Nórsko 2013 - Máj

05 | 2013

26. máj: Rozlúčkový Breitinden a Stigbotthornet

Predvčerom sa do mňa nainštaloval nejaký agresívny bacil, kvôli ktorému hardvér začína trochu štrajkovať. Svaly bolia, v hrdle škriabe a hlava treští. Všetko jasné známky toho, že telo potrebuje regeneračný reset a niekoľko dní oddychu. Vonku však svieti slnko a posledné zvyšky firnu miznú zo svahov romsdalských hôr neskutočne rýchlo, prakticky zo dňa na deň. Skrátka a jednoducho - dnes je jedna z posledných možností ísť si niekam zalyžovať a dôstojne ukončiť tohoročnú skialpovú sezónu. Nič sa teda nedá robiť - choroba nechoroba, ide sa do hôr...

Severný kotol Stigbotthornet

Severný kotol Stigbotthornet

Podobne ako v roku 2010, aj tento rok sa rozlúčka so snehom odohráva v oblasti Trollstigen na kopci Breitinden.  S tým rozdielom, že pred tromi rokmi tu o tomto čase bolo snehu o meter viac, vďaka čomu sme si s Rasťom mohli ešte pred Breitindom zlyžovať aj Trollryggen. Dnes sú tu snehové podmienky veľmi biedne, no i tak sa mi darí z Breitindu prebehnúť po hrebeni až na majestátny Stigbotthornet, z ktorého následne lyžujem severným kotlom k plesu Stigbotnvatnet. Napriek minimu snehu a bacilu v tele ide o parádnu výhľadovú túru, ktorá predstavuje peknú bodku za tohoročnou skialpovou sezónou. Za sezónou, počas ktorej som mal možnosť spoznať nové zákutia krásnych nórskych hôr a fjordov a obohatiť svoj život o množstvo zážitkov z nádhernej severskej Prírody. Možno trochu škoda, že na najkrajšie skiextrémy nebolo toho roku dosť snehu. Uplynulá slnečná zima bola totiž v kraji More og Romsdal na sneh veľmi skúpa a domáci aj nedomáci sa nestačili čudovať nad minimom zrážok, ktoré tu padli od decembra do mája. Mnohé vysnívané lajny, ktoré som si nakukal ešte v roku 2010, preto stále zostávajú iba snami do budúcnosti. Mrzí ma to o to viac, že jedna z nich je snáď tá najkrajšia, akú som kedy videl. Krásavica, o ktorej som sníval celé tri roky a dúfal, že náš nenaplnený vzťah toho roku pretavíme do niečo vážnejšieho. Nestalo sa tak, preto naša láska pretrváva i naďalej len na platnickej úrovni. Ale nevadí, aspoň mám o dôvod viac vrátiť sa sem v budúcnosti...

 

(Michalov reportík z výletu nájdete na jeho webstránkach navandr.eu)

 

Mapa so zákresom skialpinistickej túry Trollstigen (700 m.n.m.) - Stigbotnen - Breitinden (1797 m) - Breitinden (JZ vrchol, 1622 m) - vrchol 1597 m - Stigbotthornet (1583 m) - Stigbotnvatnet - Trollstigen
Podobne ako pri rozlúčke so snehom v roku 2010 (31. máj), aj dnes sú spodné partie kopcov okolo cesty Trollstigen zahalené nízkou oblačnosťou (fotila Berry van Bosch)
Pri pózovaní na moste ponad vodopád Stigfoss riešime typický problém, čo robiť s rukami, keď nimi nedržíme lyžiarske palice... (fotila Berry)
Výšlap na Breitinden začíname nasucho z centrálneho parkoviska Cesty trollov
Prvá polhodinka šlapania sa nesie v znamení trekingu ponad zamračenú Trollstigen (v pozadí vľavo kopec Bispen, vpravo Kongen) - fotil M. Kubíček
V hornej časti dolinky Stigbotnen na nás už začína naplno žiariť silné jarné slnko (v pozadí v strede vidieť Stigbotthornet, vpravo Alnestinden)
Traverz SZ svahu Breitinden a výhľady na Storgrovfjellet (v strede) a hrebeň Trollryggen (možnosť prezretia panorámy vo väčšom rozlíšení po otvorení fotky v novom okne)
Na jednom z prevejčekov severného hrebeňa Breitinden (fotila Berry)
Michal dnes vďaka vercajku od Roberta zažíva svoju skialpovú premiéru a zaprisaháva sa, že snežnice a snowboard sú už minulosťou - odteraz do hôr len na lyžiach! (fotila Berry)
Po ceste hore dobiehame Pera - ďalšieho zo zanietených vyznavačov outdoorového života, ktorý sa pridáva k našej početnej medzinárodnej skupinke (fotila Berry)
Vrchol Breitindu nás odmeňuje dychberúcimi leteckými výhľadmi do doliny Romsdalen (fotil M. Kubíček)
Basedžamperský exit na vrcholovom hrebeni Breitindu, na ktorom si ani tento rok neodpustím efektnú pózovačku (fotila Berry)
Vrchol Breitinden (1797 m) a celá naša nórsko-holandsko-česko-slovenská grupa (hore Michal a Peťan, dole zľava Per, Berry, tr. M a Robert) - fotil neznámy skiturista pôvodom z Poľska
Tr. M a jeho zasnený pohľad dole do Romsdalen (fotil M. Kubíček)
Toto je ten pohľad, ktorý sa každému tunajšiemu návštevníkovi určite vryje hlboko do pamäte
Z vrcholu môžeme necelých 1800 výškových metrov pod sebou sledovať aj tento vláčik, ktorý frčí po slávnej železničnej trati Raumabanen tiahnucej sa celým údolím Romsdalu z Andalsnes až do Dombas (114 km)
Pri všetkých tých pohľadoch dolu do Romsdalu som takmer zabudol na povinnú vrcholovú panorámu, takže tu to je - pohľad z vrcholu Breitinden smerom na JV, J, Z a SZ (možnosť prezretia panorámy vo väčšom rozlíšení po otvorení fotky v novom okne)
Z Breitinden po krátkej prestávke lyžujem smerom na JV do doliny Alnesdalen, odkiaľ pokračujem po hrebeni cez dva bonusové vrcholčeky (JZ vrchol Breitinden a bezmenný vrchol 1597 m) až na vzdialený vrchol Stigbotthornet, zatiaľ čo zvyšok partie lyžuje z Breitindu trasou výstupu
Vrcholová pyramídka na dnešnom druhom tope (na JZ vrchole Breitinden)
Vrchol tretieho kopca v poradí (nepomenovaný kopec s výškou 1597 m) tvorí ploský exponovaný hrebeň, za ktorým na mňa čaká už len jedno sedlo a následne vrchol Stigbotthornet
Napriek miernej únave a silnejúcemu bacilu v tele dosahujem vrchol Stigbotthornet s pekným úsmevom na tvári :)
Výhľady zo Stigbotthornet smerom na Z, S a V (v diaľke vpravo vidieť žliabkovitý Breitinden, z ktorého som práve dohrebeňovkoval) - možnosť prezretia panorámy vo väčšom rozlíšení po otvorení fotky v novom okne
Dolina Isterdalen je stále zahalená nízkou oblačnosťou, ktorá svojimi mrakmi akoby vytvárala fjord oblakov, akýsi hmlový Isterdalsfjorden...
Po prestávke na vrchole Stigbotthornet prichádza na rad zjazd, ktorý sa v hornej časti kotla nesie v znamení dlhých oblúkov zapúšťaných do kvalitného jarného firníku
Výborný firník pokračuje aj v spodnej časti zjazdu, ktorá vedie užším a strmším žliabkom ústiacim priamo k plesu Stigbotnvatnet
Oddychový plac pri Stigbotnvatnet po zlyžovaní severného kotla Stigbotthornet (na fotke vidieť žliabok, ktorým sa mi podarilo zlyžovať takmer vytopený spodný prah kotla)
V dolinke Stigbotnen sa pre dnešok lúčim so slnkom a pokračujem dole na hmlistú Trollstigen, kde na mňa čaká zvyšok partie
Nižšie sa spod hmly začína v plnej kráse ukazovať obdivuhodná Ceste trollov, ktorou o pár minút neskôr frčíme naspäť do Molde - všetci spokojní, len ja mám nejaký zvláštný pocit, že mi ten môj šarapatiaci bacil dnešnú dlhú túru v najbližších dňoch asi poriadne spočíta... (fotila Berry)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


 

23. máj: Oblačný Jendemsfjellet

Norsko2013_WishToDoList.txt - "38. Zapad slnka nad Atlantikom"

