Bigwallová škola na Petit Jorasses

08 | 2013

05.08.2013: LM->Brno 3,5h. Pekelné horúčavy. S Krasomilkou v Krase. Šero v Leontopodium.
06.08.2013: Spotený Ádr I. Lekcie špárovania. Kung-fu smyčka. Karate žaby. Masochizmus.
07.08.2013: Spotený Ádr II. Oči plné piesku. Vašek, vole! Prvýkrát na prvom. Večerné jazero.
08.08.2013: Krkavka. Potoky potu. Prehriatie organizmu. 7a na 3. pokus?! Singing Rock hotel.
09.08.2013: Lumírov nočný výkrik. Konečne chladnejšie. Vašek, vole! II. Hlučný Kronthal.
10.08.2013: Lezecké raňajky. Obedový presun. Večerná nestíhačka - zdrhnutý vláčik. Takže Angle.
11.08.2013: Masovka na Midi. Panoramický Panoramic. Naťažko na Fourche. Poľská predpoveď.
12.08.2013: Zastrašení Poliakmi. Zbabelý útek do Kuffnera. Prekliata klobása. Kúpko v Sallanches.
13.08.2013: Plechové počko. Trpká chuť zaváhania. Plán B - Petit Jorasses. Preplnené Leschaux.
14.08.2013: Dionýzos I. Prispatý štart. Universal soldiers v akcii. Haulbagovanie. Bivak *
15.08.2013: Dionýzos II. Kľúčové dĺžky. Prvý ručný nit. Previsnuté haulbagovanie. Bivak **
16.08.2013: Dionýzos III. Konečne naľahko. Klasický dolez. Nekonečných 20 zlaňákov. Bivak ***
17.08.2013: Ranný Montenvers. Hlad. Boľavé kolená. Spľasnuté bicepsy. Šamorínske kurča.
18.08.2013: Rokytnice, Brno - vďaka, senseis! Únava levelu 3. Veľká žranica v LM. -2 kg svaloviny.
 

Výhľad zo západnej steny Petit Jorasses

Výhľad zo západnej steny Petit Jorasses

 

Lezecké resumé:

Moravský kras
  - cesta vľavo od Dolomitenmaniak cca 7 FL
  - Veteránska 8+ FL
  - Schody do nebe 8+ FL
  - Leontopodium 8- OS (L1+L2)

Adršpach
  - Severní VIIa TR FL (veža Dafné)
  - Papouščí spára VIIc TR AF (Papouščí veža)
  - Krvavé spárky VIIc TR AF (Papouščí veža)
  - Hubený ruce VIIc TR AF (veža Dafné)
  - Cesta rumových pralinek VIIc TR AF (veža Morská panna)
  - Sokolík VIIa FL (veža Fortnýř)

Krkavka
  - Hematurie 7a PP(2)
  - Labácka hrana 7a PP(3)

Kronthal
  - Retablissement a Peine Capitale 6a+ FL
  - La Terre Promise 7b AF

Chamonix
  - Mont Maudit, Kuffner ridge (II D 4c 600 m)
  - Petit Jorasses (Z stena), prvovýstup Dionýzos (7b/c, 750 m, 18 dĺžok)

 

