Žiarska dolina

Stiahni si sprievodcu vo formáte PDF: ZiarskaDolina_v2.3.pdf

Popis oblasti
Žiarska dolina sa nachádza v južnej časti Západných Tatier a patrí k najkrajším tatranským dolinám. Jednoduchý prístup po asfaltovej ceste a celoročne otvorená Žiarska chata z nej robia jedno z najnavštevovanejších tatranských zákutí. V zime ponúka veľa možností na lyžiarsku turistiku a skialpinizmus (v lete na turistiku a horskú cyklistiku). Vďaka rôznorodosti terénu si na svoje prídu rekreační lyžiari a menej skúsení milovníci zimných športov, ale aj ostrieľaní skiextrémisti. S stena Príslopu, J stena Baníkova a J steny Troch kôp sú vhodné pre skúsených jedincov. Menej skúsení lyžiari sa môžu zamerať na Hrubú kopu, Baranec a Plačlivô. Začiatočníci nájdu svoje pole pôsobnosti v okolí Lúčneho, Smutného a Žiarskeho sedla.
POZOR! Žiarska dolina patrí k najlavínoznejším terénom na Slovensku a pri 4. a 5. lavínovom stupni je dolina uzavretá. V extrémnom prípade môžu lavíny zasiahnuť údolnú cestu už na 2. kilometri (žľab-dolina Bystrô z Baranca). Avšak už aj pri 3. stupni môže byť cesta ohrozená lavínami na 4. kilometri sprava z Čiernych stien a na 5. kilometri zľava z Jaloveckého sedla a Príslopu. Informácie k aktuálnej lavínovej situácii nájdeš na webe laviny.sk.

Prístup
Pri Liptovskom Mikuláši odboč z diaľnice D1 na kruhový objazd smerom do centra mesta. Po približne kilometri na druhej križovatke so semaformi odbočíš doprava na Liptovský Hrádok a ďalej pokračuješ 3 km po ceste č.18 východným smerom. Prekonáš dravý horský potok Smrečianka a o necelý kilometer za mostom prídeš na križovatku so smerovou tabuľou Žiar. Vyhodíš smerovku doľava a pokračuješ po ceste smerom na sever. Prefrčíš popri sídlisku Podbreziny a potom časťou Vitálišovce, za ktorou sa ti otvorí pohľad na majestátne vrcholy Západných Tatier (v minulosti nazývané Liptovskými hoľami). Nenechaj sa zlákať pekným výhľadom a radšej pozeraj na cestu, ktorá býva v zimnom období klzká. Za dedinou Smrečany-Žiar pokračuj ďalej ešte asi 2 km, až kým nedorazíš na platené samoobslužné parkovisko s rampou. Zaparkuj, vytiahni lyže a hor sa do doliny!
Dolinou preťapkáš 5,284 km ľahkým terénom až na Žiarsku chatu (1290 m). Z chaty pokračuj 600 m na SV až pod strmý vypuklý svah pokrytý hustým porastom kosodreviny a krpatých stromčekov. Svah sa dá najpraktickejšie vystúpať z pravej strany prierezom v kosovke. Po zdolaní tohto namáhavého botanického hangu si sa ocitol na rovni Terasa, odkiaľ sa ti v plnej kráse ukážu vrcholy hlavného hrebeňa nad Veľkými Závratmi a na opačnej strane impozantný Baranec - tretí najvyšší vrch Západných Tatier. Ďalej sa orientuj podľa fotomapky, ktorú nájdeš nižšie.

