdlú. Super, chalani! Ešteže Laco poobede zobral tú zlomenú tyčku sem do spoločenského stanu a nenechal ju vo svojom osobnom stane. Znova teda svitlo svetielko nádeje, že tu nezostaneme umierať pochovaní zaživa. Následne sa chalanom darí otvor zväčšiť do takej miery, že ním môžeme začať postupne vyliezať nahor. Po asi 20 minútach od pádu lavíny sme všetci von zo stanu. Akýmsi zázrakom sa nikomu z nás ôsmych nič vážne nestalo, dokonca sa nám podarilo zachrániť satelitný telefón. Na povrchu však stále zúri víchrica a niektorí z nás sú oblečení len naľahko. Rozdeľujeme sa preto do dvoch skupín - jedna okamžite uteká na miesto, kde stál stan Johnyho a Vlada a začína kopať. Druhá skupina rýchlo prehliada zvyšok tábora, kde napodiv nachádza dva osobné stany nezasiahnuté lavínou - náš s Rasťom a Lacov-Vladov. Pripájam sa k prvej skupine. Po Johnyho stane žiadne známky. Skúšame sondovať Lacovou sondou. Niečo sme našli. Rýchlo kopeme v tuhnúcom snehu vrchnákmi od sudov a prilbami. Druhá skupina zatiaľ berie zo stanov zvyšné veci na oblečenie, ktoré si popri kopaní rozdeľujeme medzi seba. Spoločnými silami sa nám darí vykopať asi meter hlbokú dieru, no na jej dne nachádzame len strhnutú vrchnú celtu z Johnyho stanu. Po necelej hodine od pádu lavíny rezignujeme - šanca na prežitie pod snehom po takom dlhom čase rapídne klesá a zhora hrozí ďalšia lavína. Spoločne sa rozhodujeme, že tábor opustíme a noc strávime na bezpečnejšom mieste. Navrhujem vykopať záhrab naproti v dolinke pri veľkej skale, kde sme s Rasťom včera bouldrovali. Odsúhlasené. Ešte pred odchodom z tábora sa mi darí prehrabať k sudu, ktorý som si poobede označil zapichnutou lyžiarskou paličkou, aby som ho ráno vedel ľahšie nájsť a vykopať. Vyberám z neho ďalšie rezervné oblečenie na bivak a dávam ho chalanom. Napriek extrémnej situácii je až neuveriteľné, ako disciplinovane a zomknuto konáme. Napriek enormnej záťaži tela a ešte viac ducha nedochádza k žiadnym skratom ani konfliktom. Blízkosť smrti a túžba prežiť nás vnútorne spája viac než celý predchádzajúci pobyt na expedícii... Chalani začínajú brodiť cestu ku skale, ja ešte narýchlo bežím vyššie obzrieť miesto, kde stál kuchynský stan, či náhodou neuvidím nejaké známky po našich nepálskych kamarátoch. Nič, len zlisovaná biela plocha a vietor kvíliaci do temnoty. Hrozné pomyslenie, že niekde podomnou práve umrelo päť ľudí a my sme im nedokázali pomôcť. S pochmúrnymi myšlienkami opúšťam zdevastovaný základný tábor. Noc následne prečkávame v záhrabe, odkiaľ voláme domov, aby pre nás zajtra súrne poslali záchranné vrtuľníky. V základnom tábore totiž zostali zasypané aj variče a bez vody by sme tu dlho nevydržali. O polnoci sa počasie zlepšuje, na obed prilieta záchrana. Letím poslednou helikoptérou a z kokpitu sa pohľadom lúčim so základným táborom, kde zostali pod snehom piati naši kamaráti - Ján Matlák, Vladimír Švancár, Bhoj Kumar Rai, Dorje Sherpa a Gopal Rai. Lúčim sa s nimi s nádejou, že smrťou nič nekončí, ale znova začína. Že kolobeh Života pokračuje a smrť je len jeho prirodzeným koncom a zároveň začiatkom...

To blossom in the deepest of black,
And thus we die to flower again...

INFORMÁCIE Z MÉDIÍ

Šport 17.10.2014, titulka Šport 17.10.2014, strana 34 Šport 17.10.2014, strana 35 Šport 23.10.2014, strana 31 Šport 27.10.2014, strana 32 Šport 27.10.2014, strana 33

