Stiahni si informácie o sprievodcovi vo formáte PDF: Info_o_sprievodcovi_v1.6.pdf
Na týchto webstránkach priebežne tvorím online skialpinistického sprievodcu lyžiarskymi zjazdmi v Tatrách. Zatiaľ sú spracované nasledovné lokality:
Na označenie zjazdov som použil písmena A, B,... Pod každou fotkou so zakreslenými líniami sú v tabuľke podrobnejšie opísané ich charakteristiky, t.j.: stručný opis línie, prevažujúci sklon (občas je uvedený osobitne aj sklon najstrmšieho miesta - hlavne pri zjazdoch, ktorých sklon je v určitom mieste značne strmší od ostatnej časti zjazdu),
náročnosť (Traynard stupnica S1-S7, stupnica expozície E1-E4 a celková náročnosť - ich podrobnejší opis pozri nižšie), prevýšenie zjazdu a poznámka s informáciou o (spravidla) vhodnom období na jeho zlyžovanie a dodatočnými informáciami o danom zjazde (prípadne aj s fotkami alebo videom z jeho zlyžovávania). Ak sú pri opise zjazdu použité slová ako "vľavo, doprava nadol, traverz vpravo, a pod.", je to vždy uvedené z pohľadu lyžiara lyžujúceho danú líniu smerom nadol (t.j. tvárou do doliny). Výrazy typu SZ, J, Z, V, JV, a pod.
predstavujú skratky svetových strán, takže ak je v opisoch (alebo zákresoch) uvedené napríklad "Z zjazd", predstavuje to "západný zjazd", resp. zjazd v západnej stene daného štítu alebo zjazd orientovaný smerom na západ. Drvivú väčšinu zakreslených línií som zlyžoval, takže uvedené informácie a zákresy sú presné, avšak najmä pri hodnotení náročnosti treba brať do úvahy istú dávku subjektivity, ako aj aktuálne poveternostné a snehové podmienky.
Po kliknutí na fotku so zakreslenými líniami sa zobrazí na novej karte vo vyššom rozlíšení, aby si prípadní záujemcovia mohli pozrieť zákresy línií detailnejšie. Zákresy zjazdov jednotlivých lokalít sa dajú stiahnuť aj vo formáte PDF, ktoré budem priebežne aktualizovať spolu s webovou verziou (o aktualizáciách budem informovať v novinkách na spodnej lište úvodnej stránky).
K oblastiam som uviedol aj stručný opis prístupovej cesty (pre tých, ktorí by náhodou nevedeli, ako sa do danej lokality dostať - čo by však už v dobe moderných technológií nemal byť problém), info o možnostiach ubytovania a info o období, kedy tam zvyknú byť najlepšie podmienky počas skialpinistickej sezóny. Čo sa týka trasy výstupu: pri náročnejších zjazdoch pokiaľ je to možné (a z hľadiska objektívneho nebezpečenstva relatívne bezpečné), takmer vždy zvyknem vystúpiť hore tadiaľ, kadiaľ neskôr plánujem lyžovať dole. Zistím tak snehové podmienky na trase zjazdu (množstvo a kvalitu snehu, výskyt vytečeného ľadu, trčiacich šutrov a pod.) a tiež to pomáha orientačne (neskôr počas zjazdu lyžujem popri vyšľapanej stope, vďaka čomu nehrozí situácia, že by som zablúdil niekde do vedľajšieho žliabku končiaceho nečakaným skalným prahom, keďže zhora býva terén pri exponovanejších zjazdoch dosť neprehľadný). Na ľahších a populárnejších trasách je však často vhodnejšie a bezpečnejšie zvoliť výstupovú stopu mimo lyžiarskej línie (vyhnutie sa prípadným kolíziam s lyžiarmi, spusteným lavínam a pod.).