Najlepšie podmienky
Na skialpinizmus a extrémne lyžovanie v Žiarskej doline sú vo všeobecnosti najlepšie podmienky od začiatku januára do polovice apríla. Niekedy je dosť snehu už v decembri, no sú aj zimy, keď ho ešte ani koncom januára nie je dostatočné množstvo. Výška snehovej pokrývky v horných častiach doliny zvyčajne kulminuje v druhej polovici marca. Dolina je južne orientovaná a snehové pomery v jej jednotlivých častiach závisia najmä od expozície svahu, jeho morfológie a sklonu. Pre severné strany je typický nedostatok snehu na začiatku zimy (kvôli prevládajúcim severným vetrom, ktoré ho previevajú na južné strany), vyššie nebezpečenstvo doskových lavín, poľadovicu, ťažšie a strmšie zjazdy. Na juhu je väčšinou viac snehu, no jeho kvalita býva počas zimy hodne kolísajúca.

Ubytovanie
- Žiarska chata: www.ziarskachata.eu
- Chaty Kožiar: www.hotelkoziar.sk
- Chaty Třinec: www.chatatrinec.sk
- Hotel Spojár: www.spojar.sk
Okrem týchto ubytovacích zariadení v Žiarskej doline a jej ústí môžeš využiť aj súkromné priváty v dedine Smrečany-Žiar, v Liptovskom Mikuláši alebo jeho okolí.

Poznámka k názvosloviu
Niektoré názvy v lokalite sú zavádzané prvý raz, a to pre objekty, ktoré sú pre skialpinistov orientačne významné, alebo majú niektoré osobitosti, pre ktoré si zasluhujú mať pomenovanie. Hoci nejde (zatiaľ) o oficiálne názvy, názvy boli vytvorené s prísnym ohľadom na celú tatranskú toponomastiku a na platné pravidlá pre tvorbu geografických názvov stanovené ÚGKK SR.

FOTOMAPA DOLINY
fotomapa
BANÍKOVSKÝ KOTOL
S stena Príslopu
Zjazd
Stručný opis
Sklon
Obtiažnosť
Prevýšenie
Poznámka
A
Kopa nad Príslopskou štrbinou: popod hrebeň zo S strany doprava nadol až nad krátky (cca 10 m dlhý) strmý žliabok. Ním priamo nadol (najťažšie miesto) na širšiu snehovú pláň, ktorou najskôr 30 m priamo dole a potom doľava cez rebro do vedľajšieho žľabu. Ním šikmo doprava nadol do kotla.
42-46°, 1x 48°
S5-, E3,
červený ťažký
280 m (do Baníkov- ského kotla)
február-apríl;
jeden z najrozmanitejších zjazdov v Žiarskej doline, v hornej polovici sa nedaj zlákať žľabom priamo nadol (končí prahom), ale včas odboč doľava cez rebro, zriedkavo dostatočne vysnežené
B1
Príslopská štrbina: zo štrbiny výrazným žľabom priamo na sever do Baníkovského kotla.
38-45°
S4, E1,
modrý ťažký
280 m (do Baníkov. kotla)
január-apríl;
pre líniu je zaužívaný názov "Kubov žľab", najstrmším miestom je začiatok zjazdu (časté preveje)
B2
Variant do Kubovho žľabu: krátkym žliabkom medzi Centrálnym a Kubovým žľabom priamo nadol na snehovú rampu spadajúcu doprava nadol. Ňou do Kubovho žľabu, ktorým ďalej ľahko do Baníkovského kotla.
38-45°, 1x 53
S5+, E2,
čierny ľahký
300 m (do Baníkov. kotla)
február-apríl;
technicky najťažšie miesto v strede variantu býva úzke 2-3 m a strmé okolo 53° (pri nedostatku snehu je tu skalný prah)
C
Príslop SV stenou: z vrcholu 10 m po hrebeni na V, potom doľava, priamo dole na SV strmým žľabom. Nad skalný prahom krátkou rampou doprava do Kubovho žľabu (B1) a ním ľahko do Baníkovského kotla.