ÚTRŽKY Z DENNÍKA

08.09.2014: LM -> Viedeň -> Dusseldorf -> Abu Dhabi. Rasťov prvý let. Mierne pokrčení.
09.09.2014: Abu Dhabi -> Kathmandu. Tím v plnom počte. Dozvuky monzúnu. Manaslu ***.
10.09.2014: Kathmandu. Prebaľovanie na trek. Návšteva ministerstva. Farebný Thamel.
11.09.2014: Kathmandu -> Pokhara. Moskytia noc. Brzda a trúba. Pikantné story. Meera ***.
12.09.2014: Pokhara -> Beni -> Darbang. S kráskou v buse. Monzúnový trek. Skromná izbička.
13.09.2014: Darbang -> Naura. Pretekársky trek. Pot. Stratení v ryži. Pijavicová premiéra.
14.09.2014: Naura -> Jeltung. Langsam trek. Pijavice útočia II. Malebná úžina. Školský tanec.
15.09.2014: Jeltung -> Doban. Džungľový trek. Pijavice útočia III. Peklo. Stanová vlhčina.
16.09.2014: Doban -> Sallaghari. Silne dažďový trek. Ranný prestoj. Džungľová odysea. Chládok.
17.09.2014: Sallaghari -> Talianský BC. Oddychový trek. Slnko. Stratený nosič. Miro, Diluran? Nie!
18.09.2014: Talianský BC -> Dhaulágirí BC. Dlhý trek. Morénové nekonečno. S vodou na doraz.
19.09.2014: BC. Budovanie infraštruktúry. Optimalizácia stanov. Prebaľovanie sudov. Rest.
20.09.2014: BC. Test vysielačiek. Premotávanie lán. Bacil is coming? Zázvorovo-kloktacia kúra.
21.09.2014: BC -> ABC. Ranná zamotávka. Fixovanie Eigeru. Mužíkovanie. Poobedný fekál.
22.09.2014: BC. Chrípkový lazaret. Optimalizácia vyhrievacích vložiek. Kľud na lôžku. Zázvor.
23.09.2014: BC -> ABC. Bacil v prevahe. Dofixovanie Eigeru. Kanonáda. Chromé vrany. Zázvor.
24.09.2014: BC. Noční votrelci. Pochmúrno. Zmysluplné ničnerobenie. Zázvor nepomáha.
25.09.2014: BC. Antibiotická liečba. Marmoti vs Nepál 2:0. Príprava výškových stanov.
26.09.2014: BC. Antibiotická liečba. Mongoči vs Nepál 3:0. Diluranová diskusia. Kosa.
27.09.2014: BC. Antibiotická liečba. Hon na marmota pokračuje. Oáza kvetov. Meditačný šuter.
28.09.2014: BC. Antibiotická liečba. Marmoti vs kuchár 5:0. Prechádzka nad BC. Zálohovanie.
29.09.2014: BC -> ABC -> BC. Antibiotická liečba. Fekálna vynáška. Rasťova supersviňa. Kríže.
30.09.2014: BC. Antibiotická liečba. Štrajk krížov. Kľud na lôžku. Sychravo von i dnu.
01.10.2014: BC -> ABC. Antibiotická liečba. Štrajk krížov. Vynáška. Šmykľavá noc v ABC.
02.10.2014: ABC -> C1 -> ABC. V labyrinte trhlín. Komunikačné nedorozumenie. Časový tlak.
03.10.2014: ABC -> BC. Blahodarný spánok. Konečne výhľady. Sita, láska na prvý pohľad.
04.10.2014: BC. Dospávanie. Palacinky. SK-CZ trekeri. Dron v akcii. Bambusy. Prskajúce kura.
05.10.2014: BC -> ABC. Vynáška s lyžami. Krutori. Nedostatok jedla. Polnočný expres.
06.10.2014: ABC -> C1. Krutovynáška č.2. Preťažený Rasťo. Nové C1. Nedostatok jedla. Privát.
07.10.2014: C1 -> BC. Ranná kosa. Obedná výmena názorov. Večerné narodeniny. Torta!
08.10.2014: BC. Regeneračná očista. Strečing. Kumarovo majstrovstvo. Príprava vynášky.
09.10.2014: BC -> C1. Krutovynáška č.3. Pokus o skialp. Víchrica. Chybné priority, málo plynu.
10.10.2014: C1 -> C2 -> C1. Vynáška. Štiepanie v hlavičke. Večerná víchrica. Nedostatok plynu.
11.10.2014: C1 -> BC. Plynová kríza. Hrozba cyklónu. Spektakulárny zostup. BC v plnom počte.
12.10.2014: BC. Dobíjanie batérií. Optimalizácia taktiky. Pozdrav z Tichého oceánu potvrdený.
13.10.2014: BC. Teplé ráno. Ticho pred búrkou. Boulderingová seansa. Gotická atmosféra. Sneh.
14.10.2014: BC. Veľa snehu. Víchrica. Veľmi veľa snehu. Lavínové peklo. Druhé narodeniny.
15.10.2014: BC -> Beni -> Pokhara. V noci záhrab. Ráno chlad. Na obed záchrana. Večer Pokhara.
16.10.2014: Pokhara. Meera 418. Reset. Majestátny Fish Tail. Devils Fall a Dam Side Park.
17.10.2014: Pokhara. Bulvár na linke. Darčeky a zjednávania. Dodávka z BC. Sušenie.
18.10.2014: Pokhara. Lídia. Horúca Stupa. Smrad v Gupteshwor. Romantické Phewa Lake. Sushi.
19.10.2014: Pokhara. Čakanie na let. Večerné Pumdi Bhumdi. Zahalené Himaláje. Nočný bajk.
20.10.2014: Pokhara -> Kathmandu. Toyota ride. Posledné formality. Nočný Thamel. Gangjong.
21.10.2014: Kathmandu -> Abu Dhabi. Masový Boudhanath. Pashupatinath. Dovidenia, Himaláje!
22.10.2014: Abu Dhabi -> Mníchov -> Viedeň -> LM. Turbulencie. Sychravá Európa. Domov.
23.10.2014: TN. Vladov pohreb. Na lazoch u Jančiho. Batožina doručená. Splesnetý Osho.
24.10.2014: Zuberec. Johnyho pohreb. Oravská kosa. Teplo domova. Vychádzajúce slnko.

Ďalšie informácie o expedícii je možné nájsť na stránke dhaulagiri2014.expedition.sk

Ďalšie fotky možno nájsť aj v galérii Dhaulágirí 2014

Krátke video o expedícii je možné vidieť na Dhaulágirí 2014 - video

Reportáž o tragédii súvisiacej s expedíciou bola spracovaná v rámci relácie Extrémne v horách