Výber z ostatných zjazdov

Stiahni si sprievodcu vo formáte PDF: OstatneZjazdy_v7.2.pdf

V tejto sekcii priebežne spracovávam výber ďalších zjazdov v ostatných lokalitách Tatier a Fatier.
Upozorňujem, že niektoré z uvedených zjazdov ležia mimo vyhradených skialpinistických oblastí a trás v zmysle Návštevného poriadku TANAPu (resp. NAPANTu)! Týmto sprievodcom sa nesnažím nikoho motivovať, aby porušoval akýkoľvek zákon. Vykonávanie skialpinistickej činnosti je na slobodnom rozhodnutí každého z vás. Ak sa napriek upozorneniu rozhodnete pre skialpinizmus v niektorej z uvedených oblastí, vnímajte Prírodu a správajte sa čo najohľaduplnejšie!

Zatiaľ sú spracované zjazdy v masívoch týchto vrcholov:

Prostredný hrot Lomnický štít Kežmarský štít Malý Kežmarský štít Malý Pyšný štít Javorový štít Ľadové štíty Slavkovský štít Štrbský štít
Terianska veža Predná Bednarzova lávka Predná Garajova lávka Končistá Kolový štít Kotlový štít (Krčmarák) Východný Mengusovský štít Západná Volia štrbina Kriváň
Ostrý Roháč Salatín Osobitá Chabenec Ďumbier Siná Choč
LOMNICKÝ ŠTÍT
Lomnický štít je so svojou výškou 2634 m druhým najvyšším štítom Vysokých Tatier. Na jeho vrchole sa nachádza meteorologická stanica spolu s konečnou stanicou lanovky zo Skalnatého plesa. Priamo z vrcholu Lomnického štítu je možné lyžovať tromi líniami: južnou smerom do Lomnického sedla, severo-východnou do Cmitera (obe línie sú zakreslené a opísané v rámci sektora Skalnatej doliny) alebo cez Medené lávky v severnej stene do Veľkej Zmrzlej doliny (línia zakreslená a opísaná nižšie).
Lomnicky stit - Medene lavky
Zjazd
Stručný opis
Sklon
Obtiažnosť
Prevýšenie
Poznámka
Zjazd cez Medené lávky: z plošinky za zábradlím (asi 5 m západne od meteorologickej stanice) priamo nadol (možnosť výskytu vytečeného ľadu) na širokú a relatívne plytkú pláň sprava ohraničenú hrebeňom Vidiel. Pravou časťou tejto pláne ľahko až do miesta, kde sa láme v skalnú stenu. Zúžením na pravom okraji pláne (najstrmšie miesto, možnosť ľadu) popod steny hrebeňa Vidiel do krátkeho žľabu, ktorým priamo nadol až do miesta, kde vpravo nadol začína ubiehať široká lávka (tzv. Horná Medená lávka). Touto lávkou doprava nadol cez nevýrazne snehové chrbty až do miesta, kde lávka križuje výrazné skalné rebro spadajúce zo Západnej Vidlovej veže. Za týmto hrebienkom sa lávka zužuje a expozícia sa zväčšuje. Lávkou stále doprava nadol až na snehové pole spájajúce Hornú a Dolnú Medenú lávku. Ním priamo nadol na Dolnú Medenú lávku, ktorou doprava do žľabu spadajúceho z Hornej Kežmarskej štrbiny. Žľabom už ľahko do Medenej kotliny. V jej spodnej časti traverz doľava do žľabu, ktorým prekonávame prah v spodnej časti Veľkej Zmrzlej doliny.
42-48°, 1x5m 50°
S6-, E3+,
čierny ľahký
650 m (do Medenej kotliny)

1100 m (k Zelenému plesu)
apríl-máj;
v hornej časti pod stanicou býva občas vytečený ľadík (podobne aj nižšie v kľúčovom mieste), na lávkach veľmi exponované, pri lyžovaní až k Zelenému plesu (resp. Brnčalke) ide o jeden z najdlhších zjazdov Tatrách; prvozjazd: R. Gálfy
MALÝ KEŽMARSKÝ ŠTÍT - cez Nemecký rebrík
Malý Kežmarský štít (2514 m) je známy najmä mohutnou S stenou, ktorá je so svojimi cca 900 metrami označovaná za najvyššiu stenu v Tatrách. Štít sa dá zlyžovať smerom na V do Huncovskej kotliny alebo smerom na SZ (zo strany Medenej kotliny). Zaujímavou možnosťou lyžovania je aj Nemecký rebrík, ktorý sprava doľava pretína S stenu na dve časti. Nižšie je zakreslený a opísaný zjazd SZ stenou s napojením na Nemecký rebrík.
Maly Kezmarsky stit - SZ stena Maly Kezmarsky stit - Nemecky rebrik
Zjazd
Stručný opis
Sklon
Obtiažnosť
Prevýšenie
Poznámka
Z vrcholu šikmo doľava pomedzi vrcholové skaly asi 10 m a ďalej krátkym zúžením cca 5 m až na exponovaný svah s nevýraznými snehovými hrebienkami. Tu šikmo doprava do malého sedielka za výraznou dvojvežičkou. Zo sedielka traverz doprava cez snehovo-skalné hrebienky až k rebru nad S stenou. Z rebra doľava (smerom na SZ) mierne esovitým žľabom až do hlavného žľabu spadajúceho z Hornej Kežmarskej štrbiny. Ním cca 100 m priamo nadol. Nad ľadopádom strmým traverzom doprava až do štrbiny v Z rebre (Sedlo za Ušatou vežou?). Zo sedla šikmo vpravo nadol asi 15 m a následne traverz doprava do Ušatého sedla. Z neho spadá šikmo vpravo nadol výrazná lávka - tzv. Nemecký rebrík. Ďalej touto výraznou lávkou stále šikmo doprava cez mohutný lavinózny Kotol 1986. Ďalej ponad Kežmarských strážnikov cez tri snehové hrebienky. Z posledného snehového hrebeňa doprava cez zúženie do spodného žľabu, ktorým už ľahko na pláne pod S stenou až k Chate pri Zelenom plese.
horná časť 45-50°, Nem. rebrík 35-43°
S5+, E3,
červený ťažký
970 m (k Zelenému plesu)
apríl;
rôznorodý a dlhý zjazd (jeden z najdlhších zjazdov v Tatrách), lavinózne (hlavne Nemecký rebrík), horná časť (SZ stena) zriedkavo dostatočne vysnežená, spodný prechod z rebríka do spodného žľabu sa na jar zvykne rýchlo vytápať;
možnosť nenapájať zjazd na Nemecký rebrík ale pokračovať do Medenej kotliny (viď bodkovanú variantu v zákrese)
MALÝ PYŠNÝ ŠTÍT
Malý Pyšný štít (2590 m) patrí k dominujúcim vrcholom prekrásneho horského amfiteátru, ktorý tvorí Medená kotlina a Zmrzlé doliny pri pohľade od Zeleného plesa. Z hľadiska extrémneho lyžovania je zaujímavá predovšetkým SV línia do Medenej kotliny, ktorá má viacero variantov lyžovania. Masív Malého Pyšného štítu sa dá zlyžovať aj na druhú stranu do Malej Studenej doliny zjazdmi z Malej Lastovičej a Lastovičej štrbiny (oba sú zakreslené a opísané v rámci zjazdov v Malej Studenej doline).