45-50°
S5, E2+,
červený ťažký
320 m (do Baníkov. kotla)
február-apríl;
odbočiť doprava do Kubovho žľabu sa dá ľahšie aj hornou rampou (bodkovaný variant, praktické ak je menej snehu a nedá sa zlyžovať až na spodnú rampu)
D1
Príslopská priehyba: z hrebeňa priehyby na SV širokým snehovým svahom (Rampa Príslopu), ktorý sa v strede zužuje v žľab a mierne naberá sklon) až na dno Baníkovského kotla.
38-43°
S4-, E1,
modrý stredne ťažký
280 m (do Baníkov. kotla)
január-apríl;
pre líniu je zaužívaný názov "Ypsilon", najľahší zjazd v S stene Príslopu
D2
Variant SV steny na Rampu Príslopu: začiatok zjazdu asi 20 m pod vrcholom Príslopu v hrebeni smerom na Baníkov. Mierne strmým snehovým svahom spadajúcim doprava nadol do  horného žľabu SV steny (exponované), v ktorého spodnej polovici zabočíme doľava vodorovnou rampou na líniu Rampy Príslopu (Ypsilon, D1) a ňou ľahko dole do kotla.
45-50°
S5, E3,
čierny ľahký
320 m (do Baníkov. kotla)
február-apríl;
technicky najťažsie miesto je traverz na Rampu Príslopu, exponovaný je hlavne začiatok zjazdu
E1
Príslopská priehyba variantom popod Príslopské vežičky: začiatok rovnako ako zjazd D1 pridržiavajúc sa ľavej strany horného snehového poľa. Po cca 50 m cez rebro doľava (smerom na S) na strmú rampu zbiehajúcu popod Príslopské vežičky a ňou dole.
42-47°
S4+, E2,
červený ľahký
280 m (do Baníkov. kotla)
január-apríl;
relatívne strmé ale zároveň dosť široké
E2
Štrbina medzi Príslopskými vežičkami: zo štrbiny mierne doprava nadol až po krátke zúženie. Zúžením (šírka asi 3 m) priamo nadol až na zjazd E1.
45-50°
S5, E2,
červený stredne ťažký
280 m (do Baníkov. kotla)
marec-apríl;
pri nedostatku snehu v zúžení je možné vytraverzovať cez rebro a krátkou rampou doprava (bodkovaný variant)
F
Vyšné Baníkovské sedlo: z hrebeňa nadol žliabkom ohraničeným výraznými skalnými rebrami najskôr jeho ľavou časťou, neskôr (približne v polovici žľabu) doprava nadol do jeho pravej časti, ktorou priamo dole až na pláne Baníkovského kotla.
47-52°
S5+, E2,
čierny ľahký
280 m (do Baníkov. kotla)
marec-apríl;
spolu so zjazdom B2 z Príslopu patrí k technicky (nie expozične) najťažším zjazdom do Baníkovského kotla
G
Baníkov popod Vyšné Baníkovské sedlo: z vrcholu Baníkova po hrebeni smerom na J. Po asi 50 m cez hrebeň doľava a svahom spadajúcim na V cca 50 m priamo dole. Ďalej sprava nadol relatívne širokým svahom popod Príslopské vežičky až do Baníkovského kotla.
38-43°
S4, E1,
modrý ťažký
360 m (do Baníkov. kotla)
január-apríl;
na hrebeni pozor na preveje a v kotli na lavíny
H
Baníkov cez Spádový žľab: začiatok rovnako ak línia G. Ďalej nie svahom sprava (G), ale priamo nadol (v hornej časti mierne zľava) do úzkého žľabu, ktorý je sprava ohraničeným výrazným skalným rebrom. Ním priamo do kotla.
40-45°
S4, E1+,
červený ľahký
360 m (do Baníkov. kotla)
január-apríl;
pri malom množstve snehu býva stred žľabu pomerne úzky a v hornej časti zvyknú trčať šutre
I
Baníkov cez Baníkovské spády: z V hrebeňa najskôr krátkym žliabkom, ktorý ústí na široký svah ukončený skalnou bariérou. Nad týmto skalným pásom doľava dole asi 30 m až nad cca 15 m skalnú stienku. Tu doprava nadol úzkym a strmým 10 m dlhým žliabkom, ktorý ústí na pláne Baníkovského kotla.