Západná strana Jendemsfjellet pri pohľade z Raestadshornet (fotené 12.6.2013)

Jendemsfjellet zo západnej strany

Vzhľadom na optimistickú predpoveď počasia sa zdá byť práve dnešok tým správnym dňom, kedy by sa možno dal úspešne realizovať jeden zo sekundárnych cieľov na mojom nórskom to-do-liste. V Molde sa navyše dá tento zážitok skĺbiť s túrou na niektorý z kopčekov pri Atlantiku, z ktorých sú vraj výhľady na zapadajúce slnko najkrajšie. Vhodnými kandidátmi na miesto činu sa po prvotnej selekcii javia dva kopce - Raestadshornet na ostrove Otroya alebo Jendemsfjellet pri Malmefjorde. Takže ktorý z nich? Po náročnej analýze, ktorej predchádzala komplexná holistická syntéza spojená so snahou o optimalizovanú simuláciu najpravdepodobnejších variantov, si nakoniec musím aj tak hodiť mincou, aby som zistil, že mám predsa len ísť na ten Jendemsfjellet. Ach, to rozhodovanie. Ešte musím v rámci logistiky premyslieť najvhodnejší spôsob transportu, aby som sa na správny kopec dostal v správnom čase, so správnym množstvom zvyškovej energie a to všetko pri čo najnižších nákladoch. Opäť na to idem vedecky, no po pár minútach zvažovania dochádzam k prostému záveru, že najvhodnejším transportným prostriedkom bude bajk v kombinácii s pešobusom. OK, takže plán na dnešný večer je jasný - duatlonová bajkovačko-hajkovačka za romantickým západom slnka z Jendemsfjellet!

Mapa so zákresom bajkovaco-hajkovacej túry Molde - Haukaboen - Langvatnet - Andal - Jendemsfjellet (633 m) - Jendem - Mordal - Molde
Večerná duatlonová túra začína bajkovaním naprieč Moldemarkou popri jazere Langvatnet
Severská romantika na brehoch Langvatnet
V lesoch nad dedinkou Jendem parkujem bajk a prestupujem na pešobus smer Jendemsfjellet
V neskorý večer väčšina ostatných turistov mieri nadol, ja napriek hustnúcim mrakom pokračujem opačným smerom, hnaný ešte stále optimistickou vidinou pekného západu slnka
Nízka oblačnosť prichádzajúca od Atlantiku začína olizovať svojimi jazykmi aj kopce na neďalekom ostrove Otroya
Už aj nad Moldemarku, ktorou som pred chvíľou bajkoval za slnečného počasia, sa pomaly ale isto nasúvajú hmly (v pozadí hory Romsdalu, kde nízka oblačnosť ešte nestihla doraziť)
Na vrchole Jendemsfjellet mi je definitívne jasné, že z romantického západu slnka nič nebude - na to je tu dnes večer priveľa oblakov (fotila neznáma slečna alebo pani v stredných rokoch)
Morské hmly sa potichu plížia okolo Jendemsfjelletu aj zo severnej strany a pomaly zahaľujú svojou vlhkou sivotou ostrovčekovitý Fraenafjorden
Hmly Atlantiku však tiež majú svoje čaro, a hoci som ich tu dnes nečakal, nakoniec som za výhľady na oceán oblakov vďačný (fotila neznáma slečna alebo pani v stredných rokoch)
Po asi hodinovej prestávke na vrchole zbieham naspäť do hmlistých lesov Jendemu, odkiaľ vo vlhkom šere bajkujem naspäť do Molde dúfajúc, že mi to s tým romantickým západom slnka vyjde niekedy nabudúce...


 

 

 

 

 

 


 

20. máj: Bleskový Blatind

Hodinka aj desať minút. Toľko nám trval výšlap z parkoviska pri chate Djupvasshytta na vrchol Blatindu. Vcelku dobrý čas keď zvážime fakt, že sme na lyžiach už štvrtý deň v rade a že naše energetické rezervy sa za ten čas stihli poriadne scvrknúť. Blatind je preto výborná voľba pre dnešný výletík, ktorým končíme intenzívne štvordňové turné v horách okolo Jostedalsbreen.

Blatind pri pohľade od Djupvatnet

Blatind pri pohľade od Djupvatnet

Po ceste domov máme ešte naplánovanú návštevu ultrapopulárneho Geirangerfjordu (niektorí ho dokonca označujú za NAJpopulárnejší fjord v Nórsku), odkiaľ nás čaká trojhodinová jazda naspäť do Molde. A potom zaslúžený oddych, na ktorý sa už všetci traja veľmi tešíme. Pretože ako sa hovorí - všetkého veľa škodí. A platí to aj pre skituristiku a skialpinizmus. Skrátka, treba si vedieť dávkovať to správne množstvo, aby toho nebolo ani príliš veľa ani príliš málo. V prvom prípade hrozí syndróm prejedenia sa a riziko postupnej straty všetkého toho pozitívneho, čo nám tieto horské aktivity (u niekoho až životné filozofie) dokážu sprostredkovať. V druhom prípade hrozí frustrácia z neschopnosti plného uspokojenia vzniknutej potreby, ktorá môže následne viesť k celému radu negatívnych dôsledkov (psychológovia by o tom zrejme vedeli povedať svoje). Dnes začínam nadobúdať pocit, že sa približujem k prvej možnosti a že v tejto sezóne by lyžovania snáď už aj stačilo. Možno si dám ešte rozlúčku so snehom, keď otvoria Trollstigen a potom sa už naplno prepnem do lezecko-bajkovacieho módu, s ktorým sú spojené opäť trochu iné zážitky a dobrodružstvá...

Mapa so zákresom lyžiarskej túry Djupvasshytta (1030 m.n.m.) - Blatind (1663 m) - Djupvasshytta
Ráno pokračujeme z Grotli autom popod masív Oppljosegga smerom na Geiranger
Auto parkujeme pri chate Djupvasshytta, za ktorou sa belejú SV svahy Blatindu
Napriek tomu, že aj Blatind patrí k populárnym kopcom, dnes doobedu tu okrem nás takmer nikto nie je, čo ma trochu prekvapuje (davy sa však nakoniec predsa len dovalili aj sem ale až neskôr okolo obeda, keď my sme mali už po túre) - fotila Berry
Vrchol Blatindu dosahujeme okolo 11:25 po bleskovom výšlape, pri ktorom nás poháňala oblačnosť blížiaca sa z JV a s ňou spojená pesimistická vízia nepríjemnej difúzky
Mraky nám nakoniec dávajú náskok, takže si na vrchole môžeme v kľude vychutnávať okolité výhľady (fotila Berry)
Panoráma západného horizontu (možnosť prezretia panorámy vo väčšom rozlíšení po otvorení v novom okne)
Ďaleko v pozadí vidieť aj Lodalskapu (v pozadí vľavo), ktorá tvorí NAJvyšší nunatak ľadovca Jostelsbreen (fotila Berry)
Po prestávke na vrchole začíname lyžovať naspäť smerom k Djupvasshytte - Berry s Robertom (na fotke) telemarkujú po normálke, ja sa púšťam viac vpravo do nakukanej lajničky v SV kotli
V hornej časti zjazdu mám čo robiť, aby som v rýchlosti presne trafil žliabok pretínajúci skalnú bariéru
Žliabok v skalnom páse je strmší, než sa zdal zdola, takže na rad prichádza aj niekoľko preskakovaných oblúkov
Sniežik je výborný na celej lajne, takže si ju dávam opreteky so spustenými splazíkmi na jeden šup zhora až dole (fotila Berry)
Detail zlyžovanej línie v SV kotli Blatindu (možnosť prezetia fotky vo väčšom rozlíšení v novom okne)
Na lyžiach sa dá pohodlne zlyžovať až dole na cestu k chate Djupvasshytta (fotila Berry)
Poobede pokračujeme v jazde autom smerom na Geiranger, pričom po ceste dole k fjordu míňame aj túto peknú kamuflovanú horskú usadlosť s názvom Vinsassaetra
O pár minút neskôr sa nám ukazuje slávny Geiranger
Pohodička na brehoch Geirangerfjordu, ktorým v letnom období každú chvíľu plávajú rôzne typy výletných lodí
Výhľad na Geirangerfjorden a vodopády Sedem sestier (v pozadí na pravej strane fjordu) - fotila Berry
Panoráma Norddalsfjordu z dediny Eidsdal, kde v dlhej rade čakáme na trajekt do Linge
Štvordňové lyžiarsko-cestovateľské turné zakončujeme jazdou na trajekte z Vestnes do starého známeho Molde, ktoré stihlo za posledné štyri horúce dni neskutočne ozelenieť a rozkvitnúť.