Článok pre časopis Horolezec nájdeš medzi publikáciami

Večer po príchode do Brna stíhame v Moravskom krase vyvenčiť Stoupovu Krasomilku i seba v niekoľkých pekných cestách v sektore Býčej a Krkavčej skaly
Na Blancu vraj nakydalo snehu, takže odchod do Álp o pár dní odkladáme a v horúčavách sa rozhodujeme, že si zájdeme precvičiť špáry do chládku skalného mesta Adršpachu
Vstupná brána do pieskovcovej tiesňavy Adršpachu
Už len samotná prechádzka pomedzi mohutné veže je pekný zážitok
Prvý deň lezieme v Ádri len tri špáry, no i tie nám dávajú v krutej horúčave, ktorá v týchto dňoch zasiahla celú Strednú Európu, poriadne zabrať (na fotke Stoupa v Papouščí spáre, VIIc)
Lezenie a istenie adršpašských špár je kapitola sama o sebe, o to viac sme vďační za istítko s názvom Ufo, ktoré efektívne dopĺňa náš arzenál pri boji v spotených morálových špárach
Aj druhý deň pokračujeme v odškrtávaní špár zo Stoupovho ádrovského zoznamu - jednou z nich sú aj Hubený ruce (VIIc AF), ktoré miestami vyžadujú naozaj zvláštne lezecké pozície
Poobede sa k nám pripája ďalší univerzálny vojak z armády Tilaku - Vašek Šatavis Šatava - ktorý si na rozlez dáva Cestu rumových pralinek (VIIc) na vežu Morská panna
Vrcholovka z rozpálenej Morskej panny, na ktorej bola skala taká horúca, že sa po nej naboso takmer nedalo chodiť (fotil Dušan Stoupa Janák)
V závere druhého pieskovcového dňa sa odvažujem ťahať svoju prvú cestu v Ádri, ktorou je Sokolík (VIIa) na vežu Fortnýř (fotil Stoupa)
V neskorý večer sa lúčime so Starostom i Starostovou a s radosťou z dňa prežitého bez ujmy na zdraví sa bežíme schladiť do neďalekého jazierka (fotil Stoupa)
Ďalší deň pokračujeme v presune na ďaleký severo-západ Čiech cez pekné mestečko Trutnov
Našou ďalšou lezeckou zastávkou je previslá Krkavka, kde si v horúcom sparnom počasí dávame pár ciest, v ktorých zo seba potíme litre vody (na fotke Lumír Fajkoš v Labáckej hrane, 7a)
Noc trávime v tajomnej fabrike Singing Rock, v ktorej náš pokojný spánok nadránom prerušuje Lumírov strašidelný výkrik spôsobený nočnou morou z tepla (Lumíre, kto z nás ťa to v tom sne dusil vankúšom - ja alebo Stoupa? :)
Po hororovej noci naloďujeme v Rokytniciach na palubu Vaška Šatavu a v trojici frčíme do francúzskeho Kronthalu, kde si po hlučnom bivaku pod skalami dávame rannú rozcvičku v podobe niekoľkých ciest a lá Red River Gorge (na fotke Vašek pri pokuse v ceste Le Chien Engagé, 7c+)
Poobede sa presúvame do Chamonix, kde nestíhame posledný vláčik na Montenvers, takže ďalší ďeň sa namiesto Petit Jorasses rozhodujeme pre útok na Pilier dAngle
Po dvoch hodinách vo fronte na lanovku sa z preplneného Chamonix vyvážame o 2800 metrov vyššie na preplnené Aiguille do Midi
Hore na Midi počas dvojhodinového čakania na panoramickú lanovku na Helbronner obiehame výhľadové plošiny na vežiach Midi, odkiaľ okrem iného pekne vidieť aj prešlapanú diaľnicu Tacul - Maudit - Blanc
O 15:20 opúšťame betónovo-oceľové konštrukcie a tunely Aiguille du Midi a vydávame sa na panoramickú jazdu ponad ľadovec smerom do Talianska
Výhľady z lanovky sú naozaj famózne, tých alpinistých 14 Eur navyše určite stojí za to (na fotke vidieť dolinu Vallé Blanche a masív Aiguille Verte)
V druhej časti jazdy sa nám z kabínky Panoramicu začína za Kapucínmi hrdo ukazovať aj južná strana Mont Blancu
Z Helbronneru pešobusom pokračujeme na Fourche naložení sviňami pomaly ťažšími a väčšími ako my sami