42-46°, v spod- nej časti 1x 55°
S5, E2+,
červený ťažký
350 m (do Baníkov. kotla)
február-apríl;
najstrmšie a najužšie miesto je v spodnej časti pri prechode skalnej bariéry
Zjazd
Stručný opis
Sklon
Obtiažnosť
Prevýšenie
Poznámka
A1
Vyšná Baníkovská štrbina: zo štrbiny vo V hrebeni Baníkova priamo dole širokým snehovým žľabom. Žľab je neskôr z ľavej strany ohraničeným previsnutou skalnou stenou (Baníkovský zub) a pri prechode spodnou skalnou bariérou sa zužuje a naberá sklon. Ľavou stranou tohto žľabu až na dno Baníkovského kotla.
45-50°
S5-, E2,
červený stredne ťažký
330 m (do Baníkov- ského kotla)
február-apríl;
najťažším miestom je prechod spodnou skalnou bariérou, v spodnej časti možnosť lyžovať rampou sprava (vyznačenou bodkovane)
A2
Variant popod Baníkovský zub: zo susednej štrbiny vo V hrebeni Baníkova najskôr mierne sprava nadol až nad skalnú bariéru, kde cez snehové rebro doprava popod výraznú previsnutú skalnú stenu (Baníkovský zub) na líniu A1, ktorou ďalej do kotla.
40-52°
S5, E2+,
červený stredne ťažký
330 m (do Baníkov. kotla)
február-apríl;
celkovo ťažšie než A1, technicky náročnejší je prechod cez snehové rebro doprava
A3
Variant z V hrebeňa: z hrebeňa medzi Baníkovom a Vyšnou Baníkovskou štrbinou relatívne ľahkou pláňou šikmo doľava na líniu A1, ktorou strmo dole do kotla.
40-50°
S5-, E2,
červený stredne ťažký
350 m (do Baníkov. kotla)
február-apríl;
lavinózne, v hornej časti možnosť začať zjazd priamejším variantom (vyznačeným bodkovane)
B1
Diagonála J steny: spomedzi vežičiek v prostrednej časti V hrebeňa Baníkova najskôr priamo dole širokou snehovou pláňou, potom traverz doľava asi 40 m a ďalej šikmo vľavo nadol smerom k žľabu spod Baníkovskej ihly (C1).
35-45°
S4, E2,
červený ľahký
330 m (do Baníkov. kotla)
február-apríl;
pri malom množstve snehu sa môže stať spodná časť technicky náročnejšia kvôli trčiacim skalám
B2
Napriamujúci variant línie B1: z hrebeňa Baníkova priamo dole širokou snehovou pláňou nad skalné prahy. Ponad ne šikmo doľava nadol na strmšie snehové pole, ktorým až do miesta, kde prechádza v skalné rebro. Tu cez rebro doprava nadol a ďalej už ľahko na dno kotla.
horná časť 35-40°, nižšie 40-48°
S5-, E2+,
červený stredne ťažký
330 m (do Baníkov. kotla)
február-apríl;
pekná mierne exponovaná línia (jedna z najkrajších v Baníkovskom kotli), v zákrese vyznačená bodkovane
B3
Rampa J steny: z nevýraznej kopy nad Vyšnou Baníkovskou štrbinou (odkiaľ začína línia A1) nadol širokou snehovou pláňou až nad skalné prahy. Ďalej šikmo doľava nadol cez nevýrazný snehový chrbát na rampu tiahnucu sa šikmo vľavo nadol spodnou skalnou bariérou. Rampou (exponované) až na spodnú časť zjazdu B2, ktorým už ľahšie na dno Baníkovského kotla.
horná časť 35-40°, rampa 42-48°
S5, E3,
červený ťažký
330 m (do Baníkov. kotla)
marec;
najnáročnejší zjazd v J/JV stene Baníkova, kľúčové miesto je v spodnej tretine rampy (prechod cez rebro s trčiacim šutrom), zriedkavo kompletne vysnežené, v zákrese je línia vyznačená bodkovane
C1
Nižná Baníkovská štrbina: žľabom spod Baníkovskej ihly priamo dole do Baníkovského kotla.