 

 

 

 

 


 

 

 

 

 


 

19. máj: Masový Dyrhaugstindane

Z svahy masívu Dyrhaugstindane

Z svahy masívu Dyrhaugstindane

Skituristika je v Nórsku skutočne masovým športom. Pokiaľ ma o tom nepresvedčila Veľká noc, prázdniny okolo 17. mája sú toho jasným dôkazom. Domáci aj nedomáci si v Prírode naplno užívajú silnejúce jarné slniečko, všade navôkol vidieť polonahé masy pomaly stúpajúce na niektorý z populárnych vrcholov. Vzhľadom na to, že Hurrungane je relatívne malé pohorie, davy sa koncentrujú do dvoch-troch hlavných lokalít a vytvárajú z kopcov akési gigantické mraveniská posiate stovkami ľudí. Od preplneného Chopku počas top sezóny to má síce stále ďaleko, no i tak je tu dnes na môj vkus až priveľmi hustá premávka. Ale zase na druhej strane, sledovanie ladných pohybov mladých sporo odetých nórskych samičiek, ktorých je tu dnes naozaj neúrekom, má tiež svoje nezameniteľné čaro...

Mapa so zákresom skialpinistickej túry Turtagro (parkovisko pod ústím Ringsdalen, cca 1000 m.n.m.) - Dyrhaugsryggen - Store Dyrhaugstind (2147 m) - Ringsdalen - parkovisko
Desiatky áut lemujúce cestu na vstupe do doliny Ringsdalen jasne naznačujú, že dnes bude aj hore zhustená premávka (fotila Berry)
Jediná možnosť, ako prekonať rozvodnený potok Ringselvi, je táto malá prehriada v ústí Ringsdalen
Už na začiatku výšlapu je nám jasné, že predpoveď počasia to s dnešnými letnými teplotami naozaj nepreháňala
Dlhý a široký chrbát Dyrhaugsryggen, ktorým vedie druhá polovica horúceho výšlapu
Z kopčeka Ovre Dyrhaug sa nám naskytujú pekné výhľady na včerajší Store Ringstind, ktorý z tejto strany vyzerá naozaj impozantne
Výšlap končí na predvrchole Dyrhaugstinden, kde už okolo obeda začína byť poriadne husto
Plno začína byť aj na neďalekom Store Ringstind a my sme radi, že sme si tento pekný vrcholček mohli užiť včera podvečer, kedy tam bolo okrem nás len nejakých 5-6 ľudí
Predvrcholovka z Dyrhaugstinden (v pozadí majestátny Store Skagastolstinden) - fotil neznámy skiturista
Väčšina ľudí zostáva na predvrchole, ja pokračujem po ostrom exponovanom hrebeni ďalej až na hlavný vrchol Store Dyrhaugstinden (možnosť prezretia panorámy vo väčšom rozlíšení po zobrazení v novom okne)
V záverečných metroch dobieham zamotanú dvojicu mladých chalanov z Osla, ktorým pomáham s rozpletaním lana
Chalani mi za odmenu robia vrcholovku, čím ma ušetria od obligátneho vrcholového samofotenia
Z vrcholu Store Dyrhaugstinden mám ako na dlani celú západnú časť pohoria Hurrungane, ktorej dominuje Store Ringstind a Austanbottstindane (možnosť prezretia panorámy vo väčšom rozlíšení po zobrazení v novom okne)
V letných teplotách sneh rýchlo sračkovitie, takže sa hore dlho nezdržujem a frčím nadol do Ringsdalen panenskou lajnou v západnom svahu
Celým západným svahom masívu Dyrhaugstindane sa tiahne len jediná lyžiarska vlnovka, ktorú som vykreslil do výborného jarného firnu
Dole v doline Ringsdalen sa lúčim s týmto krásnym horským zákutím škandinávskeho poloostrova a popri rozvodnenej Ringselve paličkujem dole na parkovisko
Poobede sa z Hurrungane presúvame na východ po známej ceste vedúcej naprieč náhornou plošinou Sognefjellet  (fotila Berry)
Chatka pri plese Prestesteinsvatnet pod masívom Farranaki
Z cesty pri hoteli Krossbu sledujeme zvláštny typ vodno-snehovo-základovej lavíny spôsobenej prudkým oteplením posledných dní (v neďalekom lyžiarskom stredisku Stryn tento typ lavíny nečakane zaplavil miestne parkovisko - viac info a foto: http://www.friflyt.no/Ski/StortSkredStrynSommerski )
V rámci urýchlenia regeneračného procesu dostávam skvelý nápad, a tak v polozamrznutom jazere Bovertunvatnet zažívam NAJľadovejší kúpeľ vo svojom živote
Po bleskovom kúpeli pokračujeme krátkou obhliadkou dreveného kostola v dedine Lom (len pre zaujímavosť - oblasť Lomu, konkrétne dedinka Skjak, je NAJsuchším miestom v Nórsku - ročnu tu padne v priemere len 278 mm zrážok)
Drevári sa s kostolíkom v Lome poriadne vyhrali
Z Lomu pokračujeme smerom na Grotli a cestou cez Donfoss fotíme rozbúrenú rieku Otta
Neskoro večer hádžeme kotvu v oblasti Grotli neďaleko križovatky novej a starej cesty do Stryn
Na záver dňa si mierne unavení opäť vychutnávame pekný západ slnka, tentokrát nad náhornou plošinou Grotli, a tešíme sa na zajtrašok, ktorý prinesie ďalšie dobrodružstvo v tejto krásnej a rozmanitej krajine...


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


 

18. máj: Narovnaný Store Ringstind

Konečne slávne Hurrungane! V roku 2010 sme sem len narýchlo nakukli po túre na Galdhopiggen a pre nedostatok času museli frčať naspäť do Molde. Až dnes máme tú česť byť hosťami v tomto

Store Ringstind pri pohľade zo SV

Store Ringstind pri pohľade zo SV

krásnom pohorí, ktoré vzhľadom na divoký ľadovcový charakter a ostré štíty mnohí pasujú za NAJalpskejšie pohorie v Nórsku. Strmé štíty a ľadovce sú známe tým, že tu často počuť hluk padajúcich serakov, snehových lavín a skál. Zrejme práve preto si tieto kopce vyslúžili názov Hurrungane, čo v preklade znamená "tí, čo robia hluk". My však dúfame, že hurrunganskí obri dnes nebudú príliš hluční a v pokoji nám doprajú ďalší z nezabudnuteľných zážitkov v prekrásnej nórskej Prírode...

 