Technická náročnosť zjazdu: určuje náročnosť techniky lyžovania pri zjazde. Teda čím vyšší je stupeň technickej obťažnosti, tým vyššie sú nároky na lyžiarske umenie lyžiara počas zjazdu (od klasického lyžovania oblúkmi na málo strmých svahoch, cez ovládanie lyží v strmom teréne, preskakované oblúky v úzkych žľaboch, až po zvládnutie krátkych šusov a skokov skalných prahov rôznej výšky). Technickú náročnosť zvyšuje strmosť terénu (ktorá zároveň zvyšuje aj expozíciu), malý priestor pre manévrovanie s lyžami (úzke miesta v žľaboch), výskyt malých ľadopádov a skalných prahov, ktoré je možné prekonať skokom (pokiaľ sú zliezané napešo alebo zlanené, nezapočítavam ich do technickej náročnosti zjazdu a upozorním na to v opise alebo poznámke k danej línii. Avšak takých zjazdov je tu minimum, keďže preferujem tzv. kontinuálne línie, ktoré sa dajú zlyžovať celé vrátane prekonávania terénnych prekážok bez nutností odopínania lyží).
Na technickú náročnosť zjazdu vplývajú v značnej miere aj poveternostné a snehové podmienky. Poľadovica, ľadová kôrka či vetrom ubitá doska v kombinácii so zlou viditeľnosťou (difúzne svetlo, hmla) môže vo veľkej miere sťažiť lyžovanie a môže v lyžiarovi vzbudiť dojem, že zjazd je technicky ťažší, než uvádzam. Preto vopred upozorňujem, že udávaný obťažnostný stupeň zjazdu takmer vždy stanovujem po zlyžovaní daného zjazdu za slnečného počasia a snehových podmienok, ktoré pokladám za dostatočné, stabilné a bezpečné vzhľadom na svoje lyžiarske schopnosti. Napriek tomu môže technická náročnosť niektorých zjazdov značne kolísať. Ide hlavne o niektoré úzke žľaby s menšími skalnými či ľadovými prahmi, ktoré môžu byť za určitých podmienok úplne vysnežené s minimálnou alebo žiadnou výškou. A naopak, za slabých zím môžu byť o niečo vyššie, než uvádzam vo svojich opisoch.
Na vyjadrenie technickej náročnosti zjazdu používam 7-stupňovú Traynard stupnicu (stručný opis jednotlivých stupňov je uvedený v tabuľke nižšie). Ide o bodovú klasifikáciu uvádzanú pre najťažšie miesto daného zjazdu, čo však v praxi môže občas trochu zavádzať pri hodnotení celkovej náročnosti zjazdu (pozri nižšie hodnotenie celkovej náročnosti zjazdov).
Občas je pri stupňoch využité aj znamienko + (horná hranica) alebo - (dolná hranica daného stupňa). Pozornejší z vás si určite všimli, že Traynard stupnica kombinuje technickú náročnosť najťažšieho miesta s jeho expozíciou. Praktickejšie mi však príde uvádzať expozíciu osobitne stupňami E1-E4, ktoré využíva napr. VOLO stupnica (viac o expozícii a jej hodnotení nižšie).
Hodnotenie expozície zjazdu: hodnota expozície zjazdu je druhý dôležitý údaj, ktorý určuje psychickú náročnosť zjazdu vyplývajúcu z charakteru terénu (zakrivenie zjazdu, dĺžka strmých úsekov, prekážky na svahu vo forme skalných a ľadových prahov, trhlín, a pod.). Práve charakter terénu je faktor, na základe ktorého môžeme odhadnúť rozsah zranení lyžiara v prípade pádu.