35-43°
S4, E1,
modrý ťažký
250 m (do Baníkov. kotla)
január-apríl;
užšie miesto je v hornej tretine žľabu
C2
Vyšná Lúčna kôpka: z vrcholu kôpky žliabkom z ľavej strany nadol až na líniu C1, ktorou ľahko do Baníkovského kotla.
35-40°
S3+, E1,
modrý stredne ťažký
260 m (do Baníkov. kotla)
január-apríl;
najľahší zjazd do Baníkovského kotla, z vrcholu je možné ľahšie lyžovať aj smerom na V do Lúčnej kotliny (viď foto pri línii z Lúčneho sedla nižšie)
Lúčne sedlo: zo sedla širokou pláňou cez Lúčnu kotlinu až na jej prah, cez ktorý priamo dole. Ďalej podľa snehových podmienok buď zľava popod J rameno Hrubej kopy (s vytraverzovaním na Terasu), alebo sprava cez Veľké Závraty a korytom potoka (s vytraverzovaním popod prah Baníkovského kotla).
do 35°
S2+, E1,
modrý ľahký
300 m (do Veľkých Závratov)
január-apríl;
ľahké, vhodné aj pre začínajúcich skituristov
Hrubá kopa JZ svahom:
pozri opis v tabuľke nižšie
HRUBÁ KOPA a TRI KOPY
V stena Hrubej kopy
Zjazd
Stručný opis
Sklon
Obtiažnosť
Prevýšenie
Poznámka
Hrubá kopa JZ svahom: z vrcholu Hrubej kopy smerom na JZ širokým svahom do spodnej časti Lúčnej kotliny. Ďalej ako zjazd z Lúčneho sedla.
do 35°
S2+, E1,
modrý ľahký
400 m (do Veľkých Závratov)
január-apríl;
populárna túra, na ktorej málokedy budete sami...
A
Hrubá kopa J ramenom sprava: z Hrubej kopy priamo na juh po ramene až ku skalnej veži v spodnej časti ramena (cca 200 m od vrchola). Ďalej sprava (smerom na JZ) popod vežu do strmého žliabku a ním dole do kotlíka pod prah Lúčnej kotliny.
do 45°
S4, E2,
červený ľahký
360 m (pod prah Lúčnej kotliny)
február-apríl;
technicky najťažšia je horná časť žliabku pod skalnou vežou
B
Hrubá kopa J ramenom zľava: prvých 200 m rovnako ako zjazd A až po miesto, kde sa rameno stáva skalnatým. Tu doľava (smerom na V) do krátkeho žľabu a ním ľahko dole do Kotliny pod Kopami.
30-40°
S3+, E1,
modrý stredne ťažký
350 m (do Kotliny pod Kopami)
január-apríl;
C
Variant línie B: z Hrubej kopy smerom na J po ramene asi 100 m, po ľavej strane míňajúc prvý žľab spadajúci na V (tadiaľ spadá línia D). 20 m za spomínaným žľabom cez rameno doľava (smerom na V) a mierne strmým svahom až nad skalnú bariéru. Ďalej šikmo doprava do žľabu, ktorým vedie zjazd B.
30-42°
S4, E2+,
červený ľahký
350 m (do Kotliny pod Kopami)
január-apríl;
počas slabých zím veľa skál
D
Hrubá kopa V žľabom: z vrcholu 50 m ako línie A, B, C. Ďalej doľava nadol prvým žľabom z J ramena Hrubej kopy spadajúcim smerom na V.