Maly Pysny stit - SV zjazd
Zjazd
Stručný opis
Sklon
Obtiažnosť
Prevýšenie
Poznámka
Z vrcholu smerom na V do žľabu, ktorým cca 200 m priamo nadol. Nad prahom traverz doľava pomedzi skalné ostrovčeky a cez rebro až do krátkeho žliabku, ktorým na rozsiahly položený svah v strednej časti zjazdu. Držiac sa pravej strany tohto svahu až na jeho koniec. Tu šikmo doľava ponad malý skalný prah. Na úrovni tohto prahu doprava do esovitého žľabu, ktorým lyžujeme na spodný svah. Na spodnom svahu najskôr niekoľko desiatok metrov jeho stredom, potom mierne doľava na začiatok spodnej rampy, ktorou traverz doprava (mierne exponované, možnosť rigola) a ďalej ľahko do Medenej kotliny.
35-45°
S5-, E2+,
červený stredne ťažký
700 m (na dno Medenej kotliny)
marec-apríl;
veľmi pekný a rôznorodý zjazd v nádhernej scenérii, na začiatku stredného svahu možnosť lyžovať doprava cez skalné rebro do žľabu spadajúceho spod Loktibrady (bodkovaná varianta)
ĽADOVÉ ŠTÍTY - Z svahy
Ľadový štít (2627 m) je tretím najvyšším slovenským štítom. Priamo z vrcholu sú zlyžované dve línie - rampa v JV stene (jeden z najťažších tatranských skiextrémov) a zjazd smerom na Z do Suchého žľabu ústiaceho do Zadnej Javorovej doliny (opísaný nižšie). Ďalšie zjazdy v masíve Ľadových štítov (V a J steny, vrátane vyššie spomínaného skiextrému JV rampou) sú spracované v rámci M. Studenej doliny.
Ladove stity
Zjazd
Stručný opis
Sklon
Obtiažnosť
Prevýšenie
Poznámka
Ľadový štít cez Suchý žľab: z vrcholu smerom na západ 15 m nadol a následne 10 m šikmo vľavo na snehové rebro. Po rebre cca 5 m a ďalej šikmo vpravo nadol cez skalné zúženie, ktoré ústí do Suchého žľabu. Suchým žľabom ľahko až do strednej časti, kde skalné prahy obchádzame buď zľava (krátkym žliabkom) alebo pomedzi prahy sprava doľava. Nižšie už ľahko do Zadnej Javorovej doliny ku Žabiemu Javor. plesu.
horná časť 45-50°, Suchý žľab 35-40°
S5, E2+,
červený ťažký
850 m (k Žabiemu Javorovému plesu)
marec-apríl;
krásou jeden z top zjazdov v Tatrách, vrcholové partie a prah v strednej časti žľabu sa na jar rýchlo topia
Malý Ľadový štít do Sedielka: z vrcholového hrebeňa smerom na JZ žľabom asi 50 m ku skalnej vežičke. Ponad vežičku cez nevýrazné rebro doľava do vedľajšieho žľabu, ktorý ústí na pláň nad Sedielkom. Pláňou šikmo vľavo do Sedielka.
35-45°
S4, E2,
červený ľahký
230 m (do Sedielka)
marec-apríl;
pri skalnej vežičke možno pokračovať ďalej priamo žľabom a nižšie muldami až ku Žabiemu Javorovému plesu, zo Sedielka možnosť lyžovať ďalej do Dolinky pod Sedielkom
ŠTRBSKÝ ŠTÍT - S stena
Štrbský štít (2381 m) okrem svojich Z a V svahov spadajúcich do Mlynickej doliny (viac o nich v sekcii nákresov zjazdov Mlynickej doliny) ponúka zo strany Hlinskej doliny krásnu S stenu, ktorú ocenia skôr skúsenejší extrémni lyžiari. Prvozjazd steny: 2.5.1987 M. Blahout.
Strbsky Stit - S stena Strbsky Stit - S stena (detail)
Zjazd
Stručný opis
Sklon
Obtiažnosť
Prevýšenie
Poznámka
A1
Z plošinky vo V hrebeni (tesne pod vrcholom Štrbského štítu) najskôr traverz doľava cez snehové rebro do žľabu, ktorý sa neskôr výrazne zužuje (na cca 1,5 m). Ešte pred zúžením traverz doprava cez rebro (v mieste pod výraznou previsnutou vežičkou) na snehovú pláň. Jej ľavou časťou až do miesta, kde je možné zlyžovať vľavo nadol - naspäť do pôvodného žľabu (pod jeho zúženie). Ďalej úzkym a mierne esovitým zakončením tohto žľabu až na širokú, doľava nadol spadajúcu rampu, ktorou už ľahšie až na zjazd B a ním ďalej nadol.
42-48°
S5+, E2+,
čierny ľahký
550 m (na dno Hlinskej doliny)
apríl-apríl;
technicky najnepríjemnejšie miesto je prechod popod previsnutú vežičku a spodná časť žľabu (tesne nad rampou)
A2
Zo Z hrebeňa Štrbského štítu (tesne spod jeho vrchola) priamo nadol krátkym žliabkom a ďalej doprava cez rebro do žľabu, kde sa zjazd napája na variantu A1 a ňou ďalej nadol.
42-48°
S5+, E3,
čierny ľahký
550 m (na dno Hlinskej doliny)
apríl-máj;
trochu exponovanejšie ako varianta A1, jeden z najkrajších a najzaujímavejších zjazdov v Tatrách
B
Z prvého výraznejšieho sedielka v hrebeni spadajúcom zo Štrbského štítu na Z najskôr žľabom priamo nadol. Nad skalnými prahmi doľava nadol cez oblý chrbát (pozor na prípadný prevej) do krátkeho žliabku, ktorý sa napája na hlavný žľab S steny. Ním najskôr ľahko až nad zúženie v strednej časti. Týmto zúžením, kde žľab výraznejšie naberá sklon, ďalej priamo nadol až na spodné pláne, ktorými už ľahko na dno Hlinskej doliny.
hore okolo 45°, 1x50°, stredná a spodná časť 42-48
S5, E2+,
červený ťažký
530 m (na dno Hlinskej doliny)
marec-máj;
v zúžení hlavného žľabu zvykne byť na jar rigol;
Tip na túru: z Mlynice Z svahom na hrebeň Štrbského štítu, zjazdom B do Hlinskej doliny, výšľap do Nižného Kôprovského sedla a Mengusovskou dolinou dole na parkovisko (prípadne na Štrbské pleso)
C
Z druhého výraznejšieho sedielka v hrebeni spadajúcom zo Štrbského štítu na Z najskôr strmým žliabkom priamo nadol až na krátky hrebienok, ktorý žliabok rozvetvuje. Z hrebienka doľava nadol do hlavného žľabu severnej steny a ďalej ako zjazd B.