Vysoký stupeň expozície zjazdu teda v praxi znamená vysokú pravdepodobnosť vážneho zranenia alebo smrti pri eventuálnom páde za štandardných snehových podmienok (t.j. podmienky, kedy sneh nie je tvrdý ani zľadovatelý). Vedomie vysokého rizika zranenia či smrti v prípade pádu kladie nároky na psychickú odolnosť lyžiara a výrazne vplýva na celkovú náročnosť zjazdu. Preto sú vo všeobecnosti pre väčšinu lyžiarov celkovo náročnejšie zjazdy, ktorých expozícia je vyššia, aj keď ich technická náročnosť nie je vysoká, v porovnaní s menej exponovanými zjazdmi s vyššou technickou náročnosťou.
Expozíciu je však potrebné chápať aj v súvislosti s objektívnym nebezpečenstvom, ktoré na danej línii lyžiarovi hrozí počas zjazdu. V praxi teda môže stupeň expozície zjazdu zvyšovať napríklad aj to, do akej miery je línia zjazdu vystavená riziku pádu serakov, skál, kusov ľadu, prevejov, lavín a pod.
Celková náročnosť zjazdu: je výsledkom súhrnu technickej náročnosti, expozície a dĺžky (resp. prevýšenia) zjazdu. Avšak je potrebné všímať si aj skutočnosť, či sa technicky najnáročnejšie miesto nachádza v exponovanej časti zjazdu a či je zjazd vyrovnaný z hľadiska technickej obťažnosti (teda či sú ostatné časti zjazdu mimo najťažšieho miesta značne ľahšie alebo naopak, či sa ostatné časti zjazdu približujú náročnosťou najťažšiemu miestu). Na základe tohto všetkého sa potom snažím približne určiť celkovú náročnosť zjazdu prostredníctvom troch základných stupňov prezentovaných tromi farbami - od najľahších modrých línií cez stredne ťažké červené až po veľmi ťažké čierne línie. Každý z týchto troch základných stupňov (modrý, červený, čierny) môže ďalej nadobúdať tri podstupne - ľahký, stredne ťažký, ťažký. Vzniká tak spolu 9 stupňov celkovej náročnosti zjazdu - od prvého stupňa "modrý ľahký", ktorý zahŕňa najľahšie lyžiarske línie, až po otvorený horný stupeň "čierny ťažký", ktorý predstavuje najťažšie možné skiextrémy. Tento systém hodnotenia by sa dal samozrejme nahradiť len samotnými číslami od 1 po 9, ale myslím, že slovno-farebný opis (spolu s farebnými zákresmi) je názornejší.
Príklady tatranských zjazdov, ktoré približne odpovedajú jednotlivým obťažnostným stupňom:
Aj pri hodnotení celkovej náročnosti zjazdu však treba brať do úvahy (okrem istej dávky subjektivity) i fakt, že v praxi môže jeho obťažnosť mierne kolísať podľa aktuálnych podmienok. Takže napríklad z "modrého ťažkého" zjazdu sa môže v zlých podmienkach (poľadovica, nedostatok snehu, a pod.) stať "červený ľahký" prípadne až "červený stredne ťažký". A naopak, ak máš šťastie na ideálne podmienky, môže sa ti niektorý zo zjazdov zdať celkovo o niečo ľahší, než uvádzam v opisoch. Každopádne, klasifikácia skialpinistických zjazdov nie je jednoduchá a jednoznačná vec, preto ju treba brať len orientačne a nie úplne doslova.
!!! Upozornenie: väčšina zjazdov, ktoré uvádzam v tomto skialpinistickom sprievodcovi, sú určené pre skúsenejších lyžiarov. Pre začiatočníkov odporúčam Výber skialpinistických a lyžiarskych túr od Stana Klauča. Prípadne z mnou zakreslených zjazdov "modré ľahké" alebo maximálne "modré stredne ťažké", ktoré by za dobrých podmienok nemali robiť problém ani menej skúseným lyžiarom. !!!
(Podrobnejšie info o rôznych stupniciach hodnotenia náročnosti zjazdov spolu s ich porovnaním nájdete v tomto článku od Ivy Filovej)
Prajem veľa pekných zážitkov, kvalitný sneh, málo lavín a žiadne pády!