Detail na Glacier Direct
Ešte väčší detail na Glacier Direct (detail kľúčovej pasáže pod serakmi), fotené 19.5.2013 z Dyrhaugstindane
Mapa so zákresom skialpinistickej túry Turtagro (parkovisko pod ústím Ringsdalen, cca 1000 m.n.m.) - Ringsdalen - Store Ringstind (2124 m) - Ringsdalen - parkovisko
Deň začíname autojazdou zo Kjosnesfjorden popod JZ časť ľadovca Jostedalsbreen smerom do Sognefjorden (fotila Berry van Bosch)
Pohľad na ranný Fjaerlandsfjorden, ktorý je súčasťou Sognefjorden - ten je považovaný za NAJdlhší fjord kontinentálnej Európy (204 km) a druhý NAJhlbší na svete (1308 m)
Jeden z mnohých vodopádov nad hmlistým Lustrafjordom
Po dvojhodinovej jazde do Turtagro parkujeme auto v ústí Ringsdalen a vyrážame na návštevu do srdca pohoria Hurrungane - konkrétne na kopec s názvom Store Ringstind
Robert pri výšlape rovinatou dolinou Ringsdalen (fotila Berry)
Spoteným hurrunganským obrom je dnes veľmi teplo, a tak sú vcelku hluční a každú chvíľu zo seba sypú väčšiu či menšiu lavínku, prípadne nejaký ten nadbytočný seračik...
Amfiteáter zadnej časti Ringsdalen (zľava v mrakoch Midtre Ringstind, v strede Store Ringstind, vpravo ľadovec Ringsbreen a štíty Soleibotnstindane)
Pri tomto pohľade sponad prahu zadnej časti Ringsdalen som už začínal tušiť, že trasou výšlapu dole lyžovať asi nebudem (fotila Berry)
Počas výšlapu horným svahom je stále viac oblačno než slnečno, no my sme optimisti a veríme, že predpoveď počasia nakoniec predsa len výjde a navečer sa vyčasí (fotila Berry)
Na vrchole Store Ringstind (na fotke spolu s Robertom) už začína byť viac slnečno než oblačno (fotila Berry)
Keď vetrík nestačí, skúsime potlačiť oblaky silou vôle (fotila Berry)
Po polhodine sa oblaky takmer úplne rozplývajú a nám sa začína v plnej kráse ukazovať vysoko spektakulárny Austanbottstindane
Na druhej strane sa z mráčikov vynára najvyšší z hurrunganských obrov - Store Skagastolstind (2405 m, 3. najvyšší štít v Nórsku)
Predpoveď počasia vyšla tentokrát perfektne, a tak v peknom podvečernom svetle môžeme spokojní frčať dole do Ringsdalen (na fotke telemarkuje Robert)
Počas jazdy v dolnej časti východného svahu zvečňujem do elektronickej podoby aj tohto krásavca s názvom Stolsmaradalstind
V sedle medzi Store a Midtre Ringstind sa na chvíľu lúčim s Berry a Robertom, ktorí pokračujú do Ringsdalen normálkou sprava, zatiaľ čo ja zatáčam kormidlo doľava do Glacier Direct
Pohľad nadol do strednej časti Glacier Direct veští mierne exponovanú lyžbu
Glacier Direct pri pohľade z normálky (červená šípka označuje moju maličkosť počas lyžovania tejto peknej lajničky) - fotila Berry
V kľúčovom snehovo-ľadovom žliabku musím frčať rýchlo, aby mi zhora niečo nezhučalo na hlavu (fotila Berry)
Helmetkamerový first-person-view z lyžovania kľúčového fleku Glacier Directu
Dolu v Ringsdalen sa znovu stretávam s Berry a Robertom (fotila Berry)
Ešte jeden pohľad na peknú lajnu Glacier Direct pod ešte krajším Midtre Ringstinden...
... a potom dlhé paličkovanie po rozvodnenej doline Ringsdalen, kde si človek musí dávať pozor hlavne na to, aby nezostal na nesprávnej strane potoka...
V ústí Ringsdalen šlapeme posledné dve-tri stovky metrov na parkovisko už po vlastných
Večer nachádzame na ceste smerom do Andalu perfektný kempingplac s krásnymi výhľadmi na celý Hurrungane
Vercajk narýchlo sušíme, kde sa dá
Ešte pekný západ slnka a potom už len zaliezť do spacáka, nech si telo stihne poriadne oddýchnuť pred ďalšou túrou, ktorá nás čaká zajtra...


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


 

17. máj: Raketový Skalatarnet

Západná strana masívu Skala (oblasť Stryn) s vrcholovou chatkou Skalatarnet (1843 m) a vyznačenou líniou zjazdu normálkou zo SZ (S1, E1, do 35°, modrý ľahký, prevýšenie do Fosdalen 1100 m, bodkovane je vyznačený zostup napešo), fotené 17.5.2013 z cesty do Utvik

Západná strana masívu Skala

17. a 20. máj sú v Nórsku štátne sviatky, ktoré tento rok vyšli zrovna na piatok a pondelok, čo znamená spolu s víkendom štyri dni voľna. Počko má byť cez predĺžený víkend viac slnečné ako oblačné, preto sa s Berry a Robertom dohadujeme, že tentokrát vyrazíme za skituristikou niekam ďalej - konkrétne do oblasti Hurrungane. Keďže cesta z Molde do Hurrungane je dlhá a lemovaná množstvom pekných kopcov, servírujeme si ako výdatné predjedlo populárny Skalatarnet, ktorý je známy výšlapom s NAJväčším prevýšením v Severnej Európe. Výšlap totiž začína prakticky na úrovni mora a končí vo výške 1843 m. Vcelku výživný začiatok štvordňového záťahu, ktorý sa bude niesť v znamení viacerých NAJ...

Mapa so zákresom lyžiarskej túry Loen (cca 30 m.n.m.) - Fosdalen - Skalavatnet - Skalatarnet (1843 m) - a späť
Ovlajočkovaný trajekt z Liabygdy do Strandy nesie jasné známky NAJväčšieho nórskeho národného sviatku - 17. mája
Testovanie Icebreakeru na palube trajektu a výhľady na hory okolo Sunnylvsfjordu (fotila Berry van Bosch)
Počas jazdy popod Saetredalen chvíľu špekulujeme, že si namiesto Skalatarnetu vybehne radšej na lákavý Hornindalsrokken (v pozadí) - fotila Berry
Sviatočný pochod v dedine Hornindal, ktorá leží na brehoch NAJhlbšieho európskeho jazera - Hornindalsvatnet (hĺbka 514 metrov)
Okolo obeda už ukrajujeme prvé metre z dlhého výšlapu z Loen na Skalatarnet, ktorý začína zvážnicou vedúcou do doliny Fosdalen (fotila Berry)
Vyššie sa zvážnica mení na pohodlný chodníček (fotila Berry)
Lyže štartujeme za betónovým mostíkom vedúcim ponad rozbúreny potok Fosdola
Na lyžiach pokračujeme nahor do dolinky s plesom Skalavatnet (v pozadí Faleidfjorden) - fotila Berry
V sedle nad Skalavatnet fúka nepríjemne silný vietor, ktorý veští zmenu počasia k horšiemu
Z juhu sponad Jostedalsbreen (ktorý je NAJväčším ľadovcom pevninskej Európy) sa blížia temné mraky
Máme šťastie, že počko sa stále drží, takže si napriek pár kvapkám dáždika a občasnému silnému vetru spektakulárny výšlap vcelku užívame (fotila Berry)
Záverečné metre k chatke Skalatarnet a blížiaca sa temnota
Povinná pózovačka pri netradičnej chatke Skalatarnet, ktorá mi tvarom pripomína hlavicu rakety - fotila Berry
Mraky akoby zázračne stále zostávajú stáť pár kilometrov južne od nás, takže si na rozhraní vzduchových hmôt môžeme vychutnať celú panorámu od zamračeného Jostedalsbreen cez oblačný Stryn až po polooblačné hory južnej časti Sunnmore (možnosť prezretia panorámy vo vyššom rozlíšení po otvorení fotky v novom okne)
Okolo chatky sa začínajú schádzať nabalení fjellskieri, ktorí chcú zajtra pokračovať po hrebeni ďalej na Jostedalsbreen (vlajočka v batohu je jasným poznávacím znamením oslavy 17. mája)
Vo vnútri chatky si rýchlo dávame krátke občerstvenie, kým sa chatka nepreplní davmi ďalších nabalených skituristov
V hornej časti chatky určenej na spanie sa dnes budem na dvoch kruhových poschodiach zrejme tlačiť veľmi veľa ľudí...
Po krátkej prestávke na Skalatarnet štartujeme lyže a frčíme dole
Berry s Robertom telemarkujú trasou výstupu, ja lyžujem strmším svahom priamo nadol k tyrkysovému pliesku Skalavatnet (možnosť zväčšiť panorámu v novom okne)
Nižšie sa opäť stretávame a s Faleidfjordom pod nosom spoločne pokračujeme nadol do Fosdalen (fotila Berry)
Vo Fosdalen prestupujeme na pešobus a trielime dole do Loen
Po ceste nadol nás točí mále špionážne lietadielko, s ktorým sa hrá partička mladých skituristov z Oslo (neskôr im dole v Loen lietadielko havarovalo...)
Napriek jemnej únave je peší zostup popri rozvodnenom potoku Fosdola pekný zážitok
Dole na parkovisku v Loen si dávame zaslúženú večeru a po osušení vecí pokračujeme autom ďalej smerom na Sogndal
Okolo polnoci nachádzame pekný kempingplac pri Kjosnesfjorden (ktorý nie je fjordom v pravom slova zmysle - v skutočnosti ide o dlhú zátoku jazera Jolstravatnet), kde dnešok pomaly končí a začína zajtrajšok, kedy konečne spoznáme slávny Hurrungane...

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


 

15. máj: Klatring III - tradičný multipič v Julsundet a pitschubertovský zlaňáčik

 Záverečný zlaňák. Sprievodca píše 30 metrov, takže by to s naším novým 70-metrovým lanom malo na polovicu v pohode vydať. Frank zlaňuje bez problémov a dáva mi znamenie, že lano je voľné. Začínam zlaňovať. Podobných zlaňákov som zažil už stovky, takže všetko prebieha rutinne. Počas zlanovania sa kochám okolitými výhľadmi na prieliv Julsundet a spomínam na najkrajšie kroky vo vedľajšej ceste, ktorú sme práve preliezli. Išlo o štvordĺžkovú kombináciu tradičných ciest Superego a Altergo, ktoré sa lezú čisto po vlastných istítkach. Parádne lezenie v superkvalitnej nórskej žule. Len sme tak krochkali a vychutnávali si krásu každučkého lezeckého pohybu okoreneného miernym adrenalínom pri zakladaní vlastných istítok....