47-53°, po napo- jení na hlavný žľab 42-48°
S5+, E2+,
čierny ľahký
520 m (na dno Hlinskej doliny)
apríl-máj;
najstrmší zo zakreslených zjazdov v S stene Štrbského štítu
TERIANSKA VEŽA - SV stena cez Veľkú záhradku
Terianska veža (cca 2370 m) je najvyššou a najvýraznejšou vežou v hrebeni Hrubého (resp. Hrubô). Zľava (z východu) ju ohraničuje Predná Walova lávka, sprava je ohraničená výrazným Nižným Terianskym sedlom. Zo snehového hrebienka v hornej časti severného piliera Terianskej veže spadá smerom na SV do Veľkej záhradky stena, ktorej zjazd je zakreslený a opísaný nižšie.
Terianska veza - SV stena
Zjazd
Stručný opis
Sklon
Obtiažnosť
Prevýšenie
Poznámka
Zo snehového hrebienka pod vrcholom Terianskej veže pravou časťou SV steny priamo nadol. Ďalej šikmo doľava cez dva nevýrazné snehové rebierka na širokú pláň v strednej časti SV steny. Touto pláňou zľava doprava nadol do strmého úzkeho žliabku (kľúčové miesto zjazdu), ktorý ústí do hlavného žľabu Terianskej veže. Týmto esovito zahnutým žľabom až do kotla Veľkej záhradky. Ďalej traverz hornou časťou kotla doprava na výraznú terasu (bulu), z ktorej ďalej šikmo doprava na plytké snehové svahy nad horným ľadopádom prahu Veľkej záhradky. Ponad ľadopád a spodné prahy doľava (exponované) do žliabku, ktorým strmo doľava nadol až na spodné pláne ústiace do Hlinskej doliny.
SV stena 45-50°, žliabok z Veľkej Záhrad- ky 45°
S5, E3,
červený ťažký
750 m (na dno Hlinskej doliny), z toho SV stena cca 300 m, Veľká Záhradka cca 300 m
marec-apríl;
ďalší tatranský skvost, expozíciu hornej časti zjazdu zvyšuje spodný ľadopád Veľkej záhradky (pozor na lavíny najmä v pravej časti kotla!); prvozjazd: 19.3.1986 B. Štofan
PREDNÁ BEDNARZOVA LÁVKA - SV stena Hrubého
Predná Bednarzova lávka (cca 2300 m) je súčasťou hrebeňa Hrubé (resp. Hrubô), ktorý oddeľuje dolinu Nefcerka od Hlinskej doliny. Predná Bednarzova lávka sa nachádza v časti hrebeňa Hrubého medzi Zadnou Garajovou vežou a Prednou Bednarzovou vežou. Z hľadiska extrémneho lyžovania je zaujímavá línia spadajúca SV stenou do Hlinskej doliny, ktorá je zakreslená a opísaná nižšie.
Predna Bednarzova lavka - SV stena hrebena Hrube
Zjazd
Stručný opis
Sklon
Obtiažnosť
Prevýšenie
Poznámka
Z Prednej Bednarzovej lávky mierne zakriveným žľabom nadol až do miesta, kde je žľab sprava ohraničený plytkým snehovým chrbtom. Cez tento chrbát šikmo doprava a ďalej horizontálny traverz doprava asi 20 m (exponované) na ostré snehové rebro, z ktorého doprava nadol spadá esovito zahnutý žliabok. Ním až nad miesto, kde sa žľab láme v stenu. Tu doprava nadol strmou snehovo-skalnou stienkou (kľúčové miesto zjazdu), ktorá spadá do mohutného kuloára v spodnej časti SV steny masíva Hrubého. Kuloárom ďalej už ľahko do Hlinskej doliny.
horná časť 40-45°, 2 miesta 50-55° (1x 20m, 1x 50m), spodný kuloár 30-40°
S6-, E3,
čierny ľahký
800 m (na dno Hlinskej doliny), z toho stena cca 600 m
marec-apríl;
nádherný, dlhý a rozmanitý zjazd (jeden z najkrajších v Tatrách), náročný na vystihnutie dobrých podmienok; prvozjazd: 10.5.1987 M. Blahout
PREDNÁ GARAJOVA LÁVKA - SV stena Hrubého
Predná Garajova lávka (cca 2220 m) je súčasťou hrebeňa Hrubé a je najnižšou štrbinou v jeho spodnej časti medzi Zadnou Garajovou vežou a Hrubou kopou. Z hľadiska extrémneho lyžovania je zaujímavá línia spadajúca SV stenou do Hlinskej doliny, ktorá je zakreslená a opísaná nižšie. Lyžovať je možné aj na stranu Nefcerky (JZ expozícia) ľahším širokým žľabom.
Predna Garajova lavka - SV stena hrebena Hrube
Zjazd
Stručný opis
Sklon
Obtiažnosť
Prevýšenie
Poznámka
Z Prednej Garajovej lávky priamo nadol krátkym úzkym žliabkom, ktorý sa postupne rozširuje a stráca sklon (ide o hlavný žľab Prednej Garajovej lávky, ktorý nižšie opäť naberá sklon a končí niekoľkými ľadovými prahmi). Po asi 100 metroch doprava cez snehový chrbát na šikmú doprava nadol zvažujúcu sa pláň. Šikmo doprava nadol cez niekoľko strmých exponovaných hrebienkov až do sedielka v rebre, z ktorého ďalej doprava nadol žľabom prechádzajúcim v hlboký kuloár. Týmto zúženým kuloárom nadol až na spodné snehové pláne spadajúce na dno Hlinskej doliny.
horná časť 35-43°, stredná časť 50-52° na 80m, spodný žľab a kuloár 35-42°
S5+, E3,
červený ťažký
700 m (na dno Hlinskej doliny), z toho stena cca 600 m
marec-apríl;
skvost, náročnosťou ťažšie než Terianska veža a ľahšie než Pr. Bednarzova lávka; prvozjazd: 15.5.1988 M. Blahout
KONČISTÁ - V stena
Končistá (2538 m) patrí k najvýraznejším tatranským štítom. Nachádza sa v J časti Vysokých Tatier a oddeľuje Batizovskú dolinu od Štôlskej a Zlomiskovej doliny. Z hľadiska lyžovania je zaujímavá predovšetkým jej V stena (zjazd V stenou je zakreslený a opísaný nižšie). Ľahšou možnosťou lyžovania Končistej sú JZ svahy, ktoré však zvyknú byť často vyfúkané na skalu.