Grand Capucin je napriek pokročilému dennému času stále ovešaný lezeckými dvojicami mieriacimi smerom nahor - holt, niekto zrejme obľubuje nočné zlaňáky...
Na záver výšlapu na Fourche nás čaká krátky mixový žliabok, ktorý napriek ťažkým báglom bez problémov sólujeme
Tam chceme zajtra vyraziť, no o hodinu neskôr prichádzajú do bivakovacej búdy dvaja Poliaci s čerstvou predpoveďou počasia, ktorá na jeden z útočných dní hlasí zlé počko, čo nás nečakane zneisťuje (fotil Stoupa)
V noci sa po dvoch telefonátoch domov nakoniec rozhodujeme namiesto pokusu do Anglu pre zbabelý útek cez Kuffner ridge na Maudit
Túru cez dlhý Kuffnerov hrebeň v masíve Mont Maudit začíname z Fourche ešte za tmy okolo 3:30 ráno
Lezieme súčasne, no napriek tomu sme s ťažkými báglami na chrbte dosť pomalí a brieždenie nás zastihuje asi v polovici hrebeňa (na fotke lezie/turistikuje Vašek)
Alpský východ slnka má vždy svoje nezameniteľné čaro a nie je tomu inak ani na Bielej hore
Na snehovej vežičke dobiehajú našu ťažkotonážnu trojicu ďalší nadšenci náročnejšej vysokohorskej turistiky, ktorí sa čudujú, prečo lezieme túto ľahkú túru s takými ťažkými báglami...
Viditeľnosť je vďaka relatívne chladnému a suchému počasiu famózna
Vašek v kľúčovej skalnej pasáži Kuffnera
Pod vrcholovým hrebeňom varíme predobed v podobe ionťáku a klobásy, ktorú hladný konzumujem s veľkou chuťou a s minimom chleba, čo v mojom neaklimatizovanom žalúdku nevytvára zrovna harmonický stav s ostatnými prvkami našej útočnej stravy, a tak mi úsmev z tváre rýchlo mizne...
Počko je celý deň plechové, výhľady na všetky strany sú úžasné a my už tušíme, že rozhodnutie vykašľať sa na Angle bolo asi nesprávne
Počas zostupu popod Tacul sa mi v žalúdku začína intenzívnejšie odgrgávať predobedovou klobásou, ktorá sa ani po hodine nechce zosúladiť s raňajšími energetickými tyčinkami (nakoniec sa však klobása po ďalšej nestabilnej hodine predsa len úspešne vstrebala a bolo dobre...)
Zostup z Taculu nám spestrujú popukané seraky, kde by si ľadoví špáristi možno prišli na svoje
Regenerácia po náročnej vysokohorskej turistike prebieha v jazerách Lac du Illets neďaleko mestečka Sallanches
Ďalší deň ráno nám je už jasné, že pesimistická predpoveď počasia, ktorou nás predvčerom večer nakazili Poliaci, sa nenapĺňa, preto bez váhania prebaľujeme bágle na plán B - prvovýstup na Petit Jorasses (na Angle nám po trestuhodnom zaváhaní už bohužiaľ nezvýšilo dosť času)
Podvečer sadáme na vláčik zo Chamonix na Montenvers
Starý známy Montenvers a ľadovec Mer de Glace
Minulý rok sme navštívili oblasť Envers, tentokrát mierime pre zmenu na ľadovec Leschaux pod Jorasses
Nekonečným ľadovcom šlapeme nabalení ako mulice s báglami, z ktorých každý má okolo 35 kg (v pozadí vpravo vidieť Grandes Jorasses, v strede vľavo v mrakoch náš cieľ - Petit Jorasses)
V neskorý podvečer sa mráčiky rozplývajú a Petit Jorasses so svojou mohutnou západnou stenou sa nám ukazuje v plnej kráse
Počas dlhého výšlapu na chatu Leschaux, kde plánujeme prespať dnešnú noc, nachádzame na ľadovci kadejaký bordel vrátane zvyškov starej lyžiarskej výstroje, okolo ktorej s napätím očakávame, či niekde nenájdeme aj zvyšky samotného lyžiara
Chata Leschaux je preplnená, a tak nás domáca slečna (alebo pani) necháva spať na terase pod stolmi