Julsundet (Ravnfloget - Framsida)

Julsundet (Ravnfloget - Framsida)

Na zem mi chýbajú už iba nejaké dva-tri metre. Pozerám na skupinku začiatočníkov, ktorí s inštruktormi nacvičujú základy budovania štandov. Kúsok vedľa kráča smerom ku mne Frank s topánkami na prezutie. Chcem na neho zakričať, nech si nezabudne zobrať aj bundu, keď tu zrazu - frnk! Lano nikde, ruky prázdne a ja letím. WTF! Po kratučkom asi metrovom voľnom páde dopadám zadkom na plochý šuter a následne si to kotrmelcujem hore značky do strmého severského lesíka pod nástupom. Myseľ sa prepína, ako zvyčajne pri podobných situáciách, do akéhosi matrixovského módu, v ktorom všetko prebieha spomalene. Po dvoch efektných kotrmelcoch sa šokované telo inštinktívne zachytáva jedného zo stromčekov. Trochu prekvapený zostávam stáť vo vzpriamenej polohe pridržiavajúc sa konára, ako by sa nič nestalo. Len ostatní okolostojaci sú akýsi meraví. Bodaj by aj nie - práve dostali peknú praktickú ukážku toho, prečo sa na koncoch lana oplatí pri zlaňákoch robiť uzly. Situácia ako vystrihnutá z knižiek Pita Schuberta, hoci dnes sa okrem jednej modriny na mojom zadku prakticky nič vážne nestalo. Každopádne výborná lekcia pre ostatných a hlavne pre mňa, aby som sa nabudúce pri zlaňáku nedal rozptylovať okolím a radšej sledoval konce lana pod sebou. Ale zase aby som si nekydal hnoj len na svoju hlavu - aj Frank mi mohol zdola zakričať, že lano nakoniec nevydalo až na zem a že posledné dva metre bolo potrebné zliezť. No nevadí, hlavne že všetko dobre dopadlo. A človek je zase o niečo múdrejší - naplno si uvedomí, že niekedy pocit toho, že je v niečom už dostatočne skúsený, môže poľahky spôsobiť prúser. Falošný pocit bezpečnosti plynúci z nazbieraných skúseností a rutiny sa skrátka môže človeku ľahko vypomstiť...

Frank na nástupe pod stenu Ravnfloget
Prvú dĺžku Superega ťahá v superpeknej skale Frank
Vreskotová kamenná tvár a výhľad na prieliv Julsundet
Kľúčová druhá dĺžka Superega vychádza na mňa (fotil Frank)
Záludná platnička so špárkou v poslednej dĺžke Alterega, kde cvakáme jedinú postupovú skobku (zvyšok cesty sme liezli čisto po vlastných istítkach)
Z posledného štandu cesty sa nám v oblačnom počasí ukazuje celá panoráma Julsundet, hory ostrova Otroya a ostrovčeky okolo Aukry
Zlaňák stenou s jedným 70-metrovým lanom je celkom zaujímavý - s cieľom prezlaňovať stenu čo najkratšími dĺžkami musíme kvôli krátkemu lanu občas preliezať z jednej police na druhú
Vďaka mierne cikcakovému zlaňáku máme možnosť vidieť aj ľavú časť steny s touto peknou hranou, ktorou vedie cesta Master of Stone (7+ NOK, 8 UIAA)
Záverečný zlaňáčik, z ktorého som sa po Frankovi (na fotke) o niekoľko minút neskôr pár metrov nad zemou skotrmelcoval dolu do lesíka.

 


 

13. máj: Záložný Helvetestinden a hajk v Loftdalen

Život v horách prináša aj dni, ktoré nevychádzajú tak, ako by si človek prial. Dnešok je jedným z takých dní. Dni, ktoré sú perfektne naplánované a všetko závisí na tom, či predpoveď počasia vyjde presne alebo nie. Dnes nevyšla. Opäť sa mi potvrdzujú včerajšie myšlienky, že pri náročných túrach musí do seba zapadnúť veľmi veľa faktorov, aby sa ambiciózne plány podarilo realizovať podľa predstáv a že ľahšie výlety, pri ktorých je väčšia šanca, že všetko pôjde ako po masle, v konečnom dôsledku možno prinášajú viac radosti a spokojnosti než vyčerpávajúce projekty...

JV svahy Helvetestinden

JV svahy Helvetestinden

Dnešný pôvodný plán bol jeden z tých náročnejších: vyšlapať z Grovdalen cez Svartvassbu na Sjovdolu, zlyžovať žliabkom zo západného vrchola na ľadovec, vybehnúť na Nyheitinden, zlyžovať do Hoemskaret, prebehnúť pod Gjuratinden, prezuť sa do lezečiek, vysólovať hore-dole posledných 50 metrov (cca 4 UIAA) na vrcholček Gjuratindu, preobuť sa znova do lyží a zlyžovať západným kotlom do Loftdalen. Dnes ráno sa však po oblohe preháňa oveľa viac mrakov, než sľubovala predpoveď počasia a vrcholčeky najvyšších štítov zahaľuje mrazivý závoj hmly. Na sólovanie Gjuratindu je príliš chladno a veterno. Pozerám von oknom chatky Svartvassbu a váham, čo ďalej. "Nie, v takýchto podmienkach pre mňa nemá zmysel pokračovať," sklamaný v duchu presviedčam sám seba. Túra, na ktorú som sa dlho tešil a trénoval, tak nakoniec stále zostáva len jedným zo snov do budúcnosti. Ale čo už, treba to brať z pozitívnej stránky - nie každý deň je nedeľa a človek si potom tie občasné nedele, kedy všetko ide podľa predstáv, viac váži. Dnes sa teda rekreačne prebehnem aspoň na blízky Helvetestinden, ktorý sa nemračí tak ako Sjovdola a Gjuratinden. A možno z toho budem mať nakoniec viac radosti, než z neporovnateľne náročnejšej túry, ktorú som zamýšľal pôvodne...

Mapa so zákresom lyžiarskej a hajkovacej túry Grovdalen (Rabben, cca 150 m.n.m.) - Svartvassbu - Helvetestinden (1373 m) - Nyheia - Rabben - Stolen - Loftdalen - Grovdalsbakken a späť
Do Grovdalu vyrážam večer po rekreačnej túre na Middagsfjellet a z trajektu zo Solsnes si vychutnávam obláčikový západ slnka
Večerný Isfjorden a dolina Grovdalen, ktorej dominuje mohutný Gjuratinden so svojím typickým dvojvrcholčekom
Pohodlný Vektra bivak
Ráno štartujem z Grovdalu 4:45 a zneistený oblačným počasím sledujem hory okolo Isfjordu
Na chate Svartvassbu sa v nečakane oblačnom a chladnom počasí rozhodujem, čo ďalej
Náročný rozhodovací proces prebieha v útulnom interiéri chatky (ide o jednu zo samoobslužných chát, informácie o cenách sme podrobne riešili na Michalovej stránke: http://www.navandr.eu/2013/05/25/23-3-2013-a-4-5-4-2013-chata-svarrvastbucca950-m-n-m/)
Pohľad z okna veští mraky sadajúce na vrcholček Sjovdoly, čo ma definitívne presviedča o tom, že dnes musím vymyslieť nejaký plán B
Plánom B je nakoniec Helvetestinden a jeho slnkom osvetlené JV svahy spadajúce k plesu Svartevatnet
Z vrcholového hrebeňa Helvetestindu môžem v plnej kráse sledovať hory od Sjovdoly až po Gjuratinden, kadiaľ viedla trasa pôvodne zamýšľanej túry (možnosť prezretia fotky vo väčšom rozlíšení)
Pri detailnom pohľade na Sjovdolu vidieť, že na hrebeni medzi hlavným a západným vrcholom duje silný vietor
Sólovanie na vrcholček Gjuratindu (pravá vežička) by bolo v dnešnom chladnom a veternom počasí priveľké riziko (navyše s hrozbou príchodu silného fekálu, ktorý je hlásený až na večer, no pri spoľahlivosti dnešnej predpovede počasia sa na to nedá spoliehať)
Pohľad na Isfjorden a skupinu kopcov okolo Kirketaket (vpravo), kde sa v budúcnosti možno bude stavať veľké lyžiarske stredisko (z čoho viacerí domáci nie sú veľmi nadšení...)
Fénovaný troll M na vrchole Helvetestinden
Z vrcholu lyžujem priamo nadol JV svahom do kotliny plesa Svartevatnet a ďalej do spodnej časti doliny Nyheia
Po ceste nadol stretávam snežnú sliepku (nórsky názov: rype), ktorá je jediným dýchajúcim živočíchom, ktorého dnes v horách stretávam
V Grovdale sa rozhodujem, že si poobede ešte vybehnem na krátky trek cez Loftdalen do kotliny Grovdalsbakken
Do Grovdalsbakken vedie pekný turistický chodník, ktorým je možné pri troche snahy prejsť až do Eikesdalen
Potok v doline Loftdalen je riadne rozvodnený, takže mostík poteší
Chodníček cez Loftdalen sa kľukatí popod mohutnú 1300 metrov vysokú západnú stenu masívu Gjuratinden
V južnej časti Grovdalsbakken sa horské prostredie opäť mení a prechádza v kopcovité náhorné plošiny (možnosť prezretia panorámy vo väčšom rozlíšení)
Pohľad na prah západného kotla Gjuratindu, ktorým som pôvodne zamýšľal dnes lyžovať v závere túry, je v minimálnych snehových podmienkach a je jasné, že na ďalší pokus v tejto sezóne už nebude dosť snehu
Trochu sklamaný sa teda lúčim s týmto pekným horským zákutím a frčím dole, kým sa stihne sem dovaliť sľubovaný dažďový fekál...