Koncista - V stena
Zjazd
Stručný opis
Sklon
Obtiažnosť
Prevýšenie
Poznámka
Zo S vrcholu Končistej po hrebeni cca 10 m na SV. Z hrebeňa strmo nadol a potom šikmo doľava na malú pláň, ktorá je zľava ohraničená výrazným rebrom. Touto pláňou ďalej pomedzi skalné ostrovčeky až do miesta, kde pláň prechádza v mierne esovitý žľab. Žľabom ľahko nadol na rozsiahlu pláň (nachádzajúcu sa v strednej časti V steny). Pláňou cca 150 m dole až k výraznému rebru naľavo. Cez rebro ľahko doľava na pomerne širokú položenú rampu, ktorá sa v spodnej časti zužuje a naberá sklon. Touto rampou asi 250 m až na snehové pláne Batiz. doliny.
horná časť 45-47°, stredná časť cca 40°, spodná rampa do 45°
S5-, E2+,
červený stredne ťažký
cca 550 m (do Batiz. doliny)
marec-apríl;
pekný a rôznorodý zjazd
Varianta z Nižnej Pastrnákovej brány (bodkovaná línia): zo štrbiny v hrebeni krátkym žliabkom doľava nadol do snehového sedielka v rebre. Odtiaľ ďalej doľava nadol cez dva nevýrazné rebrá širokou Pastrnákovou lávkou spadajúcou naprieč celou V stenou Končistej, až na snehové pláne zadnej časti Batizovskej doliny.
35-45°
S4+, E2+,
červený stredne ťažký
cca 500 m (do Batiz. doliny)
marec-apríl;
príjemné lyžovanie s miernou expozíciou pod lyžami
KOLOVÝ ŠTÍT - JV stena
Kolový štít (2418 m) sa nachádza v závere Malej Zmrzlej doliny. Prístup do doliny je relatívne komplikovaný (možnosť prístupu z Veľkej Zmrzlej doliny sponad Fľaše exponovaným traverzom doprava, druhou možnosťou je vyliezť priamo prahom cez žľab zakončený ľadopádom a ďalšou variantou je vystúpiť a následne zostúpiť žliabkami cez Rameno Čierneho štítu). Kolový štít je možné z južnej strany zlyžovať normálkou J hrebeňom alebo o čosi náročnejším JV zjazdom okolo Pravej Kolovej veže. Oba zjazdy ústia do Malej Zmrzlej doliny a sú zakreslené a opísané nižšie. So zlaňákom je zlyžovaná aj línia rampou v Z stene na strane Čiernej Javorovej doliny.
Kolovy stit - JV stena
Zjazd
Stručný opis
Sklon
Obtiažnosť
Prevýšenie
Poznámka
A
Kolový štít normálkou cez J hrebeň: z vrcholu zľava popod hrebeň až do Čierneho sedla. Zo sedla širokým svahom priamo nadol a ďalej šikmo vľavo na pláne pod JV stenou, ktorými nadol do Malej Zmrzlej doliny.
horná časť do Čier- neho sedla do 45°, nižšie do 35°
S4, E2+,
červený ľahký
cca 500 m (na dno Malej Zmrzlej doliny)
február-apríl;
pekný relatívne nenáročný zjazd z pekného vrcholu; prvozjazd: 13.3.1986 B. Štofan
B
Kolový štít JV stenou (pravým vhĺbením): z vrcholu pár metrov po hlavnom hrebeni smerom na východ. Z hrebeňa ďalej priamo nadol cca 30 m ku výraznému snehovo-skalnému rebru, cez ktoré doľava do krátkeho strmého žľabu orientovaného na východ. Žľabom cca 50 m až k jeho vyústeniu do kotla nad vežami. Ďalej traverz doľava cez sedielko nad Pravou Kolovou vežou na širokú pláň. Ňou nadol cca 100 m. Nižšie sa pláň stáča na JZ a zužuje sa do žľabu. Žľabom až do jeho vyústenia, kde je zvyčajne vytečený malý ľad, ktorý prekonávame šúsom. Ďalej už ľahko nadol plytkými pláňami až na dno M. Zmrzlej doliny.
40°-48°
S5-, E2+,
červený stredne ťažký
cca 500 m (na dno Malej Zmrzlej doliny)
február-apríl;
veľmi pekný no relatívne krátky zjazd, najstrmšie miesto je začiatok horného žľabu a spodný prah, ktorý sa na jar rýchlo vytápa
KOTLOVÝ ŠTÍT - cez Krčmárov žľab
Kotlový štít (2601 m) je jedným z vrcholov v mohutnej rázsoche Gerlachu. Názov štítu je odvodený od charakteristického južného kotla, ktorý je pri pohľade z juhu typickým poznávacím znakom gerlachovského masívu. Kotlový štít je za dobrých snehových podmienok možné lyžovať priamo z vrcholu na Lavínovú lávku, z ktorej spadá smerom na V do Velickej doliny jeden z najznámejších tatranských žľabov - Krčmárov žľab (nazývaný tiež Krčmarák).
Kotlovy stit - cez Krcmarak
Zjazd
Stručný opis
Sklon
Obtiažnosť
Prevýšenie
Poznámka
Z vrcholu nadol J svahom zľava pomedzi skalné rebierka asi 150 m až na Lavínovú lávku nad Krčmárov žľab. Žľabom zo začiatku strmo nadol 10 m. Nižšie sa žľab rozširuje a zmierňuje sklon. Žľabom priamo nadol až nad skalný prah, ktorý sa nachádza v spodnej tretine žľabu. Prah lyžujeme v jeho ľavej časti (v prípade nedostatku snehu nutnosť skoku alebo zliezania). Pod prahom širokou položenou spodnou tretinou žľabu a ďalej až na dno Velickej doliny k Dlhému plesu.
horný svah 40-45°, začiatok žľabu 50-52°, horné dve tretiny žľabu 38-45°, spodok do 35°
S5-, E2,
červený stredne ťažký
cca 650 m (na dno Velickej doliny k Dlhému plesu)
marec-apríl;
náročnosť silne závisí od vysneženosti prahu a hornej časti žľabu, pozor na lavíny a šutre padajúce z okolitých stien
VÝCHODNÝ MENGUSOVSKÝ ŠTÍT - S stena
Východný Mengusovský štít (2398 m) sa nachádza v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier východne od Veľkého a Prostredného Mengusovského štítu. Jeho JZ strana spadá na Slovensko do Hincovej kotlinky (súčasť Mengusovskej doliny), S a V steny spadajú do Poľska k Czarnemu Stawu nachádzajúcemu sa v závere Doliny Rybiego potoka. Na S strane masívu vybieha zo štítu krátky hrebeň zakončený vyvýšeninou s názvom Kazalnica Mengusovská, z ktorej spadá k Czarnemu Stawu známa a lezcami vyhľadávaná stena Kazalnice. Mengusovské štíty tvoria zo severu mohutný kotol nazývaný Bandzioch (ľudovo prezývaný mlynček na mäso...). Z hľadiska extrémneho lyžovania je zaujímavá S stena (jej zjazd je opísaný a zakreslený nižšie) a V stena. Východný Mengusovský štít je možné ľahšou líniou zlyžovať aj na druhú stranu JZ svahom k Veľkému Hincovému plesu (zjazd je spracovaný v rámci Mengusovskej doliny).
Vychodny Mengusovsky stit
Zjazd
Stručný opis
Sklon
Obtiažnosť
Prevýšenie
Poznámka
Zo sedielka v hrebeni asi 20 m západne od vrchola Východného Mengusovského štítu priamo nadol nevýrazným žľabom. Asi po 100 m krátky traverz vpravo cez rebro do vedľajšieho žliabku, ktorým nadol na krátky svah a ďalej po vybiehajúcom hrebienku až na snehovú plošinu vrcholu Kazalnice. Ďalej doľava nadol ľahším terénom držiac sa pravého okraja kotla až na snehovú plošinku nad SZ stenou Kazalnice. Z plošinky vpravo nadol do SZ steny Kazalnice. V jej spodnej časti ponad skalné prahy (exponované) dlhý vodorovný traverz vľavo až do hlavnej časti Mengusovského kotla. Držiac sa pravej strany kotla na kosodrevinový výbežok nad Czarnym Stawom, z ktorého už ľahko vpravo nadol na Czarny Staw.
horná a stredná tretina 40-50°, spodná tretina 30-35°
S5, E3,
červený ťažký
820 m (k Czarnemu Stawu)
marec-máj;
rôznorodosťou a okolitými scenériami jeden z najkrajších zjazdov v Tatrách, v Bandziochu pozor na lavíny (mlynček na mäso...)
ZÁPADNÁ VOLIA ŠTRBINA
(k Czarnemu Stawu Gronskeho lávkou)
Západná Volia štrbina (2355 m) sa nachádza v masíve Volieho chrbta a do Mengusovskej doliny spadá plytkými južnými svahmi. Pre extrémnych lyžiarov však predstavuje výzvu rampa v S stene (tzv. Gronskeho lávka, poľsky Zachod Gronskiego), ktorá sa tiahne šikmo nadol popod Voliu a Žabiu vežu do Kotla pod Rysami, odkiaľ možno pokračovať širokým žľabom až k Czarnemu Stawu.
Zapadna Volia Strbina cez Gronskeho lavku
Zjazd
Stručný opis
Sklon
Obtiažnosť
Prevýšenie
Poznámka
Zo Západnej Volej štrbiny priamo na sever krátkym žliabkom, ktorý asi po 15 m prechádza v rebro. Z rebra doprava nadol krátkou (cca 20 m) rampou prechádzajúcou v strmú pláň, ktorá je ukončená žľabom ústiacim do Wyzneho Czarnostawianskeho kotla. Po tejto pláni šikmo doprava nahor asi 20 m až na snehový hrebienok. Nasleduje ďalšia snehová pláň, ktorú je potrebné pretraverzovať doprava popod skaly (pokiaľ je dosť snehu v jej hornej časti) alebo zlyžovať asi 10 m doprava nadol a vystúpať na lyžiach cca 10 m šikmo nahor v jej strednej časti. Ďalej doprava nadol širokou pláňou a ďalej traverz (strmé) doprava ponad žľab až na široký snehový hrebienok. Z neho šikmo doprava nadol cez ďalšie dva hrebienky a ďalej doprava nadol až do výrazného žľabu spadajúceho popod severnú stenu Volej veže. Ním na snehové pláne Kotla pod Rysami, ktorými doprava až do miesta, kde sprava zhora prichádza SZ žľab Rysov. Ďalej už ľahko priamo nadol širokým žľabom až ku Czarnemu Stawu.
(viac info v článku Gronskeho lávka)
45-50°, 2x 5m 55-60°,

žľab ku Czar- nemu Stawu 25-35°
S6-, E3+,
čierny ľahký
400 m (do Kotla pod Rysami)

750 m (až ku Czarnemu Stawu)
máj-jún;
pekný a relatívne dlhý zjazd, jediným mínusom je nutnosť pár metrov vyšľapať na lyžiach pri prvom a druhom traverze, strmosť prvého traverzu silne závisí od výšky preveja, na nákrese vidieť zjazd až od širokej snehovej pláne (t.j. štrbinu a prvé dva traverzy nie je vidieť)
Napriamenie Gronskeho lávky: Spod Malej Rohatej štrbiny nadol, mierne doprava do lievikovitého zúženia, ktoré po 10 m prechádza v strmú pláň, ktorou sa napojíme na originálnu líniu Gronskeho lávky a ňou pokračujeme šikmo vpravo nadol.
50-52°, ďalej ako originál
S6-, E3+,
čierny ľahký
cca ako originálna línia
apríl-máj;
ľahšie ako originál (vyhneš sa prvým dvom ťažkým traverzom), horná časť sa na jar rýchlo vytápa
KRIVÁŇ - východný žľab
Kriváň (2494 m) je ďalší zo štítov s prívlastkom nádherný. Krivánsky žľab spadajúci z vrcholu na JZ patrí ku klasikám turistiky na lyžiach a je zaujímavou možnosťou aj pre začiatočníkov (opis túry). Nižšie je zakreslený a opísaný náročnejší zjazd vo V stene.
Krivan - V zlab
Zjazd
Stručný opis
Sklon
Obtiažnosť
Prevýšenie
Poznámka
Východný žľab: z vrcholu Kriváňa najskôr cca 30 m po východnom hrebeni až do malého sedielka, z ktorého spadá na východ výrazný, v dolnej časti zúžený žľab. Týmto žľabom priamo nadol do Važeckej doliny až ku Krivánskemu Zelenému plesu. Od plesa dole Važeckou dolinou na magistrálu (a červenou značkou na Tri Studničky) alebo pokračovať smerom na juh (modrá značka, popri polome) až na hlavnú cestu.
35-45°
S4+, E2,
červený stredne ťažký
500 m (ku Kriván- skemu Zelenému plesu)
február-apríl;
horná časť je široká a málo strmá, spodná časť je strmšia a značne zúžená (v najužšom mieste na dĺžke 3 m šírka cca 1 m - lyžované "šusom")
Varianta V žľabu: po zúženie v spodnej časti rovnako ako V žľab. Nad zúžením exponovaný traverz doprava cez rebro do vedľajšieho úzkeho esovito stočeného žľabu, ktorým nadol ku Krivánskemu plesu.
traverz 5 m 50°, žľab 43-48°
S5-, E2+,
červený stredne ťažký
500 m (ku Kriván- skemu Zelenému plesu)
február-marec;
prechod z rebra do žľabu sa na jar rýchlo vytápa
OSTRÝ ROHÁČ - JV stena
Ostrý Roháč (2087 m) sa nachádza v Jamnickej doline, avšak pre jeho blízku polohu pri Žiarskom sedle je možný pomerne jednoduchý prístup aj zo Žiarskej doliny (pre orientáciu pozri fotomapku v sekcii Žiarskej doliny). Ostrý Roháč ponúka pre extrémne lyžovanie svoju JV stenu s dvomi peknými líniami (a ich variantami) - relatívne ľahkým J žľabom spadajúcim spod západného vrcholu a ťažším JV zjazdom vedúcim z východného vrcholu. JZ svah (kadiaľ spadá aj JZ žľab) je od JV steny oddelený skalnatým južným rebrom.
Ostry Rohac - JV stena
Zjazd
Stručný opis
Sklon
Obtiažnosť
Prevýšenie
Poznámka
A1
J žľab: zo snehovej plošinky cca 10 m pod západným vrcholom Ostrého roháča priamo nadol širokým žľabom, ktorý je v dolnej časti zakončený skalnou bariérou. Nad skalným zakončením žľabu doľava nadol cez široký snehový hrebienok do krátkeho žliabku, ktorým (už spoločne s JV zjazdom) na široký snehový svah pod JV stenou Ostrého Roháča.
33-40°
S4, E2,
modrý ťažký
350 m (do Jamnickej doliny pod JV stenu)
február-apríl;
v spodnom žliabku býva pri nedostatočnom množstve snehu ľadopádik, preto je vhodné obzrieť si ho zdola ešte pred lyžovaním
A2
Varianta J žľabu: priamo z plošinky západného vrchola Ostrého Roháča cca 6 m doľava nadol krátkym úzkym žliabkom pod sedielko medzi Z a V vrcholom. Odtiaľ nadol širším svahom asi 30 m až do J žľabu.
38-45°
S4+, E2,
červený ľahký
350 m (do Jamnickej doliny pod JV stenu)
marec-apríl;
žliabok zo Z vrchola býva málokedy dostatočne vysnežený
B1
JV zjazd: z malej plošiny vo východnom hrebeni Ostrého Roháčana niekoľko metrov doprava na snehový hrebienok, z ktorého spadá doprava nadol strmá v strednej časti rozšírená snehová pláň. Nadol touto pláňou do jej spodnej časti, kde sa mení na krátky zužujúci sa žľab. Priamo nadol týmto žľabom ústiacim na spodnú časť J žľabu (A1) a ním dole na široký svah pod JV stenou.
40-47°
S4+, E2+,
červený stredne ťažký
350 m (do Jamnickej doliny pod JV stenu)
marec-apríl;
začiatok z plošinky vo východnom hrebeni je vhodný, ak nie je dosť snehu na lyžovanie až priamo z V vrcholu variantou B2
B2
Varianta JV zjazdu priamo z V vrchola Ostrého Roháča: z plošiny na východnom vrchole najskôr doprava nadol asi 15 m (smerom ku snehovo-skalnému hrebeňu, za ktorým vedie varianta J žľabu - zjazd A2). Ďalej traverz doľava na nevýrazný snehový hrebienok, z ktorého sa ďalej vľavo tiahne úzka a strmá rampa. Rampou (exponované) na jej koniec a ďalej nadol ako zjazd B1.
začia- tok okolo 40°, rampa 52°
S5, E3,
čierny ľahký
350 m (do Jamnickej doliny pod JV stenu)
marec-apríl;
horná rampa býva málokedy celá vysnežená
Ostry Rohac - JZ zlab
Zjazd
Stručný opis
Sklon
Obtiažnosť
Prevýšenie
Poznámka
Z malého sedielka cca 10 m pod Z vrcholom Ostrého Roháča sa tiahne nadol (smerom na juh) výrazné rebro, z ktorého naľavo spadá J žľab (opísaný vyššie). Lyžujeme z pravej strany rebra najskôr krátkym (cca 30 m) žliabkom až na širšiu snehovú pláň. Ňou ponad skalný pás doľava nadol naspäť na rebro. Ďalej mierne doprava do výrazného žľabu, ktorým nadol až do zúženia v spodnej časti. Tu rampou doľava a na jej konci priamo nadol do kotlinky pod JZ svahmi Ostrého Roháča v závere Jamnickej doliny.
horná časť 33-38°, stred a dolná časť 42-48°
S4+, E2+,
červený stredne ťažký
320 m (do kotlinky pod JZ svahmi Ostrého Roháča)
február-apríl;
zúženie v spodnej časti sa dá pri dostatku snehu lyžovať aj priamo dole (a nie rampou zľava)
SALATÍN - S žľaby
Salatín (2047 m) sa nachádza v závere Salatínskej doliny, ktorá tvorí jednu z odnoží Roháčskej doliny v západnej časti Západných Tatier. Vrchol Salatína tvoria dva relatívne samostatné vrcholy (SZ a JV) oddelené plytkým sedlom, do ktorého sa dá v zimnom období dostať relatívne ľahko a rýchlo zo SV strany cez Salatínsku dolinu od konečnej stanice lanovky Zverovka-Spálená. Z JV vrcholu je následne možné zlyžovať na južnú stranu dlhým plytkým svahom do Hlbokej doliny, prípadne lyžovať naspäť trasou výstupu do Salatínskej doliny (línia A). Zo SZ vrcholu spadajú smerom na sever dva výrazné žľaby (línie B a C), ktoré sú detailnejšie opísané nižšie.
Salatin - S zlaby
Zjazd
Stručný opis
Sklon
Obtiažnosť
Prevýšenie
Poznámka
A
Z plytkého sedla medzi JV a SZ vrcholom Salatína smerom na SV širokým svahom spadajúcim do zadnej časti Salatínskej doliny.
30-35°
S3, E1,
modrý stredne ťažký
350 m (do zadnej časti Salatínskej doliny)
január-apríl;
línia vhodná pre výstup na Salatín zo severnej strany, pozor na lavíny, svah je niekedy označovaný ako "Centrálny žľab"
B1
Zo SZ vrcholu Salatína nadol žľabom cez jeho zúženie v strednej časti až na široký snehový kužeľ spadajúci do zadnej časti Salatínskej doliny.
35-42°
S4-, E1+,
modrý ťažký
400 m (do zadnej časti Salatínskej doliny)
január-apríl;
strmosť hornej časti zjazdu závisí od množstva snehu (resp. veľkosti prevejov), žľab je niekedy označovaný ako "Strmý žľab"
B2
Varianta Strmého žľabu: z nevýrazného sedielka pod vrcholovým hrebeňom SZ vrcholu Salatína priamo nadol širokým žľabom až do miesta, kde sa sprava napája do spodnej časti Strmého žľabu (línia B1). Tu zľava alebo sprava okolo nevýrazného skalného rebierka do miesta, kde Strmý žľab ústí na spodnú pláň. Ňou ľahko do zadnej časti Salatínskej doliny.
35-42°
S4-, E1+,
modrý ťažký
400 m (do zadnej časti Salatínskej doliny)
január-apríl;
pekná varianta, ktorú možno oceníte, keď bude Strmý žľab beznádejne rozlyžovaný a vy budete napriek tomu prahnúť po panenskom prašane...
B3
Ťažšia varianta Strmého žľabu: nástup do línie zľava okolo prevejov snehovým hrebienkom a ďalej doprava nadol zúženým žľabom. Po asi 50 metroch traverz doprava cez snehové rebro na pláň, ktorou ďalej šikmo doprava do miesta, kde Strmý žľab ústí na spodný snehový kužeľ. Ním ľahko do zadnej časti Salatínskej doliny.
35-45°
S4, E2,
červený ľahký
400 m (do zadnej časti Salatínskej doliny)
január-apríl;
horný žľab je v spodnej časti zakončený skalným prahom, takže radšej zbytočne nepadať...
C1
Zo SZ vrcholu Salatína asi 50 metrov po hrebeni smerom na západ až nad výrazný žľab spadajúci smerom na sever. Týmto mierne esovitým žľabom, ktorý je sprava ohraničený výrazným skalným rebrom, nadol cez zúženie až do kotla pod sedlom Parichvost v zadnej časti Salatínskej doliny.
35-43°
S4-, E2,
modrý ťažký
400 m (do zadnej časti Salatínskej doliny)
január-apríl;
pekný zjazdík, ktorého spektakulárnu atmosféru dotvárajú veže a vežičky skalného rebra ohraničujúceho žľab z pravej strany
C2
Varianta zjazdu C1 žliabkom v rebre: z hrebeňa najskôr cca 10 m priamo nadol a potom doľava cez nevýrazné snehové rebro do plytkého žliabku zľava ohraničeného výrazným ostrým skalno-snehovým rebrom. Žliabok vo svojej spodnej časti prechádza v strmší šikmý svah, ktorý sa napája na hlavný žľab (líniu C1) v mieste nad jeho zúžením v strednej časti. Ďalej líniou zjazdu C1 nadol do kotla pod sedlom Parichvost.
35-43°
S4-, E2,
modrý ťažký
400 m (do zadnej časti Salatínskej doliny)
január-apríl;
pekná varianta, ktorú možno oceníš, keď bude hlavný žľab (C1) rozlyžovaný alebo v ňom bude padnutá stará zamrznutá lavína...
OSOBITÁ - JZ žľab
Osobitá (1687 m) sa nachádza v SZ časti Západných Tatier. Názov tohto nezvyčajného masívu súvisí s jeho osobitou polohou mimo hlavného hrebeňa Západných Tatier, vďaka čomu ponúka nádherné výhľady na severnú stranu Roháčov. V masíve Osobitej sa nachádza niekoľko relatívne kratších línií, z ktorých najkrajšou je JZ žľab spadajúci priamo z vrcholu.
Osobita - JZ zlab
Zjazd
Stručný opis
Sklon
Obtiažnosť
Prevýšenie
Poznámka
Z vrcholu Osobitej priamo smerom na JZ svahom, ktorý nižšie prechádza vo výraznejší kratší žľab z oboch strán ohraničený skalnými rebrami. Žľabom priamo nadol, až kým neprejde v les. V lese možnosť vytraverzovať doprava do lesného výseku a ním pohodlne zlyžovať na dno Teplého žľabu.
35-40°, v lese do 30°
S4-, E1+,
modrý ťažký
300 m (do Teplého žľabu)
január-marec;
výstupová trasa chodníkom do Sedla pod Osobitou (zelená značka), odkiaľ ďalej južným rebrom na vrchol Osobitej (pozri mapku)
CHABENEC - S stena
Chabenec (1955 m) sa nachádza v hlavnom hrebeni Nízkych Tatier. Jeho vrcholový hrebeň sa dvíha medzi sedlom Ďurková a Kotliskami. Z hľadiska skialpinizmu je zaujímavá severná stena masívu.
Chabenec - S stena
Zjazd
Stručný opis
Sklon
Obtiažnosť
Prevýšenie
Poznámka
A
Z východnej časti masíva najskôr ľahkým terénom ponad skalné zrázy, potom strmým žľabom orientovaným na SZ priamo dole do kotla pod S stenou.
35-43°
S4-, E1,
modrý ťažký
300 m (do kotla pod S stenou)
marec-máj;
začiatok je málo strmý, najväčší sklon má stredná časť zjazdu
B
Vo východnej časti masívu výrazným žľabom s lievikovitým začiatkom priamo dole do kotla pod S stenou Chabenca.
36-40°
S3+, E1,
modrý ťažký
330 m (do kotla pod S stenou)
február-máj;
najľahší zo zakreslených zjazdov na Chabenci
C
V skalnom rebre východne od centrálneho žľabu (zjazdu D1) spadá doprava nadol (smerom na zjazd B) úzky žľab. Zjazd začína širším snehovým hrebeňom, ktorý prechádza v spomínaný žľab. Ním ďalej až na zjazd B.
42-46°
S4+, E2,
červený stredne ťažký
330 m (do kotla pod S stenou)
marec-apríl;
technicky najťažšie je miesto, kde sa horná širšia časť láme v žľab (v tomto mieste je aj častý nedostatok snehu)
D1
Centrálnym žľabom z hlavného vrchola Chabenca priamo na sever, v strednej časti sprava obchádzajúc nevýrazný skalný prah, až do kotla pod S stenou Chabenca.
43-48°
S4+, E2,
červený stredne ťažký
330 m (do kotla pod S stenou)
marec-máj;
pekný zjazd, horná časť býva strmá (v závislosti od výšky prevejov), na jar časté rigole
D2
Z vrchola Chabenca priamo nadol centrálnym rebrom až do žliabku v rebre, ktorým doprava nadol do spodnej časti centrálneho žľabu (D1).
40-48°, 1x 5m 52°
S5-, E2,
červený stredne ťažký
330 m (do kotla pod S stenou)
marec-máj;
pekná rôznorodá línia
E1
Centrálnym rebrom najskôr mierne zľava okolo nevýrazného pásu skál. Ďalej priamo nadol strmou pláňou, ktorá ohraničuje centrálne rebro zľava, až do zúženia v spodnej časti, ktorým ďalej nadol do kotla.
45-50°
S5-, E2,
červený stredne ťažký
330 m (do kotla pod S stenou)
marec-máj;
spodné zúženie býva často nedostatočne vysnežené, a preto jeho technická obtiažnosť silne závisí práve od množstva snehu
E2
Zjazd vedie širokým snehovo-skalným rebrom na západ od centrálneho rebra (zjazdu E1). Z hlavného vrcholu najskôr niekoľko metrov po hrebeni na západ. Potom priamo dole výrazným strmým žľabom, ktorý sa v spodnej časti zužuje. Tu traverz doprava ponad krátke rebro na vedľajšiu snehovú pláň (napojenie na E1) a jej zúžením priamo nadol na široký svah, ktorým už ľahko do kotla pod stenou.