Ráno po nie veľmi príjemnej noci zbiehame po rebríkoch z chaty Leschaux naspäť na ľadovec a v heavymetalovom štýle pokračujeme v nekonečnom výšlape pod Petit Jorasses
Čím bližšie sme k stene, tým väčší rešpekt v nás táto žulová krásavica vyvoláva
Na ľadovci pod stenou sa cítime ako mravce vo svete obrov
Na nástupe konečne môžeme aspoň na chvíľu zhodiť z chrbta vypasené svine, aby sme sa v kľude mohli pokochať okolitou Prírodou
Výhľady spod steny na ľadovec Leschaux
Po krátkej prestávke a prebalení báglov začína trojdňová bigwallová odysea (s dvomi vyznačenými bivakmi), ktorej výsledkom je 750-metrový prvovýstup s názvom Dionýzos - cesta na pamiatku Dina Kuráňa (7b/c AF, 18 dĺžok) - možnosť prezretia zákresu vo väčšom rozlíšení po otvorení fotky v novom okne
Stoupa v prvej dĺžke, ktorá je zhodná s nejakou staršou klasikou (pravdepodobne ide o cestu Koller-Stejskal)
Počas prvého dňa preliezame len štyri dĺžky v spodnej časti steny, pričom problémom paradoxne nie je lezenie (to sa pohybuje do stupňa cca 6b+), ale ťahanie ťažkých báglov, ktoré sa v položenom teréne každú chvíľu niekde zasekávajú
Odmenou za celodennú makačku v stene je krásny západ slnka
Šamorínske ihly vo svetle zapadnutého slnka
V dolinách sa po západe slnka začína tvoriť more oblakov, čo krásu alpského večera približuje k dokonalosti
Na večeru si dávame lahodný Travellunch, ktorý je súčasťou našej nedobrovoľne redukčnej diéty a lá Stoupa (tá zahŕňa ovsenú kašu na ráno, 5 energy tyčiniek na deň na osobu a jeden Travellunch na večeru pre troch - strata štvrť až pol kila čistej váhy denne garantovaná!)
Po skromnej večeri si ustielame na jednohviezdičkových policiach a v teple spacákov sa hladní tešíme na ďalší deň
V noci som sa v polosede veľmi nevyspal, preto sa ráno cítim jemne až mierne pokrčený (fotil Stoupa)
Ranné výhľady zo spacáka na osvetlený Walkerov pilier na Grandes Jorassses však okamžite nažhavujú lezecký entuziazmus a rýchlo dávajú zabudnúť na nepohodlnú noc
Na raňajky pokračujeme v naordinovanej redukčnej diéte - teplý ionťák a pár lyžičiek musli kaše pre každého
Okolo 9tej ráno sa v jemnej kose púšťame do piatej dĺžky nášho Dionýzosa (na fotke lezie Stoupa)
Na mňa následne vychádza šiesta dĺžka, ktorú tvorí 60-metrová špárka pretínajúca platne pod obrovskou klenbou previsov v spodnej polovici steny (fotil Stoupa)
Na šiestom štande osadzujem pod dozorom senseia Stoupu svoj prvý ručne vŕtaný nit (fotil Stoupa)
Vašek a jeho haulbagový náklad na konci 60-metrovej špáry, ktorej náročnosť (cca 6b) nakoniec nie je až taká vysoká, ako sme odhadovali zdola, no krásou ide zrejme o najkrajšiu dĺžku cesty
Siedma dĺžka (cca 7b) - ďalší skvost, v ktorom prichádza na rad Vašek, háčiky a nity, čo nás vzhľadom na ich ručné vŕtanie dosť zdržuje (aj z toho dôvodu túto dĺžku nechávame len AF-nutú a ponáhľame sa ďalej, aby sme do zajtra večera stihli doliezť celú stenu)
Na siedmom štande pod pásom previsom nachádzame kryštálový poklad
Kľúčová ôsma dĺžka cez trojmetrovú strechu (cca 7b/c) vychádza na maestra Stoupu, ktorý ju po zaistení druhým pokusom prelieza štýlom RK
Mňa s Vaškom čaká väčšia zábava - žumarovanie cez strechu s dvoma ťažkými báglami, vskutku delikátna zábavka... (fotil Vašek Šatava)
Pri prácach v stene ubehol deň ako voda, a tak sa počas západu slnka znova môžeme kochať nádherným večerným divadlom, ktoré pre nás pripravila Príroda (na fotke vidieť horiace Aiguilles du Chamonix)