30-43°
S4, E1+,
modrý ťažký
350 m (do Kotliny pod Kopami)
január-apríl;
spodná časť žľabu býva pomerne úzka a občas tam bývajú pod snehom skryté šutre, ktoré zhora nie je vidieť
E
Hrubá kopa cez Hrubú priehybu: z vrcholu smerom na V do sedla medzi Hrubou kopou a Treťou kopou (Hrubá priehyba), odkiaľ priamo dole (smerom na JV) širokým žľabom.
30-37°
S3, E1,
modrý stredne ťažký
350 m (do Kotliny pod Kopami)
január-máj;
pre žľab z Hrubej priehyby je zaužívaný názov "Madajov žľab", pozor na lavíny
Zjazd
Stručný opis
Sklon
Obtiažnosť
Prevýšenie
Poznámka
F
Tretia kopa: z vrcholu najskôr asi 20 m priamo dole (skalný cca 10 m dlhý hrebienok obchádzame sprava). Potom šikmo doľava k snehovému hrebienku (možnosť prejsť na líniu G), od ktorého doprava nadol strmším úzkym žliabkom až nad nízky mixový prah. Po jeho prekonaní ďalej už ľahkým terénom do Kotliny pod Kopami.
45-50°
S5, E2+,
červený stredne ťažký
330 m (do Kotliny pod Kopami)
február-marec;
ľahším variantom je spomínané odbočenie doľava cez snehový hrebienok na líniu G (bodkovaný variant, praktické ak je spodný mixový prah nedostatočne vysnežený)
G
Druhé sedlo: zo sedla medzi Druhou a Treťou kopou mierne esovitým žľabom priamo do Kotliny pod Kopami.
38-45°
S4, E1+,
modrý ťažký
310 m (do Kotliny pod Kopami)
január-apríl;
na jar v teplom počasí pozor na šutre padajúce z Druhej kopy
P
Druhá kopa: z vrcholovej plošinky mierne zľava krátkou snehovou pláňou, ktorá sa postupne zužuje v rebro. Úzkym snehovým prechodom cez rebro až na malú plošinku, z ktorej doprava dole širším žliabkom nad spodnú skalnú bariéru. Ponad ňu doľava do ďalšieho žliabku, pod ktorým naspäť doprava popod stienky (strmé). Spod skalnej bariéry priamo dole cez mixový prah (možné oblyžovať zľava - v zákrese bodkovaný variant).
horná časť 40-45°, v spodnej tretine 50°
S5+, E3,
červený ťažký
330 m (do Kotliny pod Kopami)
február-marec;
krásna rôznorodá línia, najťažšia v masíve Kôp
H
Prvé sedlo: zo sedla medzi Prvou a Druhou kopou priamo nadol rozširujúcim sa žľabom ústiacim na spodný kužeľ, ktorým ľahko do Kotliny pod Kopami.
35-40°
S3+, E1,
modrý stredne ťažký
290 m (do Kotliny pod Kopami)
január-apríl;
horná časť žľabu býva za slabších snehových podmienok vyfúkaná na skaly
I
Prvá kopa JZ žľabom: z vrcholu Prvej kopy asi 30 m po hrebeni smerom na V, ďalej doprava nadol do úzkeho žliabku spadajúceho smerom na JZ a ústiaceho na líniu H.
horná časť 50°, spodná časť 40-45°
S5, E2, červený stredne ťažký
320 m (do Kotliny pod Kopami)
marec-apríl;
technická náročnosť silne závisí na množstve snehu, v prípade dobrých snehových podmienok je možné lyžovať priamym variantom z vrcholu (bodkovaný variant)
J
Prvá kopa J ramenom: začiatok rovnako ako línia I, avšak neodbočujeme doprava, ale pokračujeme nadol rozširujúcim sa J ramenom na jeho širšiu pláň ukončenú skalnou bariérou. Ponad ňu traverz doľava do úzkeho žliabku a ním do Kotliny pod Kopami.
33-40°, 1x46°
S4+, E2+,
červený stredne ťažký
320 m (do Kotliny pod Kopami)
február-apríl;
expozíciu zvyšuje spodná skalná bariéra, horná časť rebra býva často vyfúkaná na skalu
K
Prvá kopa JV žľabom: začiatok rovnako ako línia I a ďalej žľabom vľavo od J ramena až na dno Kotliny pod Kopami.
33-40°
S4-, E1+,
modrý ťažký
320 m (do Kotliny pod Kopami)
február-apríl;
horná tretina zjazdu býva pri nedostatku snehu mierne zúžená
L
Z hrebeňa tiahnuceho sa z Prvej kopy smerom na V pomedzi skalné rebierka na široký snehový svah, ktorým ľahko do Kotliny pod Kopami.
32-38°
S3+, E1,
modrý stredne ťažký
220 m (do Kotliny pod Kopami)
január-apríl;
línia má viacero variantov z hrebeňa, na jar sa tu zvyknú tvoriť v snehu trhliny
M
Žľab spod Smutnej vežičky: spod skalnej veže nad Smutným sedlom smerom na JZ krátkym žliabkom prechádzajúcim v snehovú pláň, ktorou ľahko do širokej muldy ústiacej na dno kotliny.
32-42°
S4-, E1,
modrý stredne ťažký
220 m (do Kotliny pod Kopami)
január-apríl;
o čosi strmšie a technickejšie než línie z hrebeňa vyššie smerom na Prvú kopu (línie L)
SMREK a BARANEC
Smrek a Baranec
Zjazd
Stručný opis
Sklon
Obtiažnosť
Prevýšenie
Poznámka
A1
Malý Smrek: širokým svahom do zúženia v strednej časti, cez ktoré do plytšej spodnej časti širokého žľabu. Nad korytom potoka Smrečianka traverzom doľava popod Baranecký kotol a cez potok na druhú stranu na starú zjazdovku.
30-40°
S3+, E1,
modrý stredne ťažký
520 m (ku korytu Smrečianky)
február-apríl;
lavinózne
A2
Smrek na S: širokou muldou cez jedno strmšie zúženie do spodného širokého žľabu, kde sa línia napája na A1.
30-42°
S4-, E1,
modrý stredne ťažký
520 m (ku korytu Smrečianky)
február-apríl;
zúženie v strednej časti je možné ľahšie oblyžovať sprava
B1
Smrek SZ žľabom: z vrcholu najskôr plytkou muldou po hrebeni smerom na Z asi 50 m. Ďalej doprava nadol výrazným širokým žľabom, ktorý sa v strednej časti rozširuje a stráca sklon. V spodnej časti strmším zúžením zľava alebo sprava (bodkovaná varianta).
30-42°
S3+, E1+,
modrý stredne ťažký
600 m (ku korytu Smrečianky)
február-apríl;
pekný dlhý zjazd, v hornej a strednej časti pozor na lavíny
B2
Variant z hrebeňa Smreka: priamo nadol výrazným (v hornej časti zúženým) žľabom, ktorý sa v strednej časti napája na líniu B1.
30-42°
S3+, E1+,
modrý stredne ťažký
580 m (ku korytu Smrečianky)
február-apríl;
v hornej časti často vyfúkané na skalu a trávu
C1
Pusté hrby: z hrebeňa nad Pustým sedlom najskôr zľava žliabkom a ďalej priamo dole širokou pláňou, ktorá sa v spodnej časti zužuje do esovitého žľabu ústiaceho do Baraneckého kotla.
35-45°
S4, E2,
červený ľahký
530 m (ku korytu Smrečianky)
február-apríl;
C2
Variant línie C1: z nevýraznej kopy v hrebeni nad Pustým sedlom nadol (v hornej časti mierne zľava obchádzajúc trčiace skaly) až na širokú menej strmú pláň. Ňou ľahko až do krátkeho zúženia (šírka 3-4 m, sklon 45°) a ďalej priamo nadol až na líniu C1.
35-45°
S4, E2,
červený ľahký
530 m (ku korytu Smrečianky)
marec-apríl;
horná časť pod hrebeňom často vyfúkaná na skaly
D
Pusté sedlo: zo sedla priamo dole širokou pláňou do zužujúceho sa strmého mierne esovito zahnutého žliabku. Ním na dno Baraneckého kotla.
37-45°
S4, E2,
červený ľahký
500 m (ku korytu Smrečianky)
marec-apríl;
v niektorých mapách je sedlo označované ako Jamina, v strede žľabu býva pri malom množstve snehu občas vytečený malý ľadík
E1
Baranec SZ žľabom: z vrcholu širokou pláňou asi 250 m až ku skalno-trávnatému pásu, ktorý je v strednej časti prerušený úzkym žliabkom. Ním do Baraneckého kotla, ktorým ďalej už ľahko až nad koryto Smrečianky.
35-45°
S4, E2,
červený ľahký
730 m (ku korytu Smrečianky)
marec-apríl;
línia je niekedy označovaná ako "Centrálny žľab z Baranca", v žliabku býva často málo snehu (občas aj malý ľadopádik)
E2
Variant Centrálneho žľabu: začiatok ako línia E1, pričom zúžený žliabok obchádzame zľava širším žliabkom.
35-45°
S4, E2, červený ľahký
730 m (ku korytu Smrečianky)
marec-apríl;
využíva sa v prípade, ak sa pre nedostatok snehu nedá hlavný žľab lyžovať priamo
F
"Jarný žľab": z vrcholu Baranca smerom na S širokou pláňou šikmo doľava popod Z rameno až do širokého žľabu (v hornej časti je sprava ohraničný skalno-trávnatým hrebienkom). Dlhým žľabom priamo dole.
33-38°
S3+, E1+,
modrý stredne ťažký
780 m (ku korytu Smrečianky)
február-máj;
často sa lyžuje len samotný Jarný žľab (vrcholová časť Baranca zvykne byť vyfúkaná na skalu)
H
"Maďarský žľab": zo Z ramena Baranca nadol plytkým širokým žľabom (nazývaný tiež Široký úplaz) až do spodnej zúženej časti, ktorá je na krátkom úseku strmšia (možnosť vytečeného ľadopádu, ktorý sa dá zvyčajne oblyžovať sprava - bodkovaný variant).
30-35°, 1x 40-43° na 20 m
S4-, E1,
modrý stredne ťažký
550 m (ku korytu Smrečianky)
február-apríl;
pekná lyžovačka s blízkym nástupom zo Žiarskej chaty, pozor na lavíny
G
Baranec JZ žľabom: z vrcholu Baranca podľa snehových podmienok buď pár metrov po SZ hrebeni alebo po J hrebeni (bodkovaný variant) nadol do širokého JZ žľabu, ktorý sa v spodnej časti zužuje do asi 8 m širokého koryta potoka Bystrá. Priamo dole zužujúcim sa kaňonom cez kaskádu vodopádu (možnosť oblyžovať ju svahom sprava - bodkovaný variant) cca 2 km až na cestu v Žiarskej doline.
33-40°, kaskáda 45° na 10 m
S4-, E1,
modrý stredne ťažký
1100 m (nad Lakeť) 1180 m (ku chatám Zoja-Zora)
február-marec;
pekný dlhý nenáročný zjazd, v strednej časti je možné vytraverzovať na hranici lesa doprava na rebro Lakeť, z ktorého doprava dole lesom cez rúbanisko k lesnej chate Nad Lakťom (varianta G1) - vhodné pri menšom množstve snehu v pásme lesa a na jar, keď sú kaskády potoka vytopené