45-52°
S5, E2+,
červený ťažký
330 m (do kotla pod S stenou)
apríl-máj;
najťažší zo zakreslených zjazdov na Chabenci (spolu s variantou E3), celé je to hodne strmé a v hornej časti aj mierne expované
E3
Varianta hornej časti zjazdu E2: z hrebeňa mierne zľava úzkym zakriveným žliabkom ústiacim do strednej časti zjazdu E2.
45-50°
S5, E2+,
červený ťažký
330 m (do kotla pod S stenou)
apríl-máj;
horný zakrivený žliabok je užší ale trochu menej strmý než horný žľab zjazdu E2
F1
Zjazd začína niekoľko metrov na východ po hrebeni od zjazdu F2. Ďalej priamo dole až na zjazd F2 a ním dole do kotla.
38-43°, horná časť do 48°
S4-, E1+,
modrý ťažký
330 m (do kotla pod S stenou)
marec-máj;
trochu exponovanejšia varianta zjazdu F2, sklon hornej časti značne závisí od snehových podmienok (prevejov)
F2
Z nevýrazného sedielka, kde sa spája západné rameno Chabenca s hlavným hrebeňom, priamo nadol širokým žľabom.
38-45°
S4-, E1,
modrý ťažký
330 m (do kotla pod S stenou)
marec-máj;
pohoda pre menej skúsených (pokiaľ nie sú v hornej časti veľké preveje)
ĎUMBIER - severná stena
Ďumbier sa nachádza v centrálnej časti Nízkych Tatier a so svojou nadmorskou výškou 2043 m predstavuje najvyšší kopec tohto pohoria. Z hľadiska extrémneho lyžovania je zaujímavá jeho severná stena, ktorá je často využívaná aj na mixové lezenie (ako jedna z mála v Nízkych Tatrách).
Dumbier - S stena
Zjazd
Stručný opis
Sklon
Obtiažnosť
Prevýšenie
Poznámka
A
Z hlavného vrcholu Ďumbiera (od vrcholového "hranolu") cez preveje na strmý svah a následne traverz popod preveje vľavo na pláň. Pláňou nadol až do miesta, kde prechádza do žľabu spadajúceho šikmo vpravo. Týmto žľabom asi 100 m až do jeho napojenia na krátky spodný žľab, ktorým ľahko až na pláne Ďumbierskeho kotla.
prvých 20 m 50-52°, ďalej do 43° (pre- chod do spod- ného žľabu 47°)
S5, E3,
červený ťažký
350 m (do Ďumbier. kotla)
marec-apríl;
relatívne krátke, ale pekné, jediné tech. náročnejšie miesto sú horné preveje a prechod zo šikmého žľabu do spodného žľabu, kde to môže byť vyľadnené; v lezeckom sprievodcovi je línia označená ako cesta "Centrálny žľab sprava"
B
Zjazd začína z hrebeňa 30-40 m východne od začiatku zjazdu C. Najskôr krátkou pláňou, ktorá lievikovitým zúžením prechádza do rozširujúceho sa žľabu (sprava ohraničeného mohutnou stenou a zľava skalným rebrom). Žľabom ľahko nadol na pláne Ďumb. kotla.
horná časť do 43°, ďalej 35-40°
S4-, E1,
modrý ťažký
310 m (do Ďumbier. kotla)
február-apríl;
technicky trochu náročnejšie než zjazd C; v lezeckom sprievodcovi je línia označená ako "Západný žľab Fajkov"
C
Zo sedla medzi hlavným vrcholom Ďumbiera a Ludárovou kopou výrazným žľabom priamo nadol do Ďumbierskeho kotla.
začia- tok cca 47°, ďalej 35-40°
S4-, E1,
modrý ťažký
300 m (do Ďumbier. kotla)
február-apríl;
strmosť a tech. náročnosť hornej časti žľabu závisí od výšky prevejov; podľa lezeckého sprievodcu ide o tzv. "Západný žľab"
SINÁ - východný žľab
Siná (1560 m) patrí k najkrajším výhľadovým kopcom v Nízkych Tatrách. Nachádza sa vo vápencovom predhorí Nízkych Tatier a oddeľuje Demänovskú dolinu od doliny Mošnica. Z hľadiska lyžovania je zaujímavý prakticky len jej východný svah.
Sina - V zlab
Zjazd
Stručný opis
Sklon
Obtiažnosť
Prevýšenie
Poznámka
Z vrcholu Sinej smerom na východ širokou pláňou, ktorá sa postupne zužuje a prechádza v lesný žľab. V zúžení žľabu je nízky skalný prah, ktorý je možné oblyžovať lesom zľava a následne sa vrátit naspäť do žľabu. Pod prahom už ľahko ale stále dobrodružne držiac sa pravej alebo ľavej strany potôčika až na žltú značku, ktorou ďalej k parkovisku pri Jaskyni Slobody.
30-35°, v lese okolo prahu 40°
S3+, E1+,
modrý stredne ťažký
550 m (do dolinky pod Sinou)
január-február;
zjazd pre milovníkov dobrodružného lyžovania, na výstup je najvhodnejšie použiť letný chodník (žltá značka, pozri mapku), pri lyžovaní pozor na horný svah, ktorý je extrémne lavinózny
CHOČ - východný žľab
Veľký Choč (1608 m) je najvyšším kopcom Chočských vrchov, ktoré tvoria prirodzenú hranicu medzi regiónom Oravy a Liptova. Ide o jeden z najkrajších výhľadových kopcov na Slovensku, z ktorého vidieť všetkých päť najvyšších slovenských pohorí (Vysoké, Západné a Nízke Tatry, Malú a Veľkú Fatru). Z vrcholu spadá smerom na východ až do údolia výrazný široký žľab (zakreslený a opísaný nižšie).
Choc - V zlab
Zjazd
Stručný opis
Sklon
Obtiažnosť
Prevýšenie
Poznámka
Z vrcholu Choča najskôr cca 30 metrov priamo nadol a ponad skalné prahy ďalej doľava cez snehový hrebienok do hornej časti širokého žľabu. Žľabom priamo nadol do lesa, kde žľab postupne stráca sklon. V lese križujeme niekoľko zvážnic a stále sledujeme tok potoka, až kým neprídeme na cestu, ktorá spája Lúčky s Oravou. Po ceste doprava asi 1 km na parkovisko.
vrcho- lová časť okolo 40°, nižšie do 30°
S3+, E1+,
modrý stredne ťažký
cca 1000 m (na cestu do Lúčok)
január;
na výstup je najvhodnejšie použiť červene značený chodník z parkoviska nad Lúčkami na Žimerovú, pokračovať do sedla Vráca (sedlo medzi Malým a Veľkým Chočom) a ďalej až na samotný vrchol Choča (pozri mapku), v spojení so zjazdom nenáročného východného žľabu ide za dobrého počasia a dostatočných snehových podmienok o peknú lyžiarsku túru