Miesto na druhý bivak hľadáme až za tmy a s trochou snahy a šťastia ho úspešne nachádzame na rebre asi 30 metrov vpravo od línie našej cesty
Ráno po dvojhviezdičkovom bivaku nasledujú už tradičné ranné rituály diétnych raňajok a balenia báglov, ktoré však tentokrát nechávame pár metrov od bivaku a na záverečný útok vyrážame naľahko (fotil Stoupa)
Doobedu pršteky na rukách i nohách mrznú trochu viac než zvyčajne, no dĺžky v hornej polovici steny už výraznejší problém nepredstavujú a dajú sa onsajtom bez problémov odliezť aj so skrehnutými údmi (na fotke Stoupa v kútiku desiatej dĺžky, cca 6a+)
Aj počas lezenia dvanástej dĺžky je v stene ešte poriadna kosička, takže som vďačný za kombináciu Icebreaker (GT) + Marmot (Quasar Jacket), ktorá v týchto alpských podmienkach kúri akurátne a neváži takmer nič (fotil Vašek Šatava)
Výhľady z hornej časti západnej steny Petit Jorasses sú aj dnes nádherné (vľavo vidieť severnú stenu Grandess Jorasses, v strede ostré vrcholčeky Aiguilles du Chamonix a vpravo masív Aiguille Verte so svojou typickou snehovou čiapkou) - možnosť prezretia panorámy vo väčšom rozlíšení po otvorení v novom okne
V diaľke sa nám ukazuje aj platňovitá južná stena Aiguille du Fou (vľavo), kde sa nám so Stoupom minulý rok podarilo preliezť Americkú cestu
Detail na Aiguille Verte, kde Whymperovým kuloárom práve padla nejaká skalná lavínka
Umelecká momentka z pätnástej dĺžky (lezie Stoupa)
Posledné ľahké dĺžky na vrchol Petit Jorasses doliezame cestou Anouk
Na vrchole Petit Jorasses (3650 m) som po troch dňoch v stene a intenzívnej rysovacej diéte už aj vcelku rád, že o chvíľu zamierime dole (fotil Stoupa)
Vašek na vrcholovom hrebeni Petit Jorasses (v pozadí Grandes Jorasses)
Výhľady z vrcholu Petit Jorasses na druhú stranu do Talianska (ľadovce sú síce pekné, aj trávička zelená, len tie fjordy mi k tomu nejako chýbajú...)
Po krátkej prestávke na vrchole nasleduje nekonečných 20 zlaňákov cestou Anouk
Ani sme sa nenazdali a mráčiky sa znova farbia svetlom zapadajúceho slnka a šerom prichádzajúcej noci...
Posledný bivak dávame dole na ľadovci Leschaux, kde sme v noci unavení po tme dokázali nájsť tento luxusný trojhviezdičkový šuter
Po skromných raňajkách (jedna energetická tyčka a dva dúšky teplého ionťáku) pokračujeme v klopýtaní morénami ľadovca Leschaux v smere na Mer de Glace a ďalej na Montenvers (v pozadí vidieť západnú stenu Petit Jorasses, ktorá je od včerajška obohatená o našu novú cestu Dionýzos - cestu na pamiatku Dina Kuráňa)
Pár minút po deviatej ráno dosahujeme stanicu vláčika na Montenvers, kde začíname kontrolovať stav našich unavených telesných schránok a čudujeme sa, kamže sa len podeli za posledné štyri dni tie naše vytrénované bicepsíky...
Vláčik dole do Chamonix nám ide až o dvadsať minút, takže si na Montenvers môžeme v kľude mrknúť výstavu nerastov, medzi ktorými je aj tento vypasený 160-kilový monokryštál
V Chamonix najskôr narýchlo prebaľujeme bágle a v zápätí bežíme do najbližších potravín, kde sa obeťou našich prázdnych žalúdkov stáva (okrem iného) aj fajnučké pečené kurča
Okolo obeda vyrážame na cestu domov, počas ktorej sa zastavujeme na krátku regeneračnú očistu v jazerách Lac de la Gruyere (Švajčiarsko)
Cesta cez Nemecko a Česko je dlhá a vyžaduje si ešte jeden bivak za Jilemnicami, za ktorými nasleduje záverečná postupnosť Brno - ZA - LM a potom už len zaslúžený regeneračný reset...