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


 

12. máj: Rekreačný Middagsfjellet

Moldemarka je označenie pre kopcovité územie o rozlohe cca 30 štvorcových kilometrov severne od Molde. Kopce Moldemarky sú známe nádhernými výhľadmi na všetky svetové strany, no vyniká hlavne južný horizont, na ktorom ktosi napočítal až 222 vrcholov. Určite ide o jednu z najkrajších panorám v Nórsku a vďačíme za to Moldefjordu, ktorý je v porovnaní s inými fjordmi široký, čo umožňuje v diaľke pozorovať dlhý reťazec hôr. A keď k tomu pridáme pekné výhľady na Atlantický oceán a hornatý ostrov Otroya pri pohľade na západ a sever, bez preháňania môžeme prehlásiť, že ide o jedno z najkrajších výhľadových miest nielen v Nórsku. Niet preto divu, že keď si po celodennej robote potrebujem niekde na pár hodín prečistiť hlavu, voľba jednoznačne padá na Moldemarku - presnejšie na výhľadový kopec Middagsfjellet...

Moldemarka - Middagsfjellet

Moldemarka - Middagsfjellet

Pri vrcholovej pyramídke Middagsfjelletu ma víta pokoj a ticho severskej Prírody. Nikde nikoho, davy sú koncentrované okolo populárnej chaty Skihytta a ešte populárnejšieho Vardenu. Myseľ sa môže plne sústrediť na okolitú krásu, ktorej vnímanie podporujú endorfíny produkované telom po nenáročnom výstupe. Niekedy sa naozaj čudujem, ako málo mi občas postačuje k spokojnosti - stačí vybehnúť niekam do Prírody a v pokoji si vychutnávať okolité prostredie. Z času na čas mám dokonca pocit, že takáto pohodová rekreačná turistika mi v konečnom dôsledku prináša viac spokojnosti než hardcore skialpinizmus, pri ktorom musí do seba zapadnúť veľa faktorov, aby všetko vyšlo tak, ako má. Navyše, vynaložené fyzické a psychické úsilie je pri extrémnych výkonoch, v porovnaní s rekreačným športovaním, oveľa väčšie, takže všetko to pozitívne nemusí byť po odčítaní vloženej energie nakoniec až také pozitívne, ako sa javí na prvý pohľad. Pri pohodových túrach, ako tá dnešná, je vynaložená námaha minimálna a množstvo pozitívnych pocitov je stále veľmi vysoké, hoci nie až také vysoké ako napríklad po zlyžovaní vysnívanej extrémnej lajny či prelezení náročnej cesty. Samozrejme, pri intenzívnych zážitkoch spojených s extrémnymi výkonmi treba brať do úvahy aj fakt, že veľa pozitívnych pocitov prameniacich z týchto zážitkov sa dostavuje s oneskorením až po určitom čase a že tieto pocity zvyčajne pretrvávajú dlhšie než pocity z bežnejších rekreačných zážitkov. Každopádne, zaujímavá téma na premýšľanie a nebyť pokročilého času, možno by som svoju rozbehnutú úvahu doviedol do jednoznačnejšieho konca. Ak však chcem ešte dnes večer vyraziť do Grovdalu a zajtra skoro ráno začať svoj dlho plánovaný výlet na Gjuratinden, nastal čas pobrať sa dole do  Molde...

Mapa so zákresom bajkovaco-hajkovacej prechádzky Molde (intrák na Fabrikkvegen, cca 30 m.n.m.) - Skihytta - Middagsfjellet (588 m) - a späť
Rozvodnené potoky Moldemarky sú jedným zo signálov, že jar pomaly ale isto prichádza aj do tejto časti Nórska (vľavo kopec Moldeheia, v pozadí kopce Romsdalu)
Horné časti Moldemarky sú ešte stále polozamrznuté (na fotke jedno z plies Audunstjornan)
Nóri si všeobecne veľmi potrpia na bezpečnosť (podľa mňa niekedy až prehnane), čo dokazuje aj záchranné koleso pri plieskach Audunstjornan
Po celej Moldemarke sú rozstrúsené malé rekreačné chatky, ktoré vcelku pekne zapadajú do horského prostredia
Panoráma z vrcholu Middagsfjellet (pohľad na JV, J a Z), možnosť prezretia panorámy vo vyššom rozlíšení (pravé tlačítko myši + zobraziť obrázok v novom okne)
Pri pohľade smerom na SZ sa v diaľke črtá horizont Atlantického oceánu
Severne od Moldemarky pekne vidieť celý Malmefjorden a hory Sandnestindan a Talstadhesten, ktorý evokuje spomienky na môj prvý nórsky skiextrém z konca marca 2010
Na východe dominuje so svojou typickou retranslačkou Tussen (resp. Tusten), za ktorým sa v diaľke začína tvoriť pekná dúha
Po zostupe z Middafjelletu sa znova napájam na populárny turistický chodník medzi Moldeheiou a chatou Skihytta
Čím bližšie k Molde, tým hustejšia premávka, avšak koho by to neťahalo na prechádzku do tohto krásneho prostredia s nádhernými výhľadmi na fjordy a hory... Mať takéto niečo pár minút nad mestom, to je proste Molde!

 

 

 

 

 

 

 


 

11. máj: Klatring II v Julsundet a Vardenský Kiwi expres

Pohľad na sektor Ravnfloget z parkoviska pri ceste (Flatanger to síce nie je, ale pekného lezenia tu bude určite dosť)

Julsundet - Ravnfloget

Lyže či lezečky? To je otázka. Podobnú dilemu riešim každú jar. Po zime som nažhavený na lezenie v Prírode, no jarný firník takisto veľmi láka. Polovica mája však už klope na dvere, takže by sa už patrilo pomaly ale isto prepnúť zo skialpového do lezeckého módu. Dnes preto dostávajú prednosť skalky, konkrétne oblasť Julsundet, ktorá je z Molde vzdialená len 10 minút jazdy autom... Pod skalami nás prekvapujú tenké farebné šnúry naťahané v niektorých  cestách. Vyzerá to veru nepekne a chvíľu dumáme, čo to má znamenať, pretože niečo také sme ešte nikde nevideli. Domáci lezci nám po chvíli vysvetľujú, že šnúrky sa používajú na vytiahnutie lana na "top rope" v tradičných cestách, ktoré sa lezú čisto po vlastných istítkach. Vcelku užitočná pomôcka pre tých, ktorí tieto istiace inštrumenty nemajú alebo sa ich boja používať. My patríme k prvej skupine - vercajk na vlastné istenie v Nórsku so sebou bohužiaľ nemáme. Ciest zaistených borhákmi tu až tak veľa nie je (hlavne nie tých ľahších, v ktorých by si zaliezol aj Michal), preto sme za šnúry nakoniec vcelku vďační. Takže už len natiahnuť udicu a môžeme začať rybárčiť v skvostnej nórskej žule!

Po príchode pod skaly nás víta táto pekná žienka lezúca, ktorá nám po chvíli vysvetľuje finty, ako sa používajú šnúry naťahané v niektorých tunajších cestách (na fotke cesta Drommerisset, 6 NOK, cca 6+/7- UIAA)
Na rozlezové rybárčenie si vyberáme trojhviezdičkovú cestu Inga framtid za nórskych 5+ (cca 6- UIAA, na fotke lezie Michal)
Po pár cestách na rozlez sa púšťam do vynitovaného 30-metrového skvostu Ingen skolentur (8- NOK, 8+/9- UIAA), ktorý podľa informácií zo sprievodcu patrí k najkrajším cestám tejto klasifikácie v Nórsku. Po optimalizácii kľúčového miesta ma táto superkrásna cesta púšťa štýlom PP na tretí pokus - fotil M. Kubíček
Lezenie na prvotriednej nórskej žule v takomto nádhernom prostredí s výhľadmi na more a hory ostrova Otroya je parádny zážitok
Na záver lezenia si na OS vychutnávam fotogenickú vynitovanú hrano-stienku s názvom Drommeveggen (7 NOK, 7+/8- UIAA, vpravo vidieť natiahnutú šnúrku v tradičnej špáre Drommerisset) - fotil M. Kubíček
Po lezení sa podvečer ešte idem prebehnúť na bajku na môj obľúbený Varden, z ktorého frčím nadol mojím ešte obľúbenejším trackom s pracovným názvom vardenský Kiwi expres
Začiatok Vardenského Kiwi expresu sa nesie v znamení pekného severského lesíka
Pomalé technické zákruty v strednej časti zjazdu striedajú rýchle blur-vision rovinky
Expresný zjazdík z Vardenu končí až dole v Molde pri parkovisku supermakertu Kiwi, odkiaľ po asfalte pokračujem ďalších asi 300 metrov až na intrák Fabrikkvegen, kde sa dnešný parádny lezecko-bajkovací deň pomaly blíži ku svojmu koncu.

 

 

 

 

 

 

 


 

8. máj: Kráľovstvo Sunnmore

Kolastinden z východnej strany

Kolastinden z východnej strany

Sunnmore. Magický kút Nórska popretkávaný spleťou hlbokých fjordov a strmých štítov, v ktorých som pred tromi rokmi pri pohľade z vrcholu Slogen naplno pochopil krásu Prírody. Slogen spolu s Kolastinden patria podľa viacerých domácich k tomu najkrajšiemu, čo sa dá v Sunnmore vidieť a zažiť. Možno aj preto tieto dva na prvý pohľad odlišné kopce odjakživa súperia o trón najkrajšieho kopca Sunnmore. Ťažko povedať, ktorý z nich je krajší. Oba majú totiž svoje nezameniteľné čaro. Slogen (v nórčine ženského rodu) sa môže pýšiť svojou výškou (1564 m) a štíhlymi bokmi, ktoré strmo spadajú do morských vôd Norangsfjordu. Možno aj preto táto krásavica nakoniec získala titul kráľovnej Sunnmore. Kolastinden je rozložitejší masív, ktorý z východnej strany pripomína gigantickú horskú korunu ozdobenú malým ľadovcom.

JZ steny Saetretindane s vyznačenou líniou zjazdu z Nordre Saetretinden

JZ steny Saetretindane

Aj to je zrejme jeden z dôvodov, prečo si v nerozhodnej debate o najkrajší kopec tejto oblasti vyslúžil Kolastinden titul kráľa Sunnmore. So sunnmorskou kráľovnou som mal možnosť osobne sa zoznámiť v máji 2010. Dnes budeme mať tú česť navštíviť kráľa a ak zvýši čas, možno sa na chvíľu zastavíme pozrieť aj do komnaty jednej z jeho protiľahlých sestier Seatretindane...

 

Mapa so zákresom skialpinistickej túry Standaldalen (parkovisko pod Standalhytta, cca 370 m.n.m.) - Kvanndalen - Kvandalsskardet - Stretet - Kolastinden (1432 m) - Kvanndalen - Nordre Saetretinden (1365 m) - Kvanndalen - Standaldalen
Výlet začíname večer 7. mája plavbou z Molde do Vestnes (v pozadí zaobláčikované kopce ostrova Otroya)
V Ytre Standalen ráno balíme stan a krátkou jazdou pokračujeme do vedľajšej doliny Standaldalen
Ranný Hjorundfjorden a hory Sunnmore (vpravo kopec Sylvkallen)
V Standaldalen sa dá autom vyviezť relatívne vysoko (a cesta tu výnimočne nie je spoplatnená), takže pár metrov od auta môže zapnúť lyže a začať šlapať do Kvanndalen
Vstupná brána do doliny Kvanndalen a JZ steny Saetretindane charakterom trochu pripomínajú Vysoké Tatry
Z doliny Kvanndalen sa nám ukazuje vrchol Kolastindu spolu so svojím pekným ľadovčekom
Berry a Robert pri výšlape v hornej časti Kvanndalen
Za štrbinou Stretet, ktorou prechádzame pomedzi vežičky severného ramena, sa nám znova odkrýva pohľad na vrcholček Kolastindu
Výšlap na Kolastinden je najmä v horných častiach veľmi spektakulárny
Vrcholovka č.1: Troll M na vrchole Kolastindu (fotila Berry van Bosch)
Vrcholovka č.2: Kolastinden, Berry a Robert (vľavo dole Standaldalen, odkiaľ sme pred necelými tromi hodinami začali túru)
Panoráma z vrcholu Kolastinden (pohľad od západu, cez sever a východ až po juh), možnosť prezretia panorámy vo vyššom rozlíšení: pravé tlačítko myši + Zobraziť obrázok + zoom
Prvé metre zo samotného vrcholu Kolastindu idú trochu z kopca, no napriek mierne až silnej riedine, ktorú tu stihli vyrobiť dnešné letné tepoty, si lyžbu vcelku užívam, keďže širokáče K2 Hardside odvádzajú aj v takýchto náročných podmienkach výbornú robotu (fotila Berry)
Nižšie na ľadovci nás čaká zvráskavené lepidlo, ktoré nám servíruje vskutku nevšedný spomaľujúco-zrýchľovací lyžiarsky zážitok...
Po zlyžovaní do Kvanndalen šlapem jedným zo žliabkov v SZ svahu hore na Nordre Saetretinden a z protisvahu fotím Berry s Robertom, ktorí práve telemarkujú spodnou časťou ľadovca
Samotný vrcholček Nordre Saetretinden je už vytopený, a tak lyže nechávam v snehovom sedielku pod vrcholom a záverečných 20 metrov šlapem napešo
Spokojný tr. M na vrchole Nordre Saetretinden
Z vrcholu sa mi v diaľke ukazuje kráľovná Slogen (vpravo) spolu so západnou stenou dvojvrcholu Store Smorskretind (v strede), ktorú sme s bráchom Rasťom zlyžovali 26. mája 2010
Ešte výhľad smerom na Sore Saetretinden, Standaldalen a Kolastinden a potom jazda nadol širokým JZ žľabom dolu do Kvanndalen s pokračovaním až na parkovisko v doline Standaldalen
Pohľadom z Myklebustseatry sa lúčime so Saetretindane a frčíme naspäť do Molde (zlyžovaný žľab z Nordre Saetretinden vidieť v strede, sprava je lemovaný skalnou stenou)
Po ceste domov sa ešte zastavujeme obzrieť hlavné mesto kráľovstva Sunnmore, mesto Alesund, ktoré sa rozprestiera na ostrovčekoch pobrežia Atlantického oceánu
V centrálnej časti Alesundu sa človek miestami cíti ako v Benátkach
Prístav v Alesundet a vyhliadkový kopček Aksla (možnosť prezretia panorámy vo väčšom rozlíšení)
Loď pobrežnej stráže odparkovaná na južnej strane Alesundet

 

Alesund Kirke evokuje spomienky na assassina Enzia
Na záver vydareného dňa nás Príroda odmeňuje nádherným západom slnka nad prielivom Julsundet, ktorý máme možnosť sledovať z trajektu medzi Vestnes a Molde (fotila Berry)
Večerná romantika na nórsky spôsob
Tmavá silueta kopcov ostrova Otroya, pokojná hladina Moldefjordu a obloha sfarbená svetlom zapadajúceho slnka predstavujú nádhernú bodku za dnešným skvelým výletom.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


 

5. máj: Eugene a Bjornabotnhogda

Bjornabotnhogda zo strany Soredalen

Bjornabotnhogda zo SV

Eugene je doktorand z Bieloruska, s ktorým som sa zoznámil už v roku 2010. Doteraz si živo spomínam na jeho nechápavý pohľad, keď som sa totálne unavený po jednom zo silne vykapávkových bajkovaco-skialpových výletov dovalil na intrák a ihneď som do seba lial liter vifonu, za ktorým nasledovali First Price rybie prsty s First Price kečupom. Odvtedy však ubehli tri roky, človek trochu zostarol a možno aj trochu zmúdrel, a tak First Price stravu nahradili kvalitnejšie a lacnejšie No Price produkty z nočných nákupov. Čo je však dôležitejšie, Eugene za ten čas, čo som tu nebol, konečne pochopil, aká krása obklopuje Molde a vrhol sa na turistiku. Ešte viac ma potešil tým, že si pred rokom kúpil komplet skialpovú výstroj a pomaly začal objavovať čaro zimných romsdalských hôr. Napriek tomu, že je stále začiatočník, etuziazmus a zmysel pre dobrodružstvo mu nechýba, takže na moju ponuku pridať sa ku mne na nejaký ľahší spektakulárny výletík, odpovedá samozrejme s nadšením: "Sure, thank you!" Takže už len naštartovať Vektričku a hor sa smerom na Bjornabotnhogdu, ktorá je známa nádhernými výhľadmi na najkrajšie kopce Romsdalu...

Trasa dlhého výstupu na Bjornabotnhogdu zo SZ cez Unjemsbotn a Blafjellet (fotené 30.3.2013 z Mjolvafjellet)
Mapa so zákresom lyžiarskej túry Bjerkeli (cca 150 m.n.m.) - Unjemsbotn - Blafjellet (1414 m) - Bjornabotnhogda (1524 m) - Storbreen - Apalholet - Soredalen - Rabben (cca 150 m.n.m.), pozn.: modrými bodkami je vyznačená časť zostupu napešo rovinatým a už bezsnehovým dnom doliny Soredalen k osade Rabben
Prvá polhodina výšlapu zvážnicou z Bjerkeli a chodníčkom k Unjemsetre už nesie známky jarného skialpu
Súvislejšia vrstva snehu začína približne od výšky 400 m.n.m. (v pozadí v strede vidieť osvetlený južný svah ultrapopulárneho Kirketaketu)
Z kotla Unjemsbotn sa nám začínajú otvárať výhľady smerom na skupinu Venjetindov (fotil Eugene Moysyuk)
Eugene pri výšlape hangom nad Unjemsbotn (v pozadí vľavo Store Venjetinden, v strede Isfjorden, vpravo skupina kopcov okolo Kirketaket, možnosť prezretia fotky vo väčšom rozlíšení)
Kráľ Romsdalu Store Venjetinden (1852 m) a jeho krásna 600-metrová východná stena, ktorá vyvoláva nostalgické spomienky na apríl 2010, kedy sa mi túto krásavicu podarilo zlyžovať v jeden deň spolu so zjazdom severného hrebeňa do Venjesdalen
Z vyššia sa nám v plnej kráse odhaľuje divoká dolina Kvanndalen (v pozadí vľavo srdcovitý Karlskratinden, v strede zubatý Kvanndalstindan, vpravo pyramídový Store Venjetinden)
V takýchto prekrásnych horských scenériách s gýčovými obláčikmi nad hlavou je výšlap nezabudnuteľným zážitkom (v pozadí vpravo cerí svoje zúbky Trollveggen a Store Trolltind)
Čo by to bolo za túru, keby sme nemali výhľady aj na nejaký pekný fjordík, že? (na fotke Isfjorden, v pozadí osvetlený Skarven)
Z vrcholu Blafjellet sa nám na druhej strane odkrývajú kopce okolo Gjuratindu
Kráľ Romsdalu č.2 Gjuratinden (1712 m) so svojím špicatým vrcholčekom a mohutným západným kotlom
Eugene zostáva na Blafjellete a následne lyžuje nadol tou istou trasou, ako sme šli nahor
Ja pokračujem ďalej až na vrchol Bjornabotnhogdy, odkiaľ sa chystám preskúmať zjazd cez Apalholet dole do Soredalen
Pohľad sponad ľadovca Storbreen nadol do dolinky Apalholet, ktorá nižšie spadá strmým prahom dole do Soredalen pod západnú stenu masívu Gjuratinden
Prah doliny nakoniec nepredstavuje žiadny problém, a tak sa môžem spokojný kochať svojou osamelou vlnovkou tiahnucou sa nadol touto divokou dolinkou
Divokú atmosféru tohto čarovného miesta dotvárajú lavíny hučiace z mohutnej západnej steny Gjuratindu
Zadnú rovinatú časť doliny Soredalen už šlapem napešo až k horskej osade Stolen (v pozadí vidieť ešte stále zasneženú dolinku, ktorou som zlyžoval z Bjornabotnhogdy)
Na parkovisku pri osade Rabben sa stretávam s Eugenom, ktorý sem akurát dofrčal na Vektre, a tak plní pozitívnej energie a spokojnosti z dnešného dňa môžeme zamieriť naspäť do Molde.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


 

1. máj: Veterný Trolltinden

Informačná tabuľa informuje, že Trolltinden (1347 m) zo strany Jordalsgrendy patrí k populárnym vrcholom ako v zime tak i v lete

Informačná tabuľa pod Trolltinden

Podobne ako v iných európskych krajinách, aj v Nórsku sa sviatok práce oslavuje ako štátny sviatok, teda nerobením. Keď sa nad tým zamyslím, je možno trochu paradoxné oslavovať prácu neprácou, ale buďme radi - aspoň máme deň k dobru na nejakú peknú túru. V dnešnom prípade ide o Trolltind nad Jordalsgrendou, na ktorý šlapem spolu s Havlasovcami a Eugenom, ktorým som už v marci sľúbil  ľahšiu skituristiku, v rámci ktorej by si mohli odskúšať novú skialpovú výstroj. Počasie však dnes trochu štrajkuje a ani zďaleka neprípomína plech z februára a marca. Hlavne vetrík si akosi nechce dať pohov a usilovne skúša, koho z nás prvého metne do zvíreného prašanu. Akoby nás chcel presvedčiť, že dnes to nemá zmysel siliť až na vrchol. A skoro sa mu to aj darí. Ale len skoro, pretože vrchol napriek kvalitnému fénovaniu nakoniec predsa len dosahujeme, hoci si to pri výšlape vyžadovalo trochu sebazaprenia. Avšak niekedy práve to, čo v prítomnosti vnímame na prvý pohľad negatívne, sa neskôr v teple domova javí, naopak, ako niečo pozitívne. Ako niečo, čo zvyšuje intenzitu zážitku, ktorý sa vďaka tomu hlbšie vryje do našej internej pamäte. Myslím, že aj dnešný deň bude patriť k tým, na ktorí budeme dlho spomínať. Hlavne Havlasovci, ktorí v takomto fénovacom počasí túru v zimných horách ešte neabsolvovali...

Mapa so zákresom lyžiarskej túry Jordalen (parkovisko pri vodárni, cca 300 m.n.m.) - Ryssdalen - Trolltinden (1347 m) - a späť
Stefany a Eugene pri výšlape dlhou rovinkou vedúcou pod východnú muldu Trolltindu (v pozadí SV stena Ryssdalsnebby)
V mulde začína vetrík naberať na intenzite, zábava začína... (v popredí šlape Eugene, nižšie Stefany a Honza Havlasovci)
Na traverze pod vrcholovým hrebeňom si nepríjemný vetrík dáva na chvíľu time-out, takže si rýchlo čistíme oči plné kryštálikov snehu a vychutnávame si výhľady na hory okolo Sunndalsfjordu (v pozadí)
Pohľad na južný hrebeň susedného Abittinden
Veterná vrcholovka z Trolltindu (zľava troll M, Stefany, Eugene) - fotil Honza Havlas
Smutný pohľad - všetok nový prašaník je z kopcov nenávratne sfúkavaný dole do fjordov (v pozadí vidieť Langfjorden)
Lyžovačka v silnom protivetre za veľa nestojí, namiesto oblúčikov sa často musíme poháňať palicami
Spod východnej muldy sa nám znova otvára výhľad na Sunndalsfjorden, ktorý akurát osvetlilo slnko. Snáď je to predzvesť lepšieho počasia do ďalších dní, lebo vetra a mrakov sme si v posledných týždňoch užili už dosť...

 

 

 

 

 

 

 

 

Výber májových fotiek nájdete vo fotogalérii Nórsko 2013

 

<<<  články JÚN    |    články APRÍL